Čo vymysleli progresívci a progresívky

Čo vymysleli progresívci a progresívky

Foto - Profimedia.sk

Program Spolu a PS má niekoľko zaujímavých nápadov, no príliš z neho cítiť, že voličov má tak trochu za škôlkarov, ktorých treba dirigovať.

Prečítali sme si Bod zlomu, s ktorým chce PS/Spolu urobiť zo Slovenska najprogresívnejšiu krajinu nielen strednej Európy.

Volebné manifesty politických strán sa líšia hrúbkou aj kvalitou, ale na to, aby ste spoľahlivo spoznali, čo prichádza od PS/Spolu, vás už od prvých viet navedie „rodovo citlivý jazyk“, aký sa dosiaľ vyskytoval len v angažovanej feministickej tvorbe.

Milí voliči a voličky

Zvedavého čitateľa, ktorý niečo podobné v slovenčine zatiaľ nezažil, to najskôr len vyruší a váha, či nejde o paródiu, postupne už nie je schopný sa koncentrovať na obsah a pobavene hľadá, v akej kapitole objaví najväčšiu kumuláciu mužských a ženských rodov v jednom riadku, občas sa nezdrží a vyprskne od smiechu. Až neskôr zistí, že je na 200. strane a už má dosť, lebo prahne po slovenčine, ktorú ešte nestihol znásilniť žiaden gender-editor.

Príde to už hneď na druhej strane, progresívna koalícia presviedča, že revolúcia vo vzdelávaní je možná, pretože máme na Slovensku silný základ: „Tým je silná motivácia a nasadenie veľkého počtu našich pedagógov a pedagogičiek, vychovávateľov a vychovávateliek, aktívnych rodičov, mládežníckych a športových organizátorov a organizátoriek, vedcov a vedkýň, technikov a techničiek, pracovníkov a pracovníčok neziskového sektora a mnohých iných.“

Takto nejako to vyzerá takmer na každej z 246 strán. V programe nenájdete nikdy zmienku o študentoch, ale vždy len o „študentoch a študentkách,“ „učiteľoch a učiteľkách,“ „tréneroch a trénerkách,“ „živnostníkoch a živnostníčkach“ a tak podobne.

Krajina potrebuje „znalosti a schopnosti zahraničných Slovákov a Sloveniek“, treba myslieť na „pohodlie pacientov a pacientok, zdravotníkov a zdravotníčok“ Zdieľať

Keď sa hovorí o skupinách, ktoré trpia nízkou zamestnanosťou, sú to „Rómovia a Rómky, zdravotne postihnutí a zdravotne postihnuté“, navrhuje sa zníženie odvodov „daňovníkov a daňovníčok“ či programy pre „uchádzačov a uchádzačky o zamestnanie“, presadzujú sa verejné vypočutia „viacerých verejných funkcionárov a funkcionárok, štatutárov a štatutárok“ alebo sa plánujú vytvoriť „interné tímy programátorov a programátoriek, dizajnérov a dizajnérok, expertov a expertiek na legislatívu“.

Štátne orgány majú „zrozumiteľne informovať občanov a občianky“, ak človek ochorie, nech mu ani nenapadne ísť len tak k lekárovi, pretože „musí ísť k lekárovi či lekárke“. Krajina potrebuje „znalosti a schopnosti zahraničných Slovákov a Sloveniek“, treba myslieť na „pohodlie pacientov a pacientok, zdravotníkov a zdravotníčok“ a keď si už myslíte, že vás nič neprekvapí, príde kapitola o zahraničnej politike a s ňou veta: „Pripravíme praktické riešenie postavenia partnerov a partneriek LGBTI diplomatov a diplomatiek.“

Keď sa takto prelúskate desiatkami rodovo scitlivených párov substantív, zrazu vás znepokojí, že editor Bodu zlomu občas zaspí a nechtiac mu prekĺzne veta ako „štát nesmie zanedbávať úlohu investora“ (prečo by štát na seba nemohol zobrať súčasne aj úlohu investorky?).

Radi čítate Postoj?

Bez vás by sme Postoj nemohli tvoriť.

Pridajte sa k našim podporovateľom na podpora.postoj.sk

Ak by sme sa chceli tomuto štýlu prispôsobiť, mali by sme s plnou vážnosťou ďalej písať o tom, čo navrhujú „progresívci a progresívky“, ale tento žáner genderovej lingvistiky radšej prenecháme iným expertom a expertkám.

Poďme sa teda bližšie pozrieť, čo koalícia PS/Spolu navrhuje v oblastiach, kde sa cíti silná.

Vzdelávanie: čakalo sa niečo lepšie

Predstavitelia PS/Spolu zvyknú hovoriť, že ich prvoradou témou je reforma vzdelávania, to sa napokon formálne odrazilo aj v Bode zlomu, v ktorom dali vzdelanie na prvé miesto.

Liberáli kladú veľký dôraz na zvýšenie platov (plus desať percent každý rok) a zlepšenie spoločenského postavenia učiteľov, myslia na metodicko-pedagogickú podporu pre učiteľov, súčasne chcú motivovať pohyblivou zložkou v odmeňovaní.

Je fajn, že PS/Spolu dvíha zo zeme dôležitú tému, slabnúcu a miestami až zúfalú úroveň pedagogických fakúlt. Autori programu navrhujú zvýšiť finančný tlak na fakulty cez zriadenie Slovenskej učiteľskej akadémie, otázne je, či ide o funkčnú cestu, ale na prvý pohľad to vyzerá ako zaujímavý pokus.

PS/Spolu si podľa očakávania špeciálne všíma deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, tie ho zaujímajú nielen v škole, kde potrebujú väčšiu podporu, ale aj v systéme „škola po škole“. Toto zameranie na deti z chudobnejšieho prostredia či z periférie alebo detí, pre ktoré slovenčina nie je materinským jazykom, je tým silnejším miestom programu, liberáli sa týmto problémom venujú rôznymi návrhmi opatrení nielen v školskej kapitole. Ich snaha o „rovnosť príležitostí“ tak nie je len lacnou frázou.

No prekvapivo slabo spracovaná je časť, ktorá je určená pre väčšinu detí a týka sa „kvalitného a tvorivého obsahu vzdelávania“. Autori síce píšu, že „to, čo sa v školách učí, ako sa to učí a aká atmosféra prevláda, predurčuje úspech detí počas štúdia, ale aj neskôr dospelých v reálnom živote“, ale vzápätí skôr ukazujú bezradnosť alebo im chýba odvaha.

Z programu sa tiež nedozvieme, čo si liberáli myslia o témach, ktoré rodičovská verejnosť intenzívne riešila v posledných rokoch, ako je napríklad redukcia osemročných gymnázií, program je naformulovaný tak, aby v ňom učiteľov ani rodičov nič zvlášť nevyrušilo. Zdieľať

Kurikulárna reforma má byť postavená na inováciách, otvorenosti, flexibilite, tímovej práci či adaptabilite a podobných pojmoch, ktoré nikomu neprekážajú a zároveň nič nehovoria. Akoby sa v PS/Spolu báli napísať aj niečo k jadru veci, lebo vedia, že učitelia sú po veľkom byrokratickom Frankensteinovi, ktorý sa uskutočnil pred desiatimi rokmi za ministrovania Jána Mikolaja, na akúkoľvek zmienku o „kurikulárnej reforme“ bytostne alergickí.

Takže ak si chcete aspoň v hrubých rysoch prečítať, ako by mala vyzerať náprava Frankensteina, radšej si prelistujte program liberálov zo SaS.

Od PS/Spolu sa k obsahu vzdelávania ešte dozvieme, že podporujú „slobodu výberu učebníc“, ale inak už liberáli nemajú k téme čo povedať, len formulujú ľúbivo-banálne tézy o tom, že treba „postupne odstraňovať stresujúce prostredie v škole“ či budovať „aktívne občianstvo“ a podnecovať „aktívnu kultúrnu a športovú činnosť“.

Z programu sa tiež nedozvieme, čo si liberáli myslia o témach, ktoré rodičovská verejnosť intenzívne riešila v posledných rokoch, ako je napríklad redukcia osemročných gymnázií, program je naformulovaný tak, aby v ňom učiteľov ani rodičov nič zvlášť nevyrušilo.

To je však vzhľadom na opakované deklarácie PS/Spolu, že Slovensko pôjde vpred iba vtedy, ak zásadne zmení vzdelávanie, trochu málo.

Ministerstvo odsúdené na neúspech

Jednou z vlajkových lodí koalície progresívcov a Spolu mala byť podľa očakávaní integrácia Rómov, teda téma rómskej chudoby a ako z nej von. Aj preto liberáli avizujú, že túto tému už nemá mať na starosti slabý post splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ale samostatné ministerstvo.

To je dobrý nápad, táto agenda naozaj potrebuje silné zastrešenie a mohutnú úradnú autoritu.

Problém je, že pre túto agendu, ktorá má prierezový a v prvom rade sociálny charakter, chcú progresívci zriadiť Ministerstvo pre ľudské práva, občiansku spoločnosť a obranu demokracie. Nové ministerstvo má okrem integrácie Rómov zodpovedať aj za občiansku spoločnosť či obranu demokracie, pod neho má spadať aj ďalšia nová inštitúcia, Centrum pre hybridné hrozby a dezinformácie. To by malo okrem globálnejších hrozieb aj „zvyšovať odolnosť voči dezinformačným naratívom, ktoré podnecujú nenávisť a stigmatizáciu Rómov a Rómok“.

Ideologizáciou témy ako ľudskoprávnej agendy, kde stoja proti sebe utláčaní Rómovia a diskriminujúca väčšina, tak PS/Spolu myšlienku samostatného ministerstva vlastne zabíja. Zdieľať

Takto zadefinované ministerstvo má už vpísané v erbe, že by bolo v prípade vzniku hneď najideologickejším a vo väčšinovej spoločnosti takmer zaručene najnepopulárnejším úradom, ktorý by integrácii Rómov viac škodil, než pomáhal.

Ideologizáciou témy ako ľudskoprávnej agendy, kde stoja proti sebe utláčaní Rómovia a diskriminujúca väčšina, tak PS/Spolu myšlienku samostatného ministerstva vlastne zabíja. A to je pritom škoda, pretože liberálny tandem má napríklad v kapitole „opatrenia pre súdržnú spoločnosť“ viacero dobrých nápadov v oblasti bývania, sociálnej práce či školstva, ktoré už samy osebe nebudú mať masovú podporu, no ich realizácia si vyžaduje akcieschopný štát aj nemalé peniaze.

Životné partnerstvá pre všetkých

Ideologickú premotivovanosť cítiť aj v iných témach a ako už predznačuje obsesia genderovou lingvistikou, na autorov pôsobí ako magické zaklínadlo práve rodová rovnosť. PS/Spolu chce pri obsadzovaní exekutívnych, reprezentatívnych, diplomatických, ale i straníckych pozícií využívať pozitívnu diskrimináciu: „Pri rovnakej kvalite uchádzačov uprednostníme ženy až do vyrovnania rodového rozdielu.“ Trubanovi a Beblavého liberáli chcú súčasne „cielene podporovať projekty zamerané na zvýšenie zastúpenia žien i mužov v rodovo netradičných študijných odboroch a povolaniach, ako i vo vedeckých inštitúciách“, povedané inak, progresívnym snom sú ženy v IT-firmách a muži v materských školách.

Jednou z najchúlostivejších pasáží v programe PS/Spolu mala byť úprava zväzkov rovnakého pohlavia. Tu sa však koalícia rozhodla pre imidžovo umiernenú cestu. Navrhuje predložiť návrh zákona o „životných partnerstvách“ (synonymum registrovaných partnerstiev), nie je však zrejmé, aké práva a povinnosti má tento inštitút zahŕňať.

PS/Spolu chcú inštitút nastaviť tak, aby bol prijateľnejší pre konzervatívcov. Preto má byť otvorený dvom osobám bez ohľadu na to, či ide o pár rovnakého alebo opačného pohlavia. Do zákona sa to dá vlastne napísať tak, že to bude vyzerať ako dobrý kompromis, o ktorom by sa azda dalo presvedčiť aj Hlinovo KDH.

Je pravdou, že „životné partnerstvá“, ako ich zaviedli v roku 2001 v Nemecku, boli vyhradené len pre páry rovnakého pohlavia, preto ich Nemci ľudovo nazývali „homosexuálne manželstvá“ (Homo-Ehe).

PS/Spolu týmto vymysleli len inú cestu, ako sa dopracovať k uznaniu homosexuálnych zväzkov, ktoré môžu rozsahom práv aj povinností napodobniť manželstvo.

Problém tohto návrhu je však aj v tom, že práve zavedením inštitútu pre všetkých, ktorého skutočnou motiváciou však bolo štátom uznať homosexuálne zväzky, sa v realite môže ďalej oslabiť inštitúcia manželstva.

Do zákona sa to dá vlastne napísať tak, že to bude vyzerať ako dobrý kompromis, o ktorom by sa azda dalo presvedčiť aj Hlinovo KDH. Zdieľať

Argument ľudí z PS/Spolu, ktorý zaznel na piatkových raňajkách s novinármi, znel, že treba reagovať na novú dobu, keďže až do 40 percent detí sa dnes rodí mimo manželstva, manželské zväzky sú labilné a nový inštitút by ich mohol presvedčiť, aby uzavreli aspoň životné partnerstvo, čo je stabilnejšie, než žiť takpovediac nadivoko. Zároveň to neohrozí manželstvá, ktorých v dlhodobom trende aj tak ubúda, a ešte k tomu sa pomôže vyriešiť problém homosexuálov, ktorí chcú svoj vzťah stabilizovať.

Tento argument má svoje rácio, lenže aj isté riziko. Je síce pravdou, že až do 40 percent detí sa dnes rodí mimo manželstva. Táto štatistika však zďaleka nehovorí všetko, pretože časť takýchto párov s dieťaťom časom svoj vzťah upevní sobášom. Žiaľ, nevieme, ako často sa to deje, pretože demografom chýbajú vstupné údaje, na základe ktorých by sa dalo zmerať, aký podiel rodičov, ktorým sa narodilo dieťa mimo manželstva, neskôr príde pred oltár či na sobášny úrad.

Ak sa však vytvorí voči manželstvu jednoduchšia alternatíva, je možné, že mnohé páry, ktoré by sa inak zosobášili v klasickom manželstve, uzavrú životné partnerstvo – aj zahraničné skúsenosti jasne signalizujú, že stabilita zväzkov spečatených manželstvom je väčšia než stabilita menej záväzných zväzkov.

Zdravotníctvo – na čo si trúfli a na čo nie

Časť o zdravotníctve bude patriť medzi tie silnejšie v porovnaní s tým, čo sa zrejme ocitne v programoch iných strán. Program v slušnom rozsahu rieši problémy ako zadefinovanie nárokov pacientov, zlepšenie pomeru sestier a sanitárov k počtu lekárov, kontrolu kvality a odmeňovanie kvality a systematickejšiu prácu s údajmi zo zdravotníctva. Aby bolo v budúcnosti jasnejšie, čo a ako sa dá v systéme zlepšovať.

Privítať treba aj tlak na jednoduchšie odobrovanie vstupu generík a zameniteľného zdravotníckeho materiálu a pomôcok na trh.

Program pacientom sľubuje plošné zavedenie objednávania, rozšírenie preventívnych vyšetrení, obmedzenie administratívy pre pacientov i lekárov, zapojenie väčšieho počtu nemocníc do výuky medikov.

Osobitne treba oceniť deklarovanie tlaku na štátne zariadenia, hospodárenie nemocníc a zvlášť na štátnu VšZP. Pretože práve tá má v rukách veľkú moc pri reformovaní zdravotníctva. Má oveľa silnejšie priame nástroje, ako meniť systém, než má dnes ministerstvo zdravotníctva.

Z hľadiska svojej pozície mohla štátna poisťovňa u poskytovateľov už dávno pretlačiť mnoho zlepšení vrátane civilizovanejšieho objednávania, lepšieho manažmentu využívania prístrojových kapacít či operačných sál. Mohla tiež zatlačiť na postupné preskupovanie kapacít v systéme z menej potrebných odborov na tie, ktoré sú kapacitne v krízovom režime.

Relatívne jednoducho mohla pretlačiť scivilizovanie pôrodníctva, na čom si u pacientok dokázali slušne šplhnúť zariadenia Penty, pričom veľký civilizačný skok sa dal dosiahnuť za relatívne málo peňazí.

Program chce tiež zakázať, aby prepojené entity vlastnili naraz poisťovňu, poskytovateľov a lekárne, čo je opatrenie šité proti Pente. S tým sa dá súhlasiť, v tomto smere však chýba dôraz na posilnenie pozície súkromných poskytovateľov, pretože proklientskejší prístup sa v zdravotníctve posilnil práve vďaka nim.

O čom radšej nie

Program Spolu a PS pre zdravotníctvo je výrazne proklientsky spracovaný. No vyhol sa téme, ktorú musí zdravotníctvo tiež riešiť, a nie všetci pacienti tým budú nadšení. Program sa nevenuje téme upratania medzi poskytovateľmi, teda zracionalizovaniu siete poskytovateľov. Teda tomu, čo sa v posledných mesiacoch spomínalo ako stratifikácia.

Druhým problémom, ktorému sa program vyhýba, je efektívnejšie narábanie so zdravotnou starostlivosťou zo strany pacientov, čo je z princípu nepopulárna téma. No v rebríčkoch konzumovania zdravotnej starostlivosti sme výrazne nadpriemerní. Problém s nedostatkom našich kapacít je skôr o ich prílišnom zahltení než o tom, že by sme mali málo doktorov.

So starnúcou populáciou sa dopyt po ich službách bude ešte zvyšovať. Jednou z ciest na vyrovnanie sa s týmto problémom musí byť zníženie počtu návštev u lekára. Či už kvôli administratíve – potvrdenia pre školy či prácu, alebo aj kvôli jednoduchým vyšetreniam, ktoré si pacienti môžu robiť doma. Príkladom môže byť motivovanie vykonávania CRP testov priamo pacientmi.

Program Spolu a PS pre zdravotníctvo je výrazne proklientsky spracovaný. No vyhol sa téme, ktorú musí zdravotníctvo tiež riešiť, a nie všetci pacienti tým budú nadšení. Zdieľať


A tretím kľúčovým problémom, ktorému sa program vyhol – zrejme pre očakávaný odpor lekárskej obce – je zmena kompetencií u poskytovateľov, resp. lekárov. Všeobecní lekári by mali prevziať zodpovednosť za základné vyšetrenia, ktoré dnes robia špecialisti. S tým súvisí aj posilnenie postavenia sestier.

Odľahčenie dopytu po (opakovaných) návštevách zdravotníckych zariadení a skracovanie pobytu v nich je základným predpokladom, ako zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Viac o bicykloch ako o diaľniciach

Kompetentne pôsobí program aj pri otázke sociálneho systému. Azda niet populárnejšieho ekonóma medzi rodičmi, ako je Jozef Mihál. Zvlášť na „mamičkovských“ fórach sa jeho meno často vyskytuje. V spleti rozličných kombinácií dávok a podpôr a rozličných kritérií dokáže vymyslieť kreatívne riešenie, často využívajúc chyby systému, v ich prospech. Mihál tiež stál za sériou viacerých opatrení pre zlepšenie podmienok na materskej.

Program na podporu rodiny obsahuje viacero úprav, ktoré zvýšia flexibilitu pri čerpaní materských a rodičovských príspevkov, novou dávkou zo sociálneho poistenia má byť otcovské voľno pri narodení, zásadnejšie zmeny sa však nechystajú. Aj v tejto časti autori pripomínajú, že plánujú zaviesť špeciálnu verziu registrovaného partnerstva, ktoré nazývajú úprava vzťahov nezosobášených.

Dobrým symbolom toho, akého voliča chce program osloviť, je však téma infraštruktúry, dopravy a regionálneho rozvoja.

Progresívne Slovensko pred časom prišlo s veľkým plánom na podporu regionálneho rozvoja, podstatou mala byť regionálna úľava na daň z práce pre nízkopríjmové skupiny a zrušenie daní pre reinvestovaný zisk.

Tento prvok sa dostal aj do programu a patrí medzi tie nástroje, z ktorých presvitá svojské chápanie regionálnych potrieb. Jednak úľavy pre nízkopríjmové skupiny by mali byť plošné, jednak to výraznejšie problém nerieši.

Program pritom výrazne podceňuje potrebu rozvoja infraštruktúry do menej rozvinutých regiónov, rozvoju cestnej infraštruktúry sa takmer nevenuje, väčšinou len v súvislosti so zlepšením podmienok pre dochádzanie do miest a obchvatov.

Plán, ako funkčne prepojiť najslabšie regióny, predovšetkým juh stredného Slovenska, s tepnami, po ktorých prúdi priemysel, program nerieši. Téme rozvoja infraštruktúry v slabších regiónoch je venovaných menej slov ako rozvoju cyklokultúry a tomu, ako do regiónov priniesť rýchlejší internet.

Program PS a Spolu obsahuje niekoľko zaujímavých myšlienok, aj veľa vágnych fráz, čo bude ale spoločná črta všetkých volebných programov. To, čo nás najviac vyrušilo, bol pocit, že podľa autorov programu sa mnoho problémov vyrieši tak, že budeme ľuďom dostatočne zdôrazňovať, že chyba je v nich.

No takýto mentorský prístup posiľnuje aj tých, ktorí zbierajú hlasy na antisystémovej emócií.

Na konci článku vás ešte poprosím o jednu vec:

Ak radi čítate moje články na Postoji, staňte sa, prosím, členom klubu podporovateľov Postoja. 

  

Vašich 5 eur mesačne výrazne pomôže k vzniku ďalších našich článkov.
Ďakujem. Martin Hanus

Viac o podpore nájdete na podpora.postoj.sk

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo