Spoločnosť 28. január 2013

TÉMA: Z potratárky proliferka – Norma L. McCorvey (Jane Roe)

Anna Peťová
Anna Peťová
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Anna Peťová

TÉMA: Z potratárky proliferka – Norma L. McCorvey (Jane Roe)

Celebrita. Hlavná postava procesu Roe vs. Wade, ktorá iniciovala odštartovanie potratov v USA. Propotratová aktivistka a feministický supersymbol 70. rokov 20. storočia, ktorá sa obráti a uzná svoj omyl. Významná proliferka – Norma L. McCorvey alias Jane Roe.

Norma Leah McCorvey, rodená Nelson, pochádza z Luisiany. Vyrastá v nestabilnej rodine, v ktorej otec hľadá útočište u jehovistov a matku, katolíčku, premáha alkohol. Ako deväťročná opustí Norma vieru svojej matky. Dospelá odchádza do Dallasu, kde otehotnie a vydá sa. Po krátkom čase sa však rozvedie, ďalšie dieťa donosí a opustí. Už má panický strach z mužov a z ďalších vzťahov. Vrhá sa do lesbického priateľstva, ale opäť je tehotná a tentokrát vidí riešenie v potrate.

Roe versus Wade

V Texase, kde žije, je na začiatku 70. rokov 20. storočia potrat protizákonný. Norma požiada o pomoc dve advokátky – Sarah Weddington a Lindu Coffee a dúfa, že jej vymôžu “právo” na potrat.

Proces sa rozbieha pod Norminým falošným menom Jane Roe. Nasleduje množstvo lží a vymyslených okolností. Presvedčia ju, aby vypovedala, že bola znásilnená. Chcú z nej za každú cenu urobiť hrdinku storočia. Tvrdo idú za svojim cieľom a neštítia sa ničoho. Hrubo manipulujú s faktami, ale aj s Normou. V Texase sa práva na potrat nedovolajú, a tak sa Norma odvolá na Najvyšší súd Spojených štátov vo Washingtone. Proti nej, na strane štátu Texas, vystupuje známy prokurátor Henry Wade, ktorý doteraz neprehral žiadny proces. Prípad Roe vs. Wade nadobudne obrovský mediálny rozmer a ďaleko presiahne hranice Spojených štátov. Bude považovaný za jeden z najznámejších procesov 20. storočia.

"Norma proces vyhrá, ale sama napokon na potrat nejde. Dcéru porodí a nechá adoptovať. I napriek tomu sa stane meno Jane Roe symbolom feminizmu, miláčikom liberálnych intelektuálov a favoritom prestížnych akadémií Demokratickej strany."Zdieľať

Odštartuje potraty, ale svoje dieťa donosí

A hoci Norma podpisuje svojim advokátkam plnú moc nad svojim osudom a osudom svojho dieťaťa, začína sa akoby prebúdzať z ťažkého sna… Sťahuje sa do ústrania. Nestojí o takúto “slávu”. Porota rozhodne v pomere 7:2 v prospech Roe a 22. januára 1973 Najvyšší súd Spojených štátov vyhlási: "...nesúhlasíme s tým, aby štát Texas na základe prijatia jednej z teórií života smel potlačovať práva tehotnej ženy. Každopádne opakujeme, že štát má dôležitý a legitímny záujem na zachovanie a ochranu zdravia tehotnej ženy (...) a že má i ďalší dôležitý a legitímny záujem na ochrane potenciálneho ľudského života. Význam oboch záujmov s postupujúcim tehotenstvom narastá a v určitom okamihu sa stáva naliehavým.(...) Za obrat k naliehavosti môžeme považovať približne koniec prvého trimestra. (...)To však znamená, že vo fáze tehotenstva pred "obratom k naliehavosti" môže ošetrujúci lekár po konzultácii s pacientkou sám na základe vlastného úsudku rozhodnúť o ukončení jej tehotenstva bez toho, že by mal na toto rozhodnutie štát akýkoľvek vplyv."

Proti sú len dvaja sudcovia, White a Rehnquist. Norma proces vyhrá, ale sama napokon na potrat nejde. Dcéru porodí a nechá adoptovať. I napriek tomu sa stane meno Jane Roe symbolom feminizmu, miláčikom liberálnych intelektuálov a favoritom prestížnych akadémií Demokratickej strany. Ale ona – víťazka – sa cíti zle. Očakávala, že rozhodnutie súdu sa bude dotýkať iba jej. A jej meno sa odteraz spája so zabíjaním detí v celých Spojených štátoch. Toto nechcela. Veľa pije a niekoľkokrát sa pokúsi o samovraždu.

"Prípad, ktorý legalizoval potraty, bol najväčšou chybou môjho života," hovorí dnes Norma McCorvey (Jane Roe).

Proliferka

Proces spôsobí nebývalý nárast potratových kliník, ktoré sa stanú výnosným obchodom s nemalými platmi. V jednej z nich sa zamestná aj Norma. Na dlhé roky sa potraty stanú jej “životom”, ale “niečo” nahlodáva jej vnútro. Vydá knihu “I am Jane Roe” (1980). V autobiografii odhalí svoje pravé meno a prizná sa, že počas procesu klamala. Rozbieha reklamné kampane pre svoju kliniku. Napriek zdanlivo blahobytnému životu Norme začnú chýbať jej deti. Z troch dcér, ktoré porodila, vychovala len jednu – Melissu. Na klinike vidí strašné veci, potraty sa vykonávajú aj vo vysokých štádiách tehotenstva. Potratári sú arogantní, nejde im o dobro žien, ale výhradne o zisk. Nemôže spávať a je nespokojná. Cestou okolo prázdneho ihriska jej prebehne mysľou: "Je to tvoja vina. Kvôli tebe sú detské ihriská prázdne."

Pred klinikou často protestujú proliferi a viackrát sa s nimi rozpráva. Títo “fanatickí fundamentalisti” nie sú zlí. Nie sú ukrutní ani necitliví k ľudskej biede. Sú naopak láskaví a taktní. Milí a nežní. Neakceptujú to, čo robí, ale akceptujú ju – Normu McCorvey – ako osobu. Majú voči nej úctu. Toto nikdy nepocítila.

"Dnes Norma naplno spolupracuje s hnutím Pro Life. Účinkuje v televíznych programoch, navštevuje školy, univerzity, je členkou komisií amerického Kongresu. A usiluje sa o revíziu procesu Roe vs. Wade."Zdieľať

Náhodne vojde do metodistického kostola a počuje, ako pastor vyzýva ľudí, ktorí cítia, že potrebujú Krista, aby prišli dopredu. Vstane a ide. A Boh koná. Čoraz viac sa stretáva s prolifermi, najmä s malou Emily a jej mamou. Dievčatko jej pripomína dcéry, s ktorými nemá kontakt. Norma sa zoznámi s pátrom Frankom Pavone a Edwardom Robinsonom, 85- ročným dominikánom. Vráti sa do katolíckej cirkvi (1998) a naplno spolupracuje s hnutím Pro Life, tiež sa vracia späť do médií. Účinkuje v televíznych programoch, navštevuje školy, univerzity, je členkou komisií amerického Kongresu. Usiluje o revíziu procesu Roe vs. Wade. Založí organizáciu “Roe no more ministry” (Roe nebude viac slúžiť). Vydá knihu “Won by love” (Premožená láskou). Krížom krážom precestuje Spojené štáty, aby povedala ľuďom o Božom milosrdenstve a svojom omyle. "Častokrát počúvate o tom, že Pro Life používa formy nátlaku a násilia. Môžem potvrdiť svojim životom, že tomu tak nie je. Skôr naopak. S tým som sa stretla len v opačnom tábore, kam som tak dlho patrila. A dnes som šťastná. Nesmierne šťastná. Ale bola to dlhá a namáhavá cesta,” hovorí dnes už takmer 66-ročná Norma L. McCorvey.

Anna Peťová

Použité zdroje: aktualne.atlas.sk/komentare/jozef-kovacik, evi.com, wikipedia.org, postoy.sk, kinik.blog.sme.sk, iusetsocietas.cz

Foto: thequibleycorner.blogspot.sk

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0