Brať deti na veľkonočné obrady?

Brať deti na veľkonočné obrady?

Foto TASR – Pavol Ďurčo

Od akého veku by deti mali s nami chodiť na Veľkú noc do kostola?

Odborníkom na výchovu sme poslali otázku od nášho čitateľa, ktorý sa pýta, či máme brať menšie deti na veľkonočné obrady. „Od akého veku? Niektoré deti sa boja napríklad poklony krížu na Veľký piatok či tmy v kostole na Bielu sobotu, ako s nimi pracovať, aby nemali bázeň?“

 

Denisa Zlevská, psychologička, Centrum pre tréning a rozvoj

Veľkonočné obrady sú plné vzácnych tém, ktoré patria k nášmu životu. Sú významnou súčasťou života kresťanských rodín a sú spojené s mnohými rituálmi. Osobne tieto sviatky považujem za skvelú príležitosť otvárať v dialógu vzácny príbeh osobného obetovania sa za hodnoty, ktorého je Ježiš nositeľom, a tým tieto hodnoty posilňovať. Vo vzťahu k položenej otázke by som odporučila zvážiť, nakoľko sú deti v Ježišovom príbehu zorientované a rozumejú mu.

Rovnako tak vidím za veľmi užitočné, aby sme deťom jednotlivé liturgické úkony veku primerane vysvetľovali, čo predpokladá, aby sme im sami rozumeli. Zároveň je potrebné zvážiť, ako dlho deti na liturgii vydržia – vzhľadom na nutnú pozornosť a dĺžku obradov – aby sme im sviatky nezhnusili a neurobili z nich dlhú nepríjemnú povinnosť v natrieskanom kostole. Ak sa deti na nejaký liturgický úkon necítia pripravené, nevadí, budú neskôr, rešpektujme to.

Albín Škoviera, špeciálny pedagóg, Katolícka univerzita v Ružomberku a Univerzita Pardubice

Na komplikovanú otázku mám chuť odpovedať: Používajme zdravý rozum! Problém mám v tom, že tento výrok aktuálne používa ako „európsky“ predvolebný slogan práve politická strana, vďaka ktorej „rozumnosti“ padla v minulosti vláda a aj vďaka nej žijeme v období politického „smerovania“. Musím teda napísať viac.

V zásade platí: pre deti by sme nemali vyberať „čerešničky na torte“. Mali by byť súčasťou prípravy na Veľkú noc. Už v období pôstu. To, že sa nemusia postiť, neznamená, že sa postiť nemôžu. Platí to pre domáce upratovanie, zásobovanie a výzdobu a pre tých, ktorí sú veriaci, až po účasť na obradoch. Malé dvoj- až trojročné dieťa ako-tak zvláda čas bežnej (nedeľnej) bohoslužby. A tak väčšia časová náročnosť obradu, napr. Veľký piatok, Biela sobota, môže byť kritériom, ktoré pri rozhodovaní rodič berie do úvahy. On vie, aké je jeho dieťa. Možno bude stačiť ho na to pripraviť. Som presvedčený o tom, že malé dieťa nevníma (a nezapamätá si) detaily veľkonočných obradov, ale ich atmosféru.

Smútok k Veľkému piatku i radosť k obradom Zmŕtvychvstania patria a nemali by sme o ne pripraviť ani malé dieťa. Je to rozvíjanie jeho emocionality. Jednotlivé úkony – poklona krížu... ak sa dieťa bojí (ja som sa s tým ešte nestretol) nebudeme ho nútiť k obradu, ktorého hlboký zmysel zatiaľ nechápe. Ale „nočné“ obrady? Tma v kostole? To je čosi výnimočné, mimoriadne, čo môže intenzívne prežívať. Strach z tmy? Práve v tme nás dieťa ešte viac vníma ako svoju istotu. 

Je nielen z hľadiska duchovného, ale aj z hľadiska sociálneho učenia dôležité, aby dieťa bolo s nami súčasťou „veľkých vecí“.

Katarína Winterová, doktorka pedagogiky, mediátorka, vedie internetové poradenstvo pre rodičov.

Veľkonočné sviatky sú pre nás kresťanov sviatkami, na ktoré sme sa intenzívnejšie pripravovali 40 dní. Uchopiť význam, uvedomiť si a prežiť Lásku… to chceme na veľkonočných obradoch. Hľadáme ticho nielen v nás, ale aj v okolí. Nebyť rušení a sústrediť sa na to, čo vidíme a cítime, pretože Veľký týždeň je týždeň, ktorý zmenil svet.

Toto vzkriesenie chcú prežívať aj rodičia s malými deťmi. Každý týždeň s nimi chodia do kostola, a tak je prirodzené, že aj počas najväčších sviatkov chcú ísť tiež. Ale otázky, či to moje dieťa zvládne, či bude rušiť alebo nebude rušiť, sprevádzajú azda každého. Aj tých, ktorí sedia pri deťoch.  

Nedá sa teda povedať – „vaše dieťa má už päť rokov, môže ísť na veľkonočné obrady. Ale to vaše, však má len tri, to neberte“. Rodič by mal vedieť odhadnúť, koľko času vydrží dieťa ako-tak nerušiť.

Rodičovstvo je totiž časom odriekania, je časom, keď potreby detí prevyšujú tie naše, keď my rodičia čakáme a robíme kompromisy. A tak to býva aj so svätými omšami počas sviatkov, ktoré bývajú dlhšie než obvykle. Je potrebné zamerať sa nielen na svoje dieťa, ale aj na okolie. Opýtať sa, či moje dieťa zvládne veľkonočné obrady tak, aby som za ním nechodil celé tri hodiny. Odpovedať si, či by som ja chcel, aby vedľa mňa sedelo rozprávajúce dieťa, ktoré si sem-tam odbehne… Hľadať odpoveď, či Boh chce a vyžaduje, aby jedinou cestou plného prežitia Veľkej noci s malými deťmi bola práve prítomnosť na obradoch. Alebo nám núka aj iné cesty a spôsoby, ako v tomto čase prežiť ich význam a pripomenutie si.

Veľkonočné sviatky sú plné nielen duchovných symbolov, ale aj materiálnych. Od krížikov, maľovaniek so zmŕtvychvstalým Kristom cez krížovú cestu, čítanie si detských Biblií… aj toto môže byť plnohodnotne prežitá Veľká noc. Možno iná, ako sme si predstavovali, pretože naša prítomnosť v kostole je pre nás dôležitá. Ale tak, ako na kríži zvíťazila Láska a Pokora, tak aj rodičia s malými deťmi, aj my všetci sme povolaní žiť s láskou a pokorou.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo