Hra o tróny: Rozprávka pre dospelých a nihilizmus sveta bez milosti

Hra o tróny: Rozprávka pre dospelých a nihilizmus sveta bez milosti

Daenerys Targaryenová, Jon Snow, dvaja draci a hromada kostí. Upútavka na poslednú sériu Hry o tróny, zverejnená 5. marca, mala na YouTube zatiaľ skoro 52 miliónov videní. FOTO – HBO.com

Čo je tajomstvo populárneho seriálu, ktorého posledná séria sa začína v polovici apríla a prečo si zaslúži rozbor, ktorý nie je nekritický.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

„Tak týmto fakt svoju myseľ kŕmiť nemusím,“ povedal som si pred pár rokmi, niekedy uprostred tretej sezóny televízneho seriálu Hra o tróny, a na ďalší polrok som radšej presedlal na príjemný český rodinný seriál Vyprávěj.

Dôvodom mojej rezignácie na televízny zápas o Železný trón bola kastrácia Theona Greyjoya. Celé to bolo uvedené akousi čudne zvrátenou sexuálne rámcovanou scénou. Niekedy vtedy sa v súvislosti so seriálom na motívy kníh Georgea R. R. Martina začalo raziť slovné spojenie „torture porn“, teda akási „pornografia mučenia“.

Pre divákov, ktorí zotrvali, malo to najhoršie ešte len prísť. Tretia sezóna o dve časti neskôr vyvrcholila „červenou svadbou“, keď bola pred očami divákov zmasakrovaná väčšina medzi fanúšikmi populárnych členov rodu Starkovcov vrátane tehotnej Talisy a jedného zlovlka.

Ťažko povedať, či boli diváci viac šokovaní Talisinou hrôzou, keď jej Lothar Frey vrážal do nafúknutého bruška dýku, alebo kňučaním vlka, keď ho v koterci Freyovi muži prederavili šípmi z kuší.

Z miliónov divákov, ktorí sa 2. júna 2013 pozerali na červenú svadbu, boli totiž niektorí natočení na kameru. Videá s ich reakciami možno nájsť na YouTube. Je fascinujúce sledovať, ako sa tvária napríklad títo traja mladíci:

Ten vpravo začne v tretej minúte niečo šípiť, keď začuje hudobníkov hrať pieseň Dažde Castameru. Možno čítal knižnú predlohu a vie, že sa schyľuje k čomusi zlému.

Na tom vľavo so šiltovkou vidieť, ako sa ho dianie na obrazovke dotýka, ale snaží sa zakryť svoj šok. A chalan vzadu sa na tom celom zjavne baví bez toho, aby mu to celé akokoľvek išlo pod kožu. Proste, divácka vzorka.

A tak som si po tretej sezóne dal od Hry o tróny pauzu, majúc pocit, že ten kolobeh explicitného násilia a cynického sexu (vrátane niekoľkých znásilnení) sa plazivo vlamuje do trinástej komnaty podvedomia, ktorá by radšej mala zostať zavretá. O niekoľko rokov neskôr ma však tento seriálový fenomén opäť pohltil, aj keď len na sporadickej báze.

Hra o tróny patrí k najpopulárnejším seriálom súčasnosti. Každá séria má viac divákov ako tá predtým. Pred pár rokmi dostala dokonca titul rekordéra medzi najviac ilegálne sťahovanými seriálmi a filmami vôbec. 

V pondelok 15. apríla nadíde čas pre poslednú, ôsmu sériu. Zima je tu. Boj o sedem kráľovstiev Západozemia by sa mal definitívne uzavrieť. V závere siedmej série sme videli, ako bieli chodci (v podstate zombíci) prerazili Múr a mieria na juh...

Upútavka na záverečnú 8. sezónu televízneho seriálu Hra o tróny.

Keď som v decembri napísal článok Ako prežiť Hru o tróny o štúdii austrálskych epidemiológov o úmrtnosti postáv populárneho seriálu, do redakcie nám prišli pobúrené e-maily čitateľov, prečo sme neodhalili jeho „protikresťanskú“ a „okultnú“ povahu. Niektorí nás odkázali na text 12 dôvodov, prečo bojkotovať GoT.

Niečo z toho textu sedí, niečo je prehnané, kým niečo je mimo a svedčí skôr o tom, že autor pozná seriál či knižnú predlohu len povrchne. Súhlasiť sa však dá s tým, že Hra o tróny nie je bezproblémová. Kresťania o seriáli i knižnej predlohe veľa a hlavne kriticky diskutujú. Nie sú to Kroniky Narnie C. S. Lewisa ani Tolkienov Pán prsteňov.

„Na rozdiel od Martina môže Tolkien spievať v celom rozsahu od basu k sopránu,“ napísal Rowan Light v eseji, porovnávajúcej dielo oboch majstrov žánru fantasy, ktorú Postoj uverejnil v roku 2013. „Stvárniť presvedčivé zlo si nevyžaduje viac úsilia než čítanie denných novín; stvárniť presvedčivé dobro je oveľa ťažšie. Tolkien bol schopný pokryť svoju prácu s transcendentálnym zámerom – niečím, čo je v literatúre vzácne.“

Fanúšikovia fantasy sa ešte pred filmovou, respektíve televíznou adaptáciou oboch diel delili na „tolkienovcov“ a „martinovcov“. Existuje dokonca rapová „battle“ oboch spisovateľov.

Možno najhlbší rozdiel medzi nimi je, že kým Tolkien osobne bojoval na Somme v prvej svetovej vojne, Martin si počas vietnamskej vojny vybral civilku, a tak keďže bojovú situáciu nikdy nezažil na vlastnej koži a nemusel na vlastné oči vidieť zomierať kamarátov, s väčšou ľahkosťou i brutalitou masakruje hrdinov svojich románov.    

V každom prípade, dnes sa už seriál dejovo oddelil od Martinových knižných predlôh. Sedemdesiatročný spisovateľ totiž ságu, ktorej jednotlivé románové časti začali vychádzať v 90. rokoch, ešte nedopísal. A niektorí fanúšikovia sa obávajú, či sa mu to do smrti vôbec podarí.

Rozprávky pre dospelých

Keď sa spýtate na žáner fantasy, mnohí ľudia ho nemajú radi. Pripomína im totiž detské rozprávky.

No keď sú jej náhle vystavení, fantasy ich zavše pohltí. A to práve preto, že pripomína detské rozprávky.

Skúsenosť s príbehmi o kráľoch, princeznách, škriatkoch, zlých čarodejoch či drakoch je neodmysliteľne spojená s detstvom väčšiny z nás. Literárna, filmová či seriálová fantasy nám môže rozprávkový svet, spolovice zasypaný v podvedomí, sprítomniť. No robí tak na komplexnejšej úrovni.

Príbehy žánru fantasy ako istý druh rozprávok pre dospelých majú totiž rozvitejšie zápletky a morálne ambivalentnejšie postavy. Navyše, nekončia sa vždy víťazstvom dobra nad zlom. V niečom sú konzumentovi blízke, no zároveň sú exotické svojím kvázi-stredovekým prostredím.

Prečítajte si aj
Ako prežiť Hru o tróny Zdieľať

Ich výpravné rozprávanie predstavuje pre mnohých akiste aj určitý únik z každodenného kolobehu práce v znalostnej a servisnej ekonomike, založenej na výkonnosti a kalkulácii, do zdanlivo jednoduchšieho sveta, v ktorom má väčšie miesto fyzická zdatnosť, osobná a rodová česť, ale tiež istá zemitá životná múdrosť.        

Platí to nielen pre Pána prsteňov, ale aj pre Hru o tróny. Vlastne je záhadou, prečo sa producenti seriálu na motívy románov Georgea R. R. Martina tak často potrebujú uchyľovať k nezriedka samoúčelnému kolobehu explicitného násilia a sexu. Hra o tróny by určite bola úspešná aj vtedy, keby niektoré veci len naznačila. Ide totiž o bystrý seriál, plný dialógov, nad ktorými sa nedá nezamyslieť.

Príkladom podmanivosti Hry o tróny môže byť scéna nižšie. Tywin Lannister diskutuje s mladým Tommenom Baratheonom, ktorý sa po smrti svojho brata-tyrana stáva novým kráľom. Zhovárajú sa, v čom spočíva umenie dobrého vladára:

Je to svätosť, ktorá robí dobrého panovníka? Alebo spravodlivosť? Je to fyzická sila? Otázka nie neaktuálna aj v politike modernej demokratickej republiky.

Napokon Tywin dovedie svojimi otázkami mladého kráľoviča k tomu, že najdôležitejšia je pre panovníka múdrosť a najmúdrejšie je mať dobrých poradcov. Celej scéne dodáva niečo hamletovské, že tento dialóg vedú nad telom otráveného tyrana. Pre scény ako je táto som dal Hre o tróny ako divák podmienečne druhú šancu.    

Seriál a politika

V Spojených štátoch občas rezonuje, že voliči oboch hlavných strán majú veľmi odlišné divácke návyky. Kým republikáni dávajú prednosť post-apokalyptickému seriálu The Walking Dead o svete, v ktorom sa civilizácia zrútila pod náporom zombií, demokrati pozerajú Hru o tróny.

Nie je tajomstvom, že filmoví a televízni tvorcovia sú často politicky orientovaní ľavicovo-liberálne a svojou tvorbou majú niekedy ambíciu prevychovávať divákov. Občas je to také okaté a násilné, až to vyvoláva v divákoch nechuť a proste to vypnú.

Na Hre o tróny je zaujímavé, že jej ústredný politický inotaj by som sám od seba nedokázal dešifrovať, keby som si o ňom niekde neprečítal. Vraj sú ním globálne klimatické zmeny. Symbolizuje ich nielen blížiaca sa dlhá zima, o ktorej počúvame od prvej časti, ale aj bieli chodci – zombíci, ktorí zbierajú silu za Múrom, aby prepadli sedem kráľovstiev a zahubili všetko živé. Práve o zápase s nimi bude posledná séria.

Šľachtické rody, hašteriace sa zatiaľ o Železný trón, majú symbolizovať našich politikov, ktorí riešia svoje malicherné spory, kým sa zemeguľa rúti do klimatickej katastrofy... Kto tam chce vidieť tento význam, ten ho zbadá, kto ho nehľadá, berie Hru o tróny proste ako dobrodružnú fantasy.

No nedajte sa pomýliť. Toto naozaj nie je Tolkien ani C. S. Lewis. Hru o tróny nerobili konzervatívci.

"Nedajte sa pomýliť. Toto naozaj nie je Tolkien ani C. S. Lewis. Hru o tróny nerobili konzervatívci." Zdieľať

Seriál je občas interpretovaný aj ako feministická agitka, keďže viaceré ženské postavy sa tu vyvíjajú od naivných princezničiek, ktorých ideály (niekedy doslova) znásilnia hrubí muži po ich boku. Ony sa od nich následne emancipujú, stanú sa silnými ženami, ktorých cieľom je podmaniť si brutálny mužský svet naokolo, aby mu vtlačili niečo zo ženskej citlivosti a súcitu.

Takto by sa dala opísať trajektória asi najpopulárnejšej ženskej postavy seriálu Daenerys Targaryenovej, ale napríklad aj Sansy Starkovej. Viem si predstaviť, že nejedno zakríknuté dospievajúce dievča môže Hru o tróny vnímať ako povzbudzujúci emancipačný príbeh.  

Naproti tomu, Cersei Lannisterová, ktorá sa aj pod vplyvom strát svojich detí mení počas seriálu čoraz viac na bezcitnú kráľovnú, žiadnu ambíciu zušľachťovať svet nemá. Len prežiť tým, že sa prispôsobí jeho neľútostným pravidlám...

K fanúšikom Hry o tróny sa hlásil bývalý americký prezident Barack Obama. Počas prezidentskej kampane v roku 2016 vzniklo zase satirické video, ktoré vstrihlo Donalda Trumpa do niektorých scén seriálu.

Svetový fenomén Hra o tróny je aj parodizovaný. So seriálom sa pohrali Simpsonovci i South Park.

Seriál a náboženstvo

„Smrteľné jedy a hrozivé prízraky dominujú zápletke, no o Ježišovi Kristovi nie je nikde ani zmienka, navzdory tomu, že jeho láska bola oporou múdrosti stredoveku,“ píše jeden kresťanský kritik Hry o tróny. Táto výčitka je pravdivá.

Zrejme to súvisí aj s tým, že George R. R. Martin sám seba považuje za „padnutého katolíka“. Opäť kontrast voči milovníkovi latinskej katolíckej omše – Tolkienovi aj voči konvertitovi do anglikánskej cirkvi – C. S. Lewisovi.

Svet, ktorý Martin vytvoril, je síce inšpirovaný európskym stredovekom, ale je to úplne samostatný svet, bez priameho vzťahu k tomu nášmu. Znalec dejín tam však rozpozná, čo z nášho sveta bolo predlohou pre stavebné kamene tohto fantastického.

"George R. R. Martin sám seba považuje za ,padnutého katolíka´. Opäť kontrast voči milovníkovi latinskej katolíckej omše – Tolkienovi aj voči konvertitovi do anglikánskej cirkvi – C. S. Lewisovi." Zdieľať

Kontinent Essos pripomína Euráziu, kým Západozemie je akási predimenzovaná obdoba Anglicka. Veľký Múr na severe je nepochybne inšpirovaný Hadriánovým valom. Dothrakiovia vychádzajú zo stepných nájazdníkov, ako boli Huni či Tatári. Spomienka na divy starej Valýrie pripomína, ako sa v stredoveku pamätalo na Rímsku ríšu, akurát Valýriu nerozvrátili barbari, ale výbuch sopky ako kedysi krétsku civilizáciu. Mená Starkovcov a Lannisterovcov pripomínajú Yorkovcov a Lancasterovcov z vojny ruží v 15. storočí. Dokonca aj červená svadba je založená na dvoch reálnych krvavých udalostiach zo škótskych dejín...

Martinov svet má aj svoje vlastné náboženstvá. Kresťanstvo vzdialene pripomína „viera siedmich“, dominantné náboženstvo Západozemia. Akurát namiesto trojjediného Boha uctieva „sedmojediného“ boha, ktorý sa manifestuje v siedmich osobách: ako Otec, Matka, Panna, Babizňa, Bojovník, Kováč a Cudzinec.

Viera siedmich má svoju knihu svätých textov, chrámy i hierarchicky usporiadanú cirkev. Jej predstavitelia sú vykresľovaní v rôznych polohách, no najčastejšie ako fanatickí, mocichtiví alebo pokryteckí. A, samozrejme, homofóbni – opäť úliatba súčasným kultúrnym vojnám. Ťažko však nájsť počas seriálu nábožnú postavu, ktorá by bola svätá a cnostná v kresťanskom zmysle slova.

Nie je tu ani žiadny lev Aslan ako v Lewisovej Narnii, ktorý by symbolizoval Krista. Z náboženstva v Hre o tróny nevychádza žiadna nádej v milosť a spásu. Je len karikatúrou všetkých nerestí stredovekého kresťanstva bez ktorejkoľvek z jeho cností.  

Iróniou je, že popri viere siedmich a tiež starších animistických božstvách niektoré postavy vyznávajú ešte mimoriadne fanatickú, pochmúrnu a manipulatívnu vieru v „Pána svetla“. Uveril v neho aj jeden z uchádzačov o trón, Stannis Baratheon.

Tento Pán svetla najskôr privedie Stannisa aj s jeho armádou do bezvýchodiskovej situácie, potom ho požiada, aby upálil svoju maloletú dcéru a napokon mu aj tak privodí porážku na bojisku. Podľa toho, ako sa v Hre o tróny prejavuje táto viera, sa nedá zbaviť dojmu, že Pán svetla je tak trochu vytvorený podľa kresťanskej predstavy Lucifera.

Kresťania a seriál

Keďže ide o celosvetovo taký populárny fenomén, aj medzi kresťanmi sa debatuje, ako sa k Hre o tróny postaviť. Duchovní a kazatelia ako protestantský teológ John Piper nabádajú ignorovať seriály s takto vizualizovaným násilím a sexualitou na jednej strane a pochybným myšlienkovým pozadím na strane druhej.

„Pozývam vás povedať nie svetu, pre dobro sveta,“ hovorí Piper. „Svet nepotrebuje ďalšie coolové, moderné, kultúrne zbehlé kópie seba samého. To je hoax, ktorý napálil tisíce mladých kresťanov. Myslia si, že musia byť moderní, cooloví, zbehlí, kultúrne informovaní a pozerať všetko, aby neboli za čudákov. A to ich ničí morálne a rozvracia ich svedectvo.“

Vlani zosnulý Michael Potemra, bývalý pisateľ prejavov Ronalda Reagana, literárny editor amerického magazínu National Review a vnuk slovenského politika Karola Sidora, sa pred štyrmi rokmi tiež zamyslel nad otázkou, či by kresťania mali sledovať Hru o tróny? Jeho samotného si seriál nezískal. Vraj z neho mával nočné mory.

Prečítajte si aj
Bitka mýtov: Hra o tróny vs. Pán prsteňov Zdieľať

Potemra si správne všimol, že svet Západozemia je filozoficky zmeskou Machiavelliho bezškrupolózneho prístupu k politike a Hobbesovej „vojny všetkých proti všetkým“. S trochou irónie by sa dalo dodať, že George R. R. Martin je naozaj známy tým, že literárny život jeho postáv je (aby sme parafrázovali Hobbesa) „osamelý, biedny, nechutný, surový a krátky“. Aj keď Martin by zrejme namietol, že svoje postavy necháva prežívať útrapy len pre dobro strhujúceho príbehu a dramatickej zápletky...

V každom prípade, podľa Potemru platí, že v istom zmysle jedine kresťania, respektíve ľudia so silným, život-potvrdzujúcim presvedčením, by mali pozerať Hru o tróny: „Viem si predstaviť napríklad niekoho s hlbokou kresťanskou vierou, kto berie Hru o tróny ako výbornú drámu, vyjadrujúcu základný kresťanský náhľad do stavu ľudstva bez prítomnosti Božej milosti – a kto je následne vďačný Bohu, že ľudstvo v takom svete v skutočnosti nežije.“

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok.
Naše kvalitné články vznikajú len vďaka podpore našich čitateľov.

Prosíme, vyjadrite nám svoju podporu aj finančne.
PRIDAJTE SA TERAZ K NAŠIM PODPOROVATEĽOM.


Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo