Politický schizofrenik na čelo Komisie?

Politický schizofrenik na čelo Komisie?

Špicenkandidát Weber s lídrom kandidátky KDH Štefancom. Foto: KDH/FB

Ako uvažuje spitzenkandidat Manfred Weber.

Venujte nám minútu, skôr ako začnete čítať

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Streda večer 15. mája patrila hokeju: naše lajdáctvo nás stálo tri body s Nemeckom, čo rozhodlo, že sme sa na domácich majstrovstvách sveta stali už len prizerajúcimi sa hostiteľmi.

Súčasne v tom istom čase sa na druhom programe RTVS konala európska diskusia kandidátov na predsedu Európskej komisie, tzv. špicenkandidátov. Diskutovali šiesti, za pozornosť stojí jeden – kandidát Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber z CSU.

Socialisti (komisár Timmermans) nemajú šancu vyhrať eurovoľby, liberáli zase nemajú jedného, ale tím kandidátov (v diskusii ich zastupovala komisárka Vestagerová), ani tam nie je predpoklad, že by mohli nominovať budúceho predsedu Komisie.

Isté nemá nič ani Weber. Jednak preto, že celý ten špicen-koncept je trochu silená vec, presadil sa len raz – minulé voľby v roku 2014, keď sa šéfom Komisie stal Jean-Claude Juncker, dojem – viac než rozpačitý, bez istého kroku a aplauzu.

Weber chce byť jeho nástupca, je mladý, o dva mesiace bude mať 47, pochádza z CSU, čo je pomerne zaujímavá strana, ktorá ešte stále dokáže vyvolať pocit, že chce byť aj ako-tak konzervatívna, aj väčšinovo-populárna. Dlhšie jej chýba výraznejšia osobnosť v čele, ktorá by sa opierala o presvedčenie viac ako prieskumy verejnej mienky. Strana má ale väčšiu rezistenciu voči politickej korektnosti ako nemecký priemer. Od CDU sa ešte stále trochu líši, keby sa to stratilo, pôjde to z kopca.

Weber v diskusii vystupoval ako stredový pravičiar. Spomenul svojho deda (čo môže časť Európy skôr vystrašiť), ale ani raz sa nevyznal zo svojej prípadnej viery. Kresťanstvo spomenul tuším raz, ako prídavné meno v spojení so stranami, ktoré používajú niektoré z členov EPP. Na úvod sa zadefinoval ako nositeľ optimizmu a čerstvého začiatku, po pár vstupoch z neho išiel zväzácky dojem.  Ak je toto európsky konzervativizmus, tak mu chýba nejaká opora a presvedčenie.  Ale ani slovíčko konzervativizmus sa radšej v týchto kruhoch nepoužíva.

Debata trvala jeden a pol hodiny, možno si ju pozrieť v archíve RTVS, tu vyberiem tri body, ktoré robia z Webera nepresvedčivého kandidáta. Jeho vyvinutý zmysel pre prispôsobenie sa totiž spôsobuje, že vystupuje ako politický schizofrenik.  

Kľúčom do jeho mysle je lekcia brexitu.

Weber povedal, že podstatou brexitu je odkaz, že ľudia chcú suverenitu naspäť. Fair enough. Problém je, že Weber tomu chce čeliť tým, že tú „suverenitu má mať Európsky parlament,“ že chce „zvýšiť demokraciu v Európe“.

A to je dokonalé popretie poučenia z brexitu.

Weber chce „bojovať proti nacionalizmu a egoizmu,“ proti „tým, ktorí chcú zlikvidovať Európu“ a ak niekto nerešpektuje naše európske hodnoty, má čeliť sankciám. Za príklad si vybral právny štát, čo je odkaz na Poľsko a Maďarsko.

Zaujímavé je, ako uvažuje napríklad o daniach. Okrem podpory pre digitálne zdaňovanie na úrovni EÚ hovoril o potrebe väčšinového hlasovania v daňových otázkach.

A nielen to, Venezuela podľa Webera ukázala, že EÚ nie je „dosť pružná“, že potrebujeme nové modely mechanizmu hlasovania, teda projekt ever-closer union má pokračovať.

Od Trumpa sa dištancoval („nie je to náš prístup k politike“), Američanov sa zastal ako priateľov, s ktorými zdieľame základné politické hodnoty, ale pri otázke na novú obchodnú dohodu s USA sa vyhol podstate problému. Tou nie je americký nátlak či zdôraznenie partnerstva, tou je vzťah k Číne, konkrétne či Európa zdieľa americký pohľad na Čínu ako globálnu veľmoc, ktorú treba obmedziť aj za cenu obchodnej vojny a zmeny globálnej rovnováhy. Zvlášť pre obchodné štáty ako Nemecko, ktorých závislosť na čínskom trhu je vysoká, ale aj krajiny ako Grécko a Taliansko, kde si Peking „nakupuje“, čo potrebuje.

Dlho sme si zvykli citovať staručkú Kissingerovu vetu o jednom európskom čísle, na ktoré môže americký prezident zavolať. Tá veta je dlho prežitá, každá zlomová kríza od Srbska cez Irak po Čínu či Rusko to potvrdzuje. Kissinger ale minulý rok formuloval dôležitejšou otázku, keď sa spýtal, či chce byť Európa apendixom Číny.

Weber ako celá nemecká politika mlčí.

Je to zvláštny príbeh. Viacerí kandidáti na šéfa Komisie kde-tu spomenú, že nárast podpory pre populistické či nacionalistické strany vnímajú aj ako svoju zodpovednosť, že je to prejav nespokojnosti voči vládnucej triede, bez problémov ale v priebehu jednej minúty prejdú do tvrdenia, že to, čo reprezentujú oni – čítaj koalícia EPP, socialistov a liberálov – „je tá jediná cesta“ (Timmermans).

Weber ešte pred britským referendom odmietol návrhy Davida Camerona na pomerne malú reformu EÚ, ako vtedy povedal, Cameron narazil na princíp, „o ktorom sa nevyjednáva“. Teraz hľadá poučenie v brexite a bez mihnutia oka poprie odkaz väčšiny voličov. Rovnako sa správal k Orbánovi, v Bavorsku mu verejne ešte pred rokom lichotil, v Europarlamente hlasoval za tendenčnú Sargentiniovej správu proti Maďarsku, ktorá voči Budapešti žiadala aktivovať článok 7. V celej debate, kde stál vedľa Timmermansa, ktorý je hlavným kritikom Poľska v EÚ, nenašiel príležitosť, aby sa kľúčovej krajiny na východe EÚ nejako zastal. Naopak, jeho slová vyzneli opačne.

Weber nemal konzervatívny prístup k Istanbulskému dohovoru, keď mu liberálna špicenkandidátka Vestagerová povedala, že Komisia funguje kolegiálne, a nie stranícky (čím sa vymedzila voči jeho slovám o komisároch z EPP), dal jej za pravdu a povedal niečo v zmysle, akoby mu „ukradla“ jeho vlastné slová, ktoré chcel povedať.

Summary: Weber reprezentuje bruselský kartel, ktorého postavenie sa oslabuje, a on žiada stále viac toho, čo viedlo k dnešným problémom Únie. A to, čuduj sa svete, nazýva „čerstvým začiatkom“ a „érou optimizmu“.

Niekde sa stala chyba.

Samozrejme, nikto z našich domácich kandidátov a kandidujúcich expertov zo strán z frakcie EPP, ktorí hovoria o suverenite, ochrane hodnôt a pôvodnom étose európskej integrácie, na Webera  ani slovkom nereagoval. Načo, všakže.

Weberove slabiny vidia zato mnohí. Niežeby mali vždy recept na správny liek. Medzi európskymi diplomatmi stále žije idea, že by budúcou predsedníčkou Komisie mohla byť Angela Merkelová, verí tomu napr. aj jeden minister slovenskej vlády.

Nuž tak. A teraz mi povedzte, že ak chcete, aby sa EÚ aspoň trochu vymanila z krízy a čelila problémom a rozdeleniam, ktoré prinieslo euro, masová imigrácia či definície základných spoločenských inštitúcií, ako je rodina, ak vnímate rast napätia medzi východom a západom aj spochybňovanie integrácie na západe Únie, koho máte vlastne voliť.

Pokračoval by som, ale je to už téma na iný text. Napríklad s nadpisom Nehaňte ľud môj. 

Akou sumou by ste mohli podporiť POSTOJ?

Naša redakcia funguje najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Pridáte sa k nim? Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo