Fejtón: Na stojáka

Čas strávený na materskej dovolenke je vskutku zázračné obdobie. Žena zisťuje hranice svojho nervového vypätia a s prekvapením objavuje nepoznané črty svojej povahy. Nepovšimnutá neostane ani oblasť stravovacích návykov.

babatko.jpg

Nerušené stravovanie ženy na materskej dovolenke znie tak trochu ako oxymoron. Kým počas randenia ma muž videl krásne upravenú príborom si odkrajovať z rezňa na prírodno, dnes sa neraz pristihnem, ako postojačky dvíham hrniec a pijem z neho polievku (odporúčam predtým pomixovať – je nepríjemné, keď vám fazuľa zapchá nosné dierky). V lepšom prípade schytím naberačku, vyklápam si polievku do úst a ten prírodný rezeň trhám zubami. Pritom kývam nohou, na ktorej visí jedno z mojich štyroch detí.

Manžel mi neraz zhrozený povedal: „Veď si sadni a v pokoji sa najedz!“ Tak som si raz jeho dobre mienenú radu vzala k srdcu – naložila som si jedlo a sadla som si. V tom momente sa však v deťoch zapol akýsi pomyselný gombík – napadla mi scéna z filmu World War Z s Bradom Pittom, kde sa tí zombíci naraz otočili, keď zbadali živého človeka. Náš treťorodený syn sa za mnou rozutekal. Cestou sa potkol o svoju mladšiu sestru a obaja spustili rev. Starší syn zo záchoda začal kričať svoju obľúbenú wc frázu: „Vycikaný, vykakaný!“ Teda, aby som mu prišla utrieť zadok.

Ako sa zdá, zúfalé situácie vyžadujú zúfalé riešenia. Na materskej sa proste nedá čakať na ideálne podmienky stravovania. Treba jesť vtedy a takým spôsobom, ako to okolnosti dovoľujú. Mimochodom, spojenie „materská dovolenka“ musel vymyslieť nejaký vskutku zlomyseľný človek.

Monika Krčmáriková

Foto: shutterstock