Budúcu nedeľu sa bude konať v Bratislave tretí Národný pochod za život, kde sa opäť očakávajú desaťtisíce účastníkov, v parlamente sa súčasne bude rokovať o štyroch poslaneckých návrhoch, ktoré chcú obmedziť dostupnosť umelých potratov, respektíve zlepšiť informovanosť žien, ktoré uvažujú o potrate. 

Hovorca Národného pochodu za život Patrik Daniška v rozhovore pre Postoj vysvetľuje, čo sú ciele slovenského pro-life hnutia, aké posuny v zákonoch by sa mali udiať, aby sa dalo adresnejšie pomáhať tehotným matkám, ktoré sa ocitnú v núdzi alebo ich okolie núti k potratu. 

Hovorili sme aj o vplyve antikoncepcie na pokles potratov, o téme Poliek, ktoré na vykonanie potratu cestujú do zahraničia aj o liberálnej námietke, prečo pro-life hnutie trvá na radikálnej zmene potratového zákona, ak počet potratov od roku 1989 kontinuálne klesá. „Aj keby sme na Slovensku nemali žiadneho otroka, ale platil by zákon, ktorý by umožňoval vlastniť ľudí ako otrokov, bol by to nespravodlivý zákon a naším cieľom by bolo jeho zrušenie,“ hovorí Patrik Daniška.

Koncom augusta ste napísali list lídrom koaličných strán, v ktorom ste ich požiadali o stretnutie. Už sa nejaké stretnutia uskutočnili?

Stretli sme sa s Bélom Bugárom.

Čo ste riešili?

Predstaviteľom týchto strán sme chceli z prvej ruky predostrieť informácie o našom pochode. S Bélom Bugárom sme sa bavili aj o štyroch pro-life návrhoch, ktoré sú aktuálne v parlamente, a požiadali sme ho, aby ich podporil. Povedal nám, že zatiaľ neplánuje tieto iniciatívy podporiť, ale navrhne, aby o tom hovorili na poslaneckom klube a venovali tomu viac pozornosti.

A Robert Fico s Andrejom Dankom?

Zatiaľ sa nám neozvali.

Pochod za život bol naposledy pred štyrmi rokmi. Čo sa v tejto agende za ten čas zmenilo?

Pochod v roku 2015 bol tiež niekoľko mesiacov pred voľbami, po ktorých prišla nová vláda, no prvá polovica volebného obdobia bola z pohľadu tejto agendy hluchá.

Potom sa táto téma otvorila po návrhu ĽSNS, následne sa angažovali aj niektorí iní poslanci ako Richard Vašečka a ďalší. Takže sa dá povedať, že v téme sa zaktivizovalo viac politikov, a to spôsobom, akým sa to doteraz nerobilo.

Vy ste však na minulom pochode sformulovali tridsať návrhov na zmenu legislatívy, ktoré sa týkali rodiny či pomoci, čo z toho sa presadilo?

My sme vtedy oslovili politické strany, aby tieto návrhy prevzali do svojich programov. Tri strany – KDH, OĽaNO a SNS tak urobili a dali si do programu po desať z tých bodov.

Čo sa týka podpory rodiny, niektoré sa čiastočne presadili, respektíve prešli zmeny, ktoré sú im blízke. Napríklad zvýšenie daňového bonusu na malé deti, zvyšuje sa rodičovský príspevok, otvorila sa téma pôžičiek. Za tejto vlády bol aj o dosť menší tlak na pretláčanie LGBT tém cez rôzne poradné orgány. Prešla tiež doložka rodinných vplyvov.

To znamená, že každé legislatívne opatrenie musí byť posudzované aj z hľadiska vplyvu na rodinu, podarilo sa ešte niečo?

Viaceré z týchto našich bodov sa objavujú teraz v návrhoch, ktoré sú aktuálne v parlamente. Dôležité na tom je, aby sme sa nesústredili výlučne na to, či majú byť potraty legálne alebo sa má zaviesť úplná ochrana nenarodených detí.

Treba hľadať aj cestu čiastkových vylepšení a umenšovania zlého stavu. Takto to urobili na Západe, najmä v USA. Tam sa dlho sústredili na zrušenie rozhodnutia Roe verzus Wade, no dlho nevedeli dosiahnuť žiaden úspech. Potom však začali jednotlivé americké štáty prichádzať s drobnejšími vecami a zrazu s tým boli úspešné.

Povedzte príklady čiastkových opatrení, aké máte na mysli.

Napríklad vylepšovanie informovaného súhlasu, predĺženie lehoty na rozmyslenie, pomoc tehotným matkám a rodinám. Úlohou politikov nie je len deklarovať, že sú za ochranu života od počatia, ale vymyslieť aj čiastkové opatrenia, ktoré budú priechodné a zlepšia existujúci stav.

Teraz sú v parlamente štyri poslanecké návrhy, ktorý z nich ide najviac touto cestou a má teda najväčšiu šancu na úspech?

My vítame všetky návrhy, aj sme spustili verejnú výzvu na ich podporu. OĽaNO navrhuje vylepšenie informovanosti matky pred potratom. Súčasný informatívny text, ktorý je vo vyhláške, je nedostatočný. Je krátky, ťažko zrozumiteľný a neobsahuje dôležité veci. Podľa tohto návrhu by bola táto informácia obsažnejšia a lepšia. Nebola by už tiež súčasťou vyhlášky, ale zákona.

V praxi by to znamenalo, že každá žena, ktorá požiada o potrat, dostane od svojho lekára tento text?

Áno, to už funguje aj teraz, ale ten text je nedostatočný. Kvalitnejšia informácia o rizikách umelého potratu môže mať na rozhodnutie matky vplyv.

Väčšina žien, ktoré žiadajú o potrat a dostanú informatívny text, je už zrejme presvedčená. Aký typ žien by mohol tento vylepšený informovaný súhlas ovplyvniť?

Problém je, že o ženách, ktoré chcú ísť na potrat, nemáme veľa informácií. Nezisťuje sa, prečo tak chcú urobiť, my chceme dosiahnuť, aby sa to zmenilo. Z poradní však vieme, že mnohé ženy nie sú pre potrat rozhodnuté, uvedomujú si, že to nie je správne, a hľadajú oporu, potrebujú sa o tom rozprávať.

Problém je, že o ženách, ktoré chcú ísť na potrat, nemáme veľa informácií. Nezisťuje sa, prečo tak chcú urobiť, my chceme dosiahnuť, aby sa to zmenilo. Zdieľať

Často je to tak, že ich k potratu niekto tlačí, rodičia alebo otec dieťaťa. Mnohé hľadajú vnútornú silu, aby tomuto tlaku vedeli odolávať. Keď sa v USA a v Rusku robili výskumy o tom, či sa ženy cítili v rozhodovaní o potrate slobodné, veľká časť uvádzala, že k tomu boli tlačené.

Hovoríte, že o motiváciách žien, ktoré idú na potrat, chýbajú informácie. Akú formu by malo mať zisťovanie týchto informácií?

Pri žiadosti o potrat ženy vyplňujú dotazník, ktorý obsahuje nejaké informácie, my by sme chceli, aby sa ich tam zisťovalo viac. Teraz sa preveruje iba to, či oň žiadajú z nejakých zdravotných dôvodov. Osemdesiat, možno aj deväťdesiat percent gynekológov ani toto nevypĺňa správne.

Takže reálne ani nevieme, aké zdravotné dôvody ich k tomu vedú. Hoci tu sa už pre tento rok menilo tlačivo, tak uvidíme, či sa to zlepší. Pri väčšine žien však vôbec nevieme, prečo vlastne idú na potrat.

Prečo je pre vás dôležité mať tieto informácie?

Aby sme tým matkám vedeli lepšie pomáhať. Keď vieme, že sa rozhodujú pre potrat, lebo majú problém so starostlivosťou o dieťa alebo so sociálnym zabezpečením, tak sa dá adresnejšie pomáhať. Keď vieme, že sú k potratu niekým nútené, dá sa zamerať na to, aby sme tento tlak eliminovali.

