Váš blížny je ekologická záťaž

Váš blížny je ekologická záťaž

Foto – Profimedia.sk

Najväčšou výzvou ekohnutia bude odolať dehumanizácii najslabších článkov globálnej spoločnosti.

Ak by mal niekto na svete dostať cenu za najväčší prínos za reálne zníženie globálnej uhlíkovej stopy, nebola by to Greta Thunbergová ani nik jej podobný. Merané tonami ušetrených emisií CO2 či prírodných zdrojov, najväčším konateľom s reálnymi výsledkami je americký prezident Donald Trump. Aj keď mu o to vôbec nešlo.

Paradoxná debata

Jeho ekologický prínos je vedľajším efektom obchodnej vojny s Čínou či v menšej miere s inými krajinami. Je to spor s globálnym vplyvom – podľa ekonómov sa obchodná vojna s Čínou najväčšou mierou podieľa na prebiehajúcom spomaľovaní globálneho rastu. A prináša riziko recesie do USA a aj krajín Európskej únie. 

S tým je spojená nervozita. Ak bohaté štáty nebudú rásť aspoň o približne jedno percento ročne, začne aj v nich stúpať počet ľudí bez práce a zvyšovať sa verejný dlh. Tak funguje ekonomika. Stagnácia znamená rast nezamestnanosti a neschopnosť štátov hospodáriť bez deficitu, bez vytvárania dlhu. Ak by mali dlhodobejšie fungovať v stagnácii, museli by výraznejšie zoškrtať sociálnu politiku a služby. Pri chudobnejších krajinách je to ešte zložitejšie, na udržanie dnešného počtu pracovných miest potrebujú ešte vyšší rast, napríklad v Indii viac ako päť percent.

Trump pritom urobil len to, po čom volajú ekologickí aktivisti. Znížil import tovarov, ktoré výrobou, ale najmä prepravou cez pol sveta najviac prispievajú k zvyšovaniu parametrov, ktoré svet začína čoraz viac považovať za škodlivé.

Inými slovami, ak sa začne boj za ekologickejšiu ekonomiku reálne presadzovať, bude to mať presne takéto dôsledky – menej dovozov zo vzdialených území, ale aj menej produkcie u nás. Menej áut či menej nemeckej strojárskej produkcie pre Čínu znamená aj menšiu slovenskú produkciu. A teda aj pokles ekonomickej aktivity u nás. 

V dnešnej verejnej debate tak niet väčšieho paradoxu ako volanie po ekologicky zodpovednejšom správaní v globálnom rozsahu a zároveň sťažovaním sa, že nejaké stále relatívne mäkké obchodné tarify znižujú globálne HDP o desatiny percent. 

Viac ekológie, viac chudoby

Zatiaľ čo pre našu časť sveta by ekonomický pokles bol nepríjemný, pre ľudí v niektorých iných častiach sveta to bude znamenať existenčnú núdzu. Tri štvrtiny exportu Bangladéša, krajiny s väčším počtom obyvateľov ako Nemecko a Francúzsko dohromady, tvoria hotové odevy. Pritom práve odevy sú prvým adeptom, kde by sa Európania mohli začať správať ekologickejšie. Málokto si kupuje nové oblečenie až potom, ako mu staré doslúži.

Ekologicky zodpovednejšie správanie tak prinesie viac chudoby tam, kde je jej najviac.

 Radi čítate Postoj?

 Bez vás by sme Postoj nemohli tvoriť.

Pridajte sa k našim podporovateľom na podpora.postoj.sk

 

Ďalšou výzvou bude zvyšovanie rozdielov medzi životom chudobných a bohatých, zvyšovanie nerovnosti životných štýlov.

Posledné desaťročie napríklad prakticky zmazalo rozdiel v možnosti cestovania v sociálnych skupinách (ak nerátame najchudobnejšiu vrstvu). Letecká doprava je už prístupná pre strednú vrstvu nielen u nás, ale aj v chudobnejších krajinách. Dôsledkom je výrazný nárast leteckej dopravy, jedného z najväčších znečisťovateľov sveta. 

Tlak na ekologickejšie fungovanie zvýrazní rozdiely v životnom štýle jednotlivých sociálnych vrstiev. Zdieľať

Ak ju chceme potlačiť a nepodarí sa to výraznou technologickou inováciou, jedinou možnosťou je zaviesť na ňu poriadnu záťaž. Aby odradila významný počet ľudí.

A nejde len o leteckú dopravu, ale v podstate o akúkoľvek činnosť, ktorá zaťažuje fungovanie ľudí. Víťazmi tohto celého budú bohatší ľudia, resp. stredná vrstva bez rodín.

Praktickým príkladom princípov, ktoré sa budú uplatňovať, ktorý môžeme konkrétne ohmatať, je napríklad chystaná parkovacia politika v Bratislave. Keďže cieľom bolo znížiť objem individuálnej dopravy, mesto si muselo vybrať, koho prinúti vzdať sa jej.

Mesto zvolilo variant, stručne opísané, v ktorom spoplatní parkovanie prakticky kdekoľvek mimo vlastného bydliska. Všade inde (s pár výnimkami) sa za státie bude platiť. Zvolilo si tak prístup, pri ktorom sa svojím životným štýlom najmenej musia prispôsobiť bohatší, resp. tí, ktorí neznášajú finančnú záťaž za rodinu. Naopak, opatrenie najviac dopadne na viacdetné rodiny, kde musia rodičia denne zabezpečovať zložitejšiu logistiku medzi školou, prácou, krúžkami, lekármi a obchodmi.

S podobným efektom budú fungovať všetky opatrenia, ak majú mať reálny reštriktívny vplyv na neekologické správanie. Tlak na ekologickejšie fungovanie zvýrazní rozdiely v životnom štýle jednotlivých sociálnych vrstiev.

Je človek dobro či zlo?

No najväčšou výzvou bude vnímanie hodnoty človeka. Ak sa spoločnosť dostane do mentality posádky preplnenej lode s hladinou nad čiarou ponoru, začnú sa pasažieri vzájomne vnímať ako hrozby. O to viac, ak sa niekto počas plavby bude správať zodpovednejšie a iný nezodpovednejšie.

Predzvesťou tejto mentality sú pribúdajúce výzvy nemať deti, pretože každý ďalší človek je najmä novou ekologickou záťažou. V tejto logike je teda každý ďalší človek záťaž. Takéto mentálne nastavenie neveští pre pokojné globálne spolužitie nič dobré. Taktiež sa bude meniť optika, s ktorou sa spoločnosť bude pozerať na slabšie články, napríklad starých ľudí či dlhodobo ťažko chorých ľudí. Spoločenský tlak na ich skorší „humánny odchod“, teda dehumanizáciu, sa bude zvyšovať. 

 

Výzvou pre ekologickejšie fungovanie preto je, ako sa civilizovane vyrovnať s týmito negatívnymi dôsledkami. Jedným z prvých krokov by mohlo byť zvýšenie tlaku na kreatívne ekologické riešenia. Aby popri represívnom zmýšľaní, ktoré vedie k nazeraniu na človeka ako na škodnú, vznikala aj atmosféra spoločnej starostlivosti.

Napríklad nedávny návrh švajčiarskych vedcov, podľa ktorých by globálne vysadenie bilióna stromov už mohlo mať zaujímavejší efekt na zjemnenie klimatických excesov, je práve z tohto koša. Z globálneho pohľadu relatívne lacné a nie menej vynútiteľné riešenie ako domáhanie sa globálnej redukcie uhlíkovej stopy ľudstva.

Ak sa filozofia ekologickejšieho fungovania nemá zmeniť na pohon na človeka, potrebujeme práve tento typ rozmýšľania a politického tlaku.

 

Na konci článku vás ešte poprosím o jednu vec:

Ak radi čítate moje články na Postoji, staňte sa, prosím, členom klubu podporovateľov Postoja. 

  

Vašich 5 eur mesačne výrazne pomôže k vzniku ďalších našich článkov.
Ďakujem. Fero Múčka

Viac o podpore nájdete na podpora.postoj.sk

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo