Doprava nie sú len diaľnice

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Doprava nie sú len diaľnice

Na snímke asfaltovanie rýchlostnej cesty R7 dňa 2. mája 2019 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian

Expert koalície PS/Spolu reaguje na článok Martina Hanusa a Fera Múčku „Čo vymysleli progresívci a progresívky“.

Rovnako ako naši kolegovia, ktorí gestorujú školstvo, aj my sme radi, že denník Postoj podrobil program PS/Spolu dôkladnej analýze. A len veríme, že aj týmto príspevkom dokážeme nazdieľať iný pohľad na riešenia, ktoré môžeme v doprave a v dopravnom plánovaní priniesť.

V prvom rade, považujeme za prínosné uvažovať o sektore dopravy ako o komplexe problémov, ktoré nie je možné riešiť iba zameraním sa na jeden segment – v tomto prípade výstavbu nových tepien v podobe diaľnic a rýchlostných ciest. To všetko tu na Slovensku už poznáme, máme s tým desiatky rokov trvajúcu skúsenosť. Dnes sa už však vieme obzrieť späť a posúdiť, že toto nie je cesta pre všetky problémy v doprave ani pre obyvateľov.

Podstatu dopravného programu PS/Spolu je nutné vnímať zo širšieho kontextu. Celý obraz má dotvárať udržateľná doprava. Nie je v ekonomických možnostiach krajiny pripraviť a realizovať takú infraštruktúru, ktorá umožní každému obyvateľovi vlastniť a aktívne užívať osobné motorové vozidlo bez negatívnych dosahov, či už v podobe dopravných zápch, alebo urbanizovaných priestorov zahltených statickou dopravou. Je úlohou štátu nastaviť dopravnú politiku tak, aby bola z dlhodobého hľadiska udržateľná a dokázala efektívnym využitím verejných financií, racionálnym využitím priestoru a územia uspokojovať prepravné potreby obyvateľstva a zabezpečiť pohyb tovarov.

Ak však hovoríme vyslovene o menej rozvinutých regiónoch, chceme, aby sa takpovediac „dostalo na každého“. Prvou a zásadnou odpoveďou je dobre organizovaná verejná doprava v dostatočnej ponuke a kvalite. Primeraná dopravná obsluha, ktorá je dostatočnou alternatívou individuálnemu motorizmu a ktorá sa poskytuje v istých kvalitatívnych štandardoch, umožňuje uspokojovať prepravné potreby obyvateľstva za prácou, vzdelaním, zdravotnými službami, kultúrou a miestami záujmu. Dobre organizovaná dopravná obsluha prispieva k mobilite obyvateľstva a z dlhodobého hľadiska k jeho blahobytu, a to najmä poskytnutím primeranej dostupnosti prirodzených ekonomických centier krajiny, a tým aj lepších príležitostí.

Druhou odpoveďou je železničná doprava. Aj Slovensko má rešpektovať ciele Európskej únie v oblasti zelených riešení, medzi ktoré nepochybne patria kapacitné dopravné systémy ako železnica. Práve tie majú potenciál na jednej strane významne znížiť uhlíkovú stopu dopravného sektora a na strane druhej enormne pomôcť k odľahčeniu cestnej siete od množstva nákladného tranzitu.

A v tejto súvislosti nesmieme zabúdať na to, že práve Slovensko má jednu z najhustejších železničných sietí v rámci európskeho spoločenstva, ktorú však nevyužívame v dostatočnej miere. Potrebujeme sa zamerať na jej obnovu, modernizáciu a prípravu na plnenie úloh v oblasti kombinovanej dopravy, keď naozaj môžeme, za priaznivých podmienok, uvažovať o presune značných objemov prepravovaných tovarov práve na železnicu. Navyše, jedným z európskych cieľov, ku ktorému sa hlásime pre konkurencieschopný dopravný systém, je previesť 30 percent cestnej nákladnej dopravy nad 300 km do roku 2030 na iné druhy dopravy, ako napríklad na železničnú či vodnú dopravu, a do roku 2050 by to malo byť viac ako 50 percent.

Toto sú základné piliere programu na zabezpečenie vysokej mobility obyvateľov a pohybu tovarov s cieľom odbremenenia cestnej siete.

Diaľnica alebo rýchlostná cesta má zmysel všade tam, kde územie zaťažuje doprava, ktorá prekonáva veľké vzdialenosti a vo vysokých intenzitách a za súčasných klimatických výziev nie je možné ponúknuť inú alternatívu. Za predpokladu, že v problémovej lokalite intenzity dopravy a jej charakter z hľadiska blízkosti zdroja a cieľa v súčasnosti nepreukazuje potrebu diaľničného alebo rýchlocestného riešenia, bolo by naozaj nezodpovedné sľubovať to, čo nie je vyslovene nevyhnutné na realizáciu. Takéto stavby sú náročné z hľadiska potrieb zdrojov, ktoré sú logicky obmedzené.

Inak povedané, v inej časti krajiny budú zdroje chýbať. V našom uvažovaní sa snažíme zamerať práve na také riešenia, ktoré pomôžu čo najväčšej skupine obyvateľstva. V prípade, že celkové intenzity dopravného zaťaženia nie sú také významné, ale zároveň obyvatelia miest a obcí na trase plánovanej rýchlostnej cesty alebo diaľnice sú vystavení početným prejazdom ťažkých nákladných vozidiel, musíme zvažovať alternatívne riešenia, ktoré zásadne zlepšia život, ale nepredstavujú vyčerpanie rozpočtu rezortu na okruh v tomto momente ešte nepotrebných stavieb. Riešenie vidíme práve vo finančne menej náročných stavbách obchvatov miest a obcí. Ak hovoríme o území, kde je v pláne výstavba nadradenej cestnej infraštruktúry, ale celkové intenzity sú v súčasnosti nepostačujúce na jej odôvodnenie, uvažujme aspoň čiastočne o výstavbe obchvatov v jej trase a v jej parametroch.

Stále je však dôležité zdôrazniť, že prioritou je vykonať všetky potrebné kroky k tomu, aby sa podarilo dokončiť diaľnicu D1 v čo najskoršom možnom termíne.

Na záver je vhodné dodať, že určite nie je cieľom obmedziť výstavbu slovenských cestných koridorov, ale budeme veľmi dôsledne zvažovať, kde takéto riešenie prinesie najviac benefitov v pomere k vynaloženým zdrojom, čiže v duchu „value for money“.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo