Sú opaľovacie krémy bezpečné? Zdá sa, že nevieme

Sú opaľovacie krémy bezpečné? Zdá sa, že nevieme

Foto: TASR/Jakub Kotian

Hoci sa opaľovacie krémy používajú už desaťročia, ich vplyv na celkové zdravie nebol nikdy riadne skúmaný.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

V máji tohto roku vyšla v špičkovom vedeckom časopise JAMA štúdia, ktorá skúmala vstrebávanie zložiek opaľovacích krémov do krvi.

Vedci aplikovali na kožu dobrovoľníkov bežne dostupné opaľovacie krémy v odporúčanej dávke počas štyroch dní. Presnejšie, išlo o dva spreje, jeden krém a jedno telové mlieko. Výrobky aplikovali na kožu 4-krát denne na 75 percent povrchu tela a sledovali koncentráciu štyroch zložiek krémov v 30 vzorkách v krvi u každého dobrovoľníka.

Už po prvých štyroch aplikáciách zaznamenali takmer u všetkých dobrovoľníkov koncentrácie aktívnych zložiek krémov nad hladinu 0,5 ng/ml. Pričom hladina 0,5 ng/ml je hranica, nad ktorú je nutné robiť výskum o vplyve látok na celkové zdravie človeka. Lenže žiaden komplexný výskum sa nikdy nerobil. Navyše, zložky krémov mali tendenciu sa v tele akumulovať – napríklad na tretí deň výskumu avobenzone presiahol povolenú dávku 10-násobne, oxybenzone dokonca až 400-násobne. 

Tieto hladiny nemusia byť a priori nebezpečné, zároveň však presne nevieme, aký je ich vplyv na zdravie. Okrem toho už v minulosti bolo zistené, že napríklad oxybenzone sa dostáva až do materského mlieka a do plodovej vody a môže mať tiež vplyv na hormonálny systém tela.

Samozrejme, to, že dnes nevieme, aký účinok majú vysoké koncentrácie ‎zložiek krémov v krvi, neznamená, že ich máme prestať používať. Znamená to však, že sa máme vrátiť k starým dobrým spôsobom. Teda nie že na dovolenke vstaneme o desiatej, dobre sa ponatierame a ladným krokom odkráčame na obed na pláž. Nebodaj aj s deťmi. Na priame slnko je vhodné chodiť ráno do desiatej hodiny a poobede po štvrtej hodine, pričom cieľom je, aby ste sa nespálili. Opálili, ale nespálili. A nepoužívajte pritom veľké množstvá krému, ale využívajte skôr ochranné oblečenie a tieň.

Už ľahké opálenie totiž zabezpečí tvorbu dostatočného množstva vitamínu D v koži, ktorého význam je pre organizmus zásadný a väčšina Európanov trpí jeho vážnym nedostatkom. Pri nedostatku vitamínu D rednú kosti, zhoršuje sa imunita, človek má častejšie infekcie dýchacích ciest, môže mať depresiu či únavový syndróm. Naopak, spálenie pokožky mnohonásobne zvyšuje riziko vzniku rakoviny kože – malígneho melanómu, ktorý patrí k najnebezpečnejším typom rakoviny vôbec. 

Alternatívou môže byť použitie krému s tzv. fyzikálnym filtrom, ktorý sa nevstrebáva. Po natretí na koži zostávajú mikrokryštály, ktoré fungujú ako akési zrkadlo – odrážajú slnečné žiarenie. Tieto krémy sa ťažšie roztierajú a na povrchu tela zostáva viditeľná vrstva krému. Sú však bezpečné.‎  

Vysoké vstrebávanie zložiek krémov do krvi sa predpokladá najmä u detí, lebo tie majú veľký povrch tela vzhľadom na svoju hmotnosť a detská koža všeobecne dobre vstrebáva rôzne látky. 

Zaujímavé je, že hoci sa opaľovacie krémy používajú už desaťročia, ich vplyv na celkové zdravie nebol nikdy riadne skúmaný. Preto si počkajme na ďalšie výskumy a v lete používajme opaľovacie prípravky s rozumom.

 

Akou sumou podporíte POSTOJ vy?

Veľká časť našich čitateľov nás pravidelne podporuje. Pridajte sa k nim a pomôžte tvoriť POSTOJ. Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo