Spoločnosť 16. apríl 2019

Za vyhodením Rogera Scrutona je osvedčený vzorec

Lukáš Krivošík
Lukáš Krivošík
O čom svedčí hanebný spôsob, akým bolo naložené s najväčším žijúcim britským filozofom.
O čom svedčí hanebný spôsob, akým bolo naložené s najväčším žijúcim britským filozofom.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Lukáš Krivošík

Za vyhodením Rogera Scrutona je osvedčený vzorec
Sir Roger Scruton. Foto – Profimedia.sk

Minulý týždeň, v čase, keď sa začala šíriť novinka o odvolaní Rogera Scrutona z neplateného postu predsedu poradnej komisie britskej vlády pre bývanie, uverejnil libertariánsky think-tank Inštitút Adama Smitha varovný článok, ktorý sa začínal týmito slovami:

„Sloboda prejavu je v Británii pod paľbou. Polícia klope na dvere, aby karhala ľudí za ,ofenzívne‘ tweety. Vláda navrhuje nového regulátora prejavu na internete. Univerzity odmietajú poskytnúť pódium rečníkom, ktorí neladia so svetonázorom študentských zväzov. Na pracoviskách sú zamestnanci nútení podpisovať dohody, ktoré zakazujú používanie určitých fráz a slov...“

Napodiv, ten článok nesmeroval k vyhodeniu Scrutona kvôli jeho „neakceptovateľným vyjadreniam“. Týkal sa úplne inej témy. Bol o rastúcej frustrácii britských komikov, lebo ľudia sa čoraz viac cítia dotknutí a urazení dokonca aj vtipmi.

Nejde len o problém Spojeného kráľovstva. Takmer neprejde týždeň, aby sa niekto niekde nedostal do problémov len preto, že otvoril ústa.

Počúvame, že za svoj prejav vraj treba niesť následky. Lenže tými následkami by mal byť prinajhoršom iný prejav. Nie vyhadzovanie ľudí z práce či dokonca ich zatváranie.

Sloboda prejavu neznamená, že vám fyzicky nikto nebráni otvoriť ústa. Znamená, že sa môžete vyjadriť bez toho, aby ste sa museli báť popravy, väzenia alebo existenčnej likvidácie. Sloboda prejavu vo svojej podstate znamená, že zostanete na slobode aj po prejave – aby sme parafrázovali názov knihy známeho slovenského ústavného právnika Jána Drgonca.

Takto by to aspoň malo fungovať. No čoraz viac sme svedkami toho, že tradičný koncept slobody prejavu je nahrádzaný akousi „slobodou od prejavu“, čo sa odráža aj v zákonoch. Človek vraj má právo nebyť vyrušovaný názormi, ktoré by mu mohli spôsobiť nepohodlie.

Takto sa bojuje napríklad proti „nenávistným prejavom“. Problém je, že ak raz prijmete túto logiku, je veľmi ľahko zneužiteľná. Stačí, ak akýkoľvek kritický či nesúhlasný prejav na nejakú citlivú tému, prípadne akékoľvek nie priamočiaro oslavné vyjadrenie na adresu nejakej skupiny či jednotlivca označíte za „nenávistné“.

Kontext a pohoršenie

V tomto zmysle treba chápať aj to, čo sa minulý týždeň stalo britskému konzervatívnemu mysliteľovi Rogerovi Scrutonovi. Jeho odvolanie sa odohralo podľa osvedčeného vzorca, akého sme boli svedkami aj v iných podobných prípadoch:

Najskôr sa vytrhnú z kontextu výroky heretika tak, aby spôsobili davové pohoršenie na sociálnych sieťach. Potom sa nadriadenému dotknutého heretika roztrasú kolená a aby sám mal pokoj, rýchlo ho odvolá. Heretik je bez práce, aj keď najširšia verejnosť mu dáva za pravdu a mnohé autority sa postavia na jeho obranu...  

Britský žurnalista Douglas Murray na stránkach konzervatívneho týždenníka The Spectator presne opísal, ako George Eaton z ľavicového magazínu New Statesman promoval svoj rozhovor s britským mysliteľom prostredníctvom skrátených výňatkov jeho slov.

Takto vznikol napríklad absurdný dojem, že najväčší britský žijúci filozof si v rozhovore ventiloval nejaké malicherné rasové protičínske predsudky slovami: „Každý Číňan je akoby replikou ostatných a z toho mrazí.“

V skutočnosti hovoril Scruton o politike komunistickej strany, čo rozhodne nevyznieva ako nejaké dodatočné účelové ospravedlnenie, keďže aj v súčasnosti Čína rozbieha orwellovský projekt sociálneho kreditu s cieľom čo najviac kontrolovať (Scrutonovými slovami: „robotizovať“) vlastné obyvateľstvo.

Napokon, George Eaton vo svojom ospravedlnení na stránkach New Statesman aj priznal, že na Twitteri orezal niektoré Scrutonove vyjadrenia, hoci stále trvá na tom, že významovo ich nezmenil. Rovnako sa ospravedlnil za fotku na Instagrame, kde oslavoval s fľašou šampanského Scrutonovo odvolanie vládou ako svoj úspech.

Scruton bol tiež obviňovaný z antisemitizmu kvôli slovám, ktoré povedal na konferencii v Budapešti v roku 2014 o Georgeovi Sorosovi. Lenže ako píše židovský magazín Mosaic v článku s názvom Nepoctivé osočenie britského filozofa ako antisemitu, bližšia analýza celého odseku v skutočnosti vyznieva, naopak, ako varovanie pred antisemitizmom, napísané s empatiou pre historickú skúsenosť maďarských Židov.

Na obranu Sira Rogera vystúpil v podobnom duchu aj americko-izraelský ekonóm David P. Goldman v rovnomennom článku pre web First Things. Taktiež odmieta obvinenia filozofa z antisemitizmu. A naznačuje politickú hru v pozadí Scrutonovho odvolania.

Labouristická strana pod vedením Jeremyho Corbyna sama čelí obvineniam z antisemitizmu, ktoré ďaleko presahujú úroveň nejakých dvojznačných výrokov. Za týchto okolností je politicky výhodné tvrdiť, že konzervatívci majú podobný problém a zosobňovať ho má práve Scruton.

Iný motív ponúkol Gavin Wax v článku pre americký portál Townhall. Cieľom kampane malo byť to, čomu starí Rimania hovorili „damnatio memoriae“, teda akési zatratenie pamiatky. Diskreditáciou osoby Rogera Scrutona sa má dosiahnuť zatratenie a v konečnom dôsledku zabudnutie jeho životného diela, ktoré tvorí asi 50 kníh o politickej filozofii, estetike či iných témach.

Na tomto mieste sa však natíska otázka, či naozaj niekto od začiatku nejaký podobný cieľ sledoval. Sociálne siete sú skôr poháňané davovými efektmi. Kariérne likvidácie nepohodlných osôb sú vedľajším produktom ich základného nastavenia. Ak je napríklad správa na Twitteri obmedzená na 280 znakov, logicky sa pri posolstvách príliš do hĺbky ísť nedá a celá sociálna sieť potom funguje len ako ozvena krátkych výkrikov či osobných póz.   

Zbabelosť konzervatívnych lídrov

Potom je tu ešte britská Konzervatívna strana! Tá zohrala v celej záležitosti tiež veľmi nepeknú rolu.

Minister výstavby James Brokenshire, ktorý v novembri ešte bránil Scrutonovo vymenovanie ako poradcu vlády pre bývanie, ho tentokrát hodil cez palubu. Iróniou by bolo, keby teraz sám čelil tlaku na odvolanie. Opozícia totiž žiada vysvetlenie a vyšetrovanie, ako sa vôbec človek s takými názormi, aké má Roger Scruton, mohol na taký post dostať.   

Je zjavné, že davové efekty štylizovaného pohoršenia na sociálnych sieťach odstrelia kohokoľvek, pokiaľ sa konzervatívni lídri v pozícii autority nepostavia odvážne a rozhodne za svojich ľudí. Napokon, lojalitu podriadených môžete žiadať, len keď stojíte za nimi proti neodôvodneným zákerným útokom.

Boli časy, keď britskí politici každý večer zišli do protileteckého krytu a tam stoicky čakali, zatiaľ čo nad ich hlavami vybuchovali nemecké bomby. A nepoddali sa. Dnes sú toryovci schopní podľahnúť šomraniu na Twitteri.

Medzi tými, ktorí sa Rogera Scrutona zastali, nechýbal známy britský historik Niall Ferguson. Vo svojom komentári pre denník The Times volá po akomsi „NATO pre akademikov“.

Ferguson spomína niekoľko príkladov ľudí z univerzitného prostredia, ktorí zažívajú perzekúciu za svoje politicky nekorektné názory, a vyzýva ich na obrannú spoluprácu: „Buď budeme držať spolu, alebo visieť každý oddelene.“

Je to zatiaľ len nápad. Ferguson neponúka podrobný plán, ako by „NATO pre akademikov“ malo presne fungovať. No v diagnóze toho, čo je problém dneška, má jasno: „Priamy potomok tej neliberálnej, rovnostárskej ideológie, ktorá kedysi potláčala slobodu prejavu vo východnej Európe, teraz obmedzuje debatu na Západe.“

Reakcia na radikalizmus

Rozhovor so Scrutonom v ľavicovom magazíne New Statesman, ktorý to všetko spustil, sa začína opisom toho, ako sa tento britský filozof vôbec stal konzervatívcom. Udialo sa to ešte v roku 1968 v Paríži.

Scruton bol svedkom vzbury radikálnych ľavicových študentov, ktorí demolovali mesto. Nepáčilo sa mu to. Zdalo sa mu, že ničia mesto, ktoré je krásne a dobré.

Jeho konzervativizmus sa stal reakciou voči radikalizmu ľavice. Na minulotýždňovom prípade Scrutonovho odvolania je zaujímavé, že všetci tí okázalo pohoršení akoby si vôbec neuvedomovali politické dôsledky svojho ideologického dogmatizmu.

S každým podobným excesom bude rásť odpor voči progresívnemu cenzorstvu. A ktovie, možno nespravodlivé pošpinenie a odvolanie Rogera Scrutona inšpiruje tam vonku nejakých mladých ľudí podobného intelektuálneho kalibru, aby sami v sebe objavili konzervatívca.   

Čítajte tiež: Roger Scruton: Ospravedlňujem sa, že premýšľam

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0