Na zisťovanie dôvodov, prečo idú ženy na potrat, treba zmenu zákona alebo na to stačí vyhláška?

Základné body upravuje zákon, detailne to potom rieši tlačivo, ktoré vydáva Národné centrum zdravotníckych informácií.

Je táto zmena tiež súčasťou niektorých z návrhov, ktoré sú v parlamente?

Toto konkrétne nie. My sme to ministerstvu zdravotníctva navrhovali, aj sa im to páčilo, ale zatiaľ sa to nepohlo.

Prejdime si teraz tie štyri návrhy, ktoré sú v parlamente. O čo presne v nich ide?

 ĽSNS chce znížiť lehotu, v ktorej je možné vykonať potrat, na osem týždňov a chcú znemožniť potratovú turistiku na Slovensku. Richard Vašečka navrhuje zrušenie potratov na požiadanie, s výnimkou ochrany života a zdravia matky alebo ak je tehotenstvo následkom trestného činu, alebo je dieťa ťažko poškodené. Plus tam má ešte ďalšie veci, ktoré majú pomôcť práve eliminovať nútenie k potratu.

Keď vieme, že sa rozhodujú pre potrat, lebo majú problém so starostlivosťou o dieťa alebo so sociálnym zabezpečením, tak sa dá adresnejšie pomáhať. Keď vieme, že sú k potratu niekým nútené, dá sa zamerať na to, aby sme tento tlak eliminovali. Zdieľať

V parlamente je aj návrh poslancov Milana Krajniaka a Jozefa Lukáča, ktorí chcú znížiť lehotu na potrat na sedem týždňov. Inšpirovali sa takzvanými „Heartbeat Acts“, to znamená, že argumentujú začiatkom tlkotu srdca dieťaťa.

Keby niektorý z týchto troch návrhov prešiel väčšinou v parlamente, bola by to senzácia, najväčšiu šancu by tak mohol mať vylepšujúci návrh OĽaNO, čo je v ňom najpodstatnejšie?

Ten chce zaviesť lepšie poučenie a zrušiť preplácanie potratu v prípade, ak sa ako zdravotný dôvod uvádza vek matky nad štyridsať rokov. Zároveň chcú zaviesť možnosť poberať nemocenskú dávku už od dvadsiateho prvého týždňa tehotenstva, ak matka požiada o utajený pôrod.

Dieťa by sa malo po utajenom pôrode hneď dostať do adoptívnej rodiny. Chcú takto motivovať tehotné matky, aby nešli na potrat, ale radšej dali dieťa na adopciu.

Zo signálov, ktoré prichádzajú z prostredia koalície, je zjavné, že po rozhodnutí Roberta Fica sa nebude meniť status quo. Šancu by mohol mať návrh OĽaNO, kde si však koaliční poslanci môžu povedať, že z princípu nepodporia niečo, s čím prichádza Matovičovo hnutie...

Tie šance jednotlivých návrhov neviem posúdiť. Návrh OĽaNO je asi najpriechodnejší pre liberálnejších poslancov. Niektorým poslancom sa najviac páči Vašečkov návrh, ale niektorých zase oslovuje myšlienka, že sa už nebudú robiť potraty, ak dieťatku bije srdce.

Ak by prešiel aspoň ten návrh OĽaNO, bol by to možno ešte väčší úspech, ako bolo schválenie informovaného súhlasu v roku 2009?

Bol by to druhý čiastkový posun vpred. Ale nechcem špekulovať, ktorý z týchto návrhov má akú šancu, v skutočnosti je to tak, že aby niečo prešlo, musí to podporiť Smer.

Ale takisto platí, že aj keby povedzme Vašečkov návrh schválili poslanci nadpolovičnou väčšinou, v konečnom dôsledku by musel získať aspoň 76 hlasov, pretože prezidentka ho chce vrátiť.

Naposledy za podobný zákon zahlasovalo len zopár poslancov Smeru. Počas leta sa v Smere špekulovalo, či by relevantná časť jeho poslancov podporila skrátenie lehoty, počas ktorej je možné vykonať potrat. Nakoniec však Fico tieto úvahy zastavil. Poslanci Smeru síce dostanú voľnú ruku pri týchto hlasovaniach, ale len zhruba piati z nich hlasujú za pro-life návrhy, aby sa niečo zmenilo, museli by za pro-life návrh zahlasovať asi dvadsiati poslanci.

Je to tak, ale ešte by som nehádzal flintu do žita. Vnútri Smeru ešte môže prebehnúť nejaká diskusia a pri niektorom z týchto návrhov si môžu povedať, že ho podporia. Obsahom sú to dosť rôznorodé návrhy.

Politici sú ochotní hlasovať aj za niečo, čo je z ich pohľadu trochu riskantné, len musia byť konfrontovaní s tlakom. Nechýba však omnoho väčší tlak kresťanskej občianskej spoločnosti?

Tlak toho typu, ako keď robia akcie odborári, tu naozaj nie je. Ale keď hovoríme o pochode, zmenu zákona rozhodne žiadame. Spustili sme petíciu na podporu návrhov, ktoré sú teraz v parlamente. Úloha pochodu je však celkovo širšia.

Cieľom je pomôcť celému pro-life hnutiu, aby bolo viditeľnejšie, a najmä vnášať túto tému do verejnej diskusie, vplývať na spoločnosť. Chceme poukázať na nejakú pravdivú myšlienku, ktorá bude potom v ľuďoch pôsobiť.

Vzídu zo septembrového pochodu nejaké konkrétne požiadavky?

Tou hlavnou požiadavkou, ktorá je za tým celým, je rešpektovanie práv a dôstojnosti každého človeka bez rozdielu. Preto aj chceme, aby bolo právo na život nenarodených detí chránené rovnako ako právo ostatných ľudí.

Ide nám o zdôraznenie tohto ideálu, lebo vysvetľuje, prečo sme pro-life a prečo to dáva celé zmysel, keďže niektorým to zmysel nedáva.

Ako to chcete vysvetliť tým, ktorí to považujú za úzko náboženskú tému?

Nenarodené deti vnímame úplne rovnako ako všetkých ostatných ľudí a chceme pre ne rovnaké ľudské práva, to je optika, cez ktorú vysvetľujeme naše motívy a ciele. Chceme, aby sme sa na nenarodené deti pozerali rovnako ako na iných ľudí a nijako ich nediskriminovali.

Táto naša hlavná myšlienka má, samozrejme, svoje logické dôsledky aj v legislatíve. Keď je chránený náš život, musí byť chránený aj život nenarodených detí.

Ešte sa vráťme k tým čiastkovým návrhom, ktoré sú v parlamente. Ktorý z takýchto návrhov, aký by mohol byť prijateľný aj pre liberálnejších ľudí, je z vášho pohľadu najdôležitejší?

Z tých parciálnych vecí je to určite zrušenie potratov bez udania dôvodu. Aj z praxe vieme, že tu sa skrýva mnoho absurdít. Za potratmi stoja často dôvody, ktoré by väčšina spoločnosti neuznala.

Povedzte nejaký príklad.

Napríklad že sú mladí a chcú ešte cestovať. Alebo preto, že už majú jedno dieťa a chcú mať iba jedináčika. Alebo potrat kvôli zakrytiu nevery. Stalo sa, že ženatý muž nútil svoju milenku k potratu, len aby predišiel prevaleniu svojej nevery, pričom ona by dieťa aj chcela. Ale nedokáže odolávať jeho tlaku.

Nenarodené deti vnímame úplne rovnako ako všetkých ostatných ľudí a chceme pre ne rovnaké ľudské práva, to je optika, cez ktorú vysvetľujeme naše motívy a ciele. Zdieľať

Toto by v očiach ľudí neprešlo, no náš zákon to umožňuje. Veľký problém je práve v tom tlačení k potratu. Tým, že sa nemusí udávať dôvod, nátlak sa ľahko ukryje. Tento systém vyhovuje ľuďom, ktorí chcú matke potrat vnútiť.

U nás nevieme odhadnúť, aké percento žien niekto mäkšími či tvrdšími prostriedkami dotlačil k potratu, sú však na to nejaké zahraničné prieskumy?

Z amerických prieskumov vychádza, že väčšina, viac než 60 percent žien ide na potrat z donútenia, pričom pod tým donútením sa skrývajú rôzne formy. Napríklad česká poradňa Nesoudíme, pomáháme si robí štatistiku, podľa ktorej takmer desať percent prípadov predstavovalo otvorené násilie.

U nás sa odborníci v poradniach stretávajú s tým, že buď otec dieťaťa, alebo u mladých mamičiek ich rodičia na ne tlačia, aby išli na potrat a ony hľadajú niekoho, komu by sa s tým vyrozprávali a pozbierali tak vnútornú silu, aby tomu odolali.

Ale, samozrejme, nevieme, o aké percento ide z celkového počtu 6-tisíc potratov ročne, v týchto poradniach zachytávajú desiatky takýchto žien. Nejde tak o reprezentatívnu vzorku, ale isté je, že sa to v nejakej miere deje.
 

Radi čítate Postoj?

Bez vás by sme Postoj nemohli tvoriť.

Pridajte sa k našim podporovateľom na podpora.postoj.sk

Žiadate od politikov, aby prijímali aj čiastkové pomáhajúce opatrenia, súčasne hovoríte aj o ideáli, ktorým je zákonná ochrana života nenarodených detí. Tu je však ten najčastejší argument proti proliferom, ktorý zaznieva nielen z liberálneho tábora, ale aj od nemalej časti kresťanov – prečo meniť zákony a zakazovať potraty, čo je veľmi polarizujúca a zároveň možno aj nedosiahnuteľná téma? A nesústrediť sa výlučne na zlepšovanie osvety a masívnejšiu pomoc ženám a rodinám, aby potraty ďalej klesali?

Tieto dve veci nejdú proti sebe, naopak, ony sa dopĺňajú, oba prístupy sa potrebujú. Konkrétna pomoc je kľúčová bez ohľadu na legislatívu, aby sme tehotným matkám skutočne pomohli z ich obáv o budúcnosť. Dnes je to napokon vzhľadom na platné zákony jediná cesta, akou možno pomáhať aj zachraňovať životy.

V poriadku, ale tá námietka znie, prečo trvať na zmene potratového zákona?

Pretože tento zákon je nespravodlivý a jeho zmena by zachránila mnoho životov. Okrem toho zákon formuje myslenie ľudí. Občas chodím na školy a hovorím s mladými, ktorí si myslia, že keď je potrat legálny, asi nemôže byť taký zlý?

Majú totiž dôveru v štát, že ak by bolo niečo nesprávne, určite by to zakázal. Zákon jednoducho vychováva, vplýva na myslenie ľudí.

Súčasťou toho argumentu však je, že počet potratov sa aj tak postupne znižuje...

Ale nie kvôli zákonu, ale napriek nemu. Aj keby tu bolo ročne nula potratov, ale naďalej by platil tento zákon, bolo by to zlé. Aj keby sme na Slovensku nemali žiadneho otroka, ale platil by zákon, ktorý by umožňoval vlastniť ľudí ako otrokov, bol by to nespravodlivý zákon a naším cieľom by bolo jeho zrušenie.

Ide o rovnosť ľudí v základnom práve na život, ktoré má platiť pre tých, ktorí sa narodili, aj pre tých, ktorí sa nenarodili.

Je tu ďalšia námietka, ktorá sa týka samotnej praxe. Ak by sa schválil zákon povedzme z dielne Richarda Vašečku, zákonite by nastala zo Slovenska potratová turistika do krajín ako Maďarsko či Česko. Kritici tak vravia, že samotný problém by sa nevyriešil, len by sme ženy dostali do sivej zóny. Často sa používa príklad Poľska, jedinej postkomunistickej krajiny, kde po páde komunizmu výrazne obmedzili prístup k potratom. Faktom je, že mnohé Poľky chodia na vykonanie potratu na Slovensko.

Tento argument vychádza z toho, že či sú potraty na požiadanie legálne alebo nelegálne, potraty sa dejú v porovnateľnej miere. To je však mýtus. Každá legislatívna zmena v tejto oblasti pôsobí na správanie. Keď sa u nás zaviedli poplatky aj interrupčné komisie, počet potratov klesal, rovnako klesal, keď sa prijali rôzne prorodinné opatrenia z čias generácie Husákových detí.

Naopak, keď sa uvoľnil potratový zákon v roku 1987, medziročný nárast potratov bol až o 20 percent, potom od roku 1989 nastal zas pokles v dôsledku spoločenských zmien.

Ročne k nám príde na potrat 1400 cudziniek, nevieme síce, odkiaľ sú, ale možno predpokladať, že z veľkej väčšiny ide o Poľky.

Odporcovia poľského zákona tvrdia, a často sa o tom takto píše aj v našich médiách, že ročne ide okolo 150-tisíc Poliek na nelegálny potrat. To je však úplná hlúposť, znamenalo by to, že dnes chodí na potrat viac Poliek než na začiatku 90. rokov, keď mali potraty úplne legálne. Vtedy mali okolo šesťdesiattisíc potratov ročne. Pritom všade išla pôrodnosť a aj potratovosť smerom nadol.

Keby boli dnes v Poľsku legálne potraty na požiadanie ako u nás, tak sa dá celkom jednoducho prepočítať, že keby Poľky žiadali o potrat v porovnateľnej miere ako Slovenky, tak by v Poľsku mali ročne okolo 40-tisíc potratov. Otázka znie, či možno odhadnúť, koľko nelegálnych potratov podstúpia Poľky v priebehu jedného roka.

Už len z tohto prepočtu vidieť, aký je nezmysel tvrdiť, že ročne doma alebo v cudzine podstúpi potrat 150-tisíc Poliek. Samozrejme, dá sa odhadnúť, že na nelegálnej báze sa robí niekoľko tisíc potratov ročne. Keďže je to trestný čin, určite to lekári nerobia hocikomu, je možné, že ten zákrok niektorí z nich spravia kamarátke či známej, keď majú istotu, že to ostane utajené a nevystavia sa trestnému stíhaniu.

Potom je tu však potratová turistika.

Aj tu sa dá pomerne ľahko odhadnúť, že nejde o obrovské desaťtisícové počty. Poľské ženy chodia najmä na Slovensko, do Česka, tie zo západu aj do Nemecka, na Ukrajinu už menej. U nás požiada ročne o potrat 1400 cudziniek, je zjavné, že vo väčšine ide o Poľky, hoci skutočné číslo je asi o niečo vyššie.

Odporcovia poľského zákona tvrdia, a často sa o tom takto píše aj v našich médiách, že ročne ide okolo 150-tisíc Poliek na nelegálny potrat. To je však úplná hlúposť. Zdieľať

Tu však vidíme, v akých číslach sa pohybujeme. Celkovo ide rádovo o niekoľko tisíc Poliek, ktoré na potrat vycestujú do zahraničia. Teda je isté a vyplýva to aj z toho, ako ženy všade v západnom svete či na Slovensku reagujú na zmeny potratovej legislatívy, že v Poľsku je oveľa menej potratov, než by ich bolo, keby potraty na požiadanie ostali legálne.
 

Po roku 1989 postupne klesal počet potratov aj napriek tomu, že k veľkým zmenám legislatívy už nedošlo. Čo je podľa vás príčinou tohto trvalého poklesu?

Celková spoločenská zmena, to, že sa o tom začalo hovoriť a potrat už prestal byť vnímaný ako iná forma antikoncepcie.

... ale k tomu poklesu zrejme prispelo masívne používanie antikoncepcie od 90. rokov.

Táto korelácia sa ťažko odhaduje. Napríklad posledné roky na Slovensku klesá spotreba antikoncepcie, súčasne klesá aj množstvo potratov.

Ale asi aj antikoncepcia mala vplyv na znižovanie potratovosti, keďže predchádza neželaným tehotenstvám.

S touto témou je to zložité, lebo tu pôsobí viacero faktorov. V prvom rade, hormonálna antikoncepcia aj postkoitálne prípravky spôsobujú potraty, nevieme však, v akých počtoch.

Ďalej je dôležité uvedomiť si, že každá forma antikoncepcie zlyháva. Keď sa robil výskum o reálnom užívaní hormonálnej antikoncepcie a jej efektu, zistilo sa, že za rok používania tejto antikoncepcie otehotnelo až deväť percent žien. V prípade kondómu to bolo osemnásť percent. Tieto páry majú pocit bezpečnosti pred otehotnením, ale ak desať či dvadsať rokov používajú takúto antikoncepciu, riziko jej zlyhania a otehotnenia nie je také nízke, ako by sa mohlo zdať.

Takisto máme výskumy zo Západu, podľa ktorých až vyše 50 percent žien, ktoré išli na potrat, používalo v čase otehotnenia nejakú formu antikoncepcie. Samozrejme, pri konkrétnom pohlavnom styku je pri použití antikoncepcie oveľa nižšia pravdepodobnosť otehotnenia ako bez nej. Ale zároveň platí, že ak ženy takto žijú niekedy aj desiatky rokov, riziko nechceného tehotenstva tam už nie je také nízke.  

Ani napriek pochodom za život sa nezdá, že by slovenská verejnosť bola viac naklonená voči návrhom pro-life hnutia. Aj posledný prieskum Focusu pre TV Markíza ukázal, že viac ľudí je za status quo než za sprísnenie potratovej legislatívy. Kým sa atmosféra v spoločnosti radikálne nezmení, majú vlastne rôzne návrhy na zmenu reálnu šancu?

Pre nás bude správne chrániť život a hľadať riešenia, ktoré sú dobré pre dieťa aj matku bez ohľadu na mieru podpory vo verejnosti.

Čo sa týka prieskumov, ich interpretácia je zložitá v tom, že vždy je dôležité, kto a ako sa pýta. Časť ľudí je za úplnú ochranu nenarodených detí. Keď sa ich spýtate, či by podporili zákon, ktorý zlepšuje ochranu života len čiastočne, niektorí odpovedia, že nie, lebo oni chcú úplnú ochranu.

Podľa mňa to nie je úplne logická odpoveď, lebo zlepšiť stav je správna vec. Ale časť ľudí by odpovedala takto, čo potom skreslí celkový výsledok prieskumu. Aj keď sa pýtate, či by sa mala legislatíva nejako meniť, ľudia majú sklon povedať, že nie, lebo majú mylnú predstavu o súčasnom stave.

Preto je lepšie sa pýtať, aký je podľa nich ideálny stav. Keď sa robili takéto prieskumy, pomer tých, ktorí sú za absolútnu a primárne za vyššiu ochranu než dnes, bola nadpolovičná väčšina.

Je faktom, že veľká časť ľudí v takýchto prieskumoch tvrdí, že legálne by mali byť len potraty z vážnych dôvodov, teda nie na požiadanie bez akéhokoľvek dôvodu, ako je to dnes. Na druhej strane, keď sa ich anketári ďalej pýtajú, čo rozumejú pod týmito vážnymi dôvodmi, mnohí uvádzajú aj také dôvody, ktoré by sme my rozhodne nepokladali za dostatočne vážne.

To je pravda, ale napríklad keď sa opýtate na potrat z dôvodu výberu pohlavia, tak aj liberálne založení ľudia povedia, že to považujú za neprípustné.

To je rovnaké, ako keby ste robili prieskum o zrušení otroctva a spýtate sa, či ste sa za obmedzovanie práva na súkromné vlastníctvo. Zdieľať

Samozrejme, keď otázku v prieskume sformulujete tak, či sú za sprísnenie alebo obmedzenie dostupnosti interrupcie, je to iné, ako keď sa spýtate, či sú za zlepšenie ochrany práva na život nenarodených detí. Položiť otázku čisto z pohľadu tej matky ako niečo reštriktívne a obmedzujúce a vytesniť, že tam je aj nejaké dieťa, ovplyvňuje, ako ľudia odpovedia.

To je rovnaké, ako keby ste robili prieskum o zrušení otroctva a spýtate sa, či ste za obmedzovanie práva na súkromné vlastníctvo. Samotná otázka bude na respondentov vplývať inak, ako keby ste sa pýtali, či sú za rešpektovanie slobody a práv zotročovaných ľudí.

Problém pre slovenské pro-life hnutie je však v tom, že pre kritickú masu ľudí to nie je téma, ktorej by prikladala väčší význam, mnohí o nej nechcú počuť ani si na to nechcú vytvoriť vyhranenejší názor.

Podľa tých prieskumov má väčšina názor, len pár percent povie, že sú pri tejto téme nerozhodní. Ale, samozrejme, chápem, že to nemusia považovať za prioritnú verejnú tému.

Keď KDH a PS/Spolu nadviazali začiatkom leta tesnejšiu spoluprácu, vynorila sa téma o možných veľkých kompromisoch medzi konzervatívcami a progresívcami v prípade, ak by sa stali súčasťou novej vlády. V zákulisí sa objavila úvaha, či by bolo prijateľné, keby liberálna časť budúcej vládnej koalície súhlasila so sprísnením potratov výmenou za registrované partnerstvá. Bol by to pre pro-life prostredie prijateľný typ kompromisu?

Za seba môžem povedať, že nie, pretože tých červených čiar, za ktoré sa nemá ísť, je viac. Jednou z nich je aj ochrana rodiny. Zmena definície manželstva alebo zavádzanie inštitútov, ktoré sa majú pripodobniť manželstvu, je zmenou, ktorá nie je prijateľná. Obchodovanie s touto témou je pre mnohých neprípustné.

Teda aj keby spoluvládnuci liberáli – čo nie je tak jednoducho predstaviteľné – súhlasili, že výmenou za registrované partnerstvá sa napríklad výrazne skráti lehota, v ktorej je možné požiadať o potrat, čo by zachránilo stovky životov ročne, nestálo by to za uváženie?

Podľa mňa to nie je obchod, na ktorý možno pristúpiť.

Pod obchodom sa nerozumie to, že konzervatívci v parlamente odhlasujú registrované partnerstvá a vzápätí liberáli schvália oveľa vyššiu ochranu nenarodených detí. V zákulisí sa skôr špekulovalo, že keby liberáli presadili registrované partnerstvá, či by bolo prijateľné, keby konzervatívci zotrvali vo vláde za predpokladu, že bude schválená veľká zmena potratového zákona.

Predovšetkým je dôležité dosiahnuť, aby sa v dôležitých témach ako ochrana rodiny aj života veci nezhoršovali. Všetko ostatné sú hypotézy, progresívci možno ani nebudú zostavovať vládu a ja si ani nemyslím, že by dokázali súhlasiť s návrhom, ktorý by naozaj relevantne zvýšil ochranu nenarodených detí. Dôležité sú obe témy, ochrana rodiny aj života, za obe by mali bojovať tí politici, ktorí ma chcú reprezentovať v politike.

Foto: Andrej Lojan

Na konci článku vás ešte poprosíme o jednu vec:

Ak radi čítate naše články na Postoji, staňte sa, prosím, členom klubu podporovateľov Postoja. 

  

Vašich 5 eur mesačne výrazne pomôže k vzniku ďalších našich článkov.
Ďakujeme. Martin Hanus a Jozef Majchrák

Viac o podpore nájdete na podpora.postoj.sk

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo