Naučme sa nové slovo: ʻOumuamua

Naučme sa nové slovo: ʻOumuamua

Foto: wikimedia

Čo ak nie sme vo vesmíre sami? Alebo ide len o hoax pre inteligentné publikum?

Tento text mešká niekoľko týždňov, čo ma mrzí, stále som mal pocit, že musím čítať o téme viac, chyba.

Takže: V októbri 2017 bol zaznamenaný objekt, pôvodne považovaný za kométu, neskôr za malú planétku, neskôr označený za objekt, ktorý nebol súčasťou Slnečnej sústavy a pochádza z medzihviezdneho priestoru, anglicky interstellar object. V posledných mesiacoch sa o téme začalo písať ešte viac, všetko rozpútal istý vedec z Harvardu, o tom za moment.

Objekt bol nazvaný ʻOumuamua. Je to slovo z hawajského jazyka, ktoré označuje posla vyslaného z dávnej minulosti. 

Tento objekt už obletel okolo Slnka aj Zeme, najbližšie k našej planéte bol vzdialený 24 mil. km, teleso má asi 400 m dĺžku, predĺžený nepravidelný tvar a najmä doteraz úplne neznáme vlastnosti, zvlášť rýchlosť a zrýchlenie (z 25,5 km/s na 44 km/s). Fotografiu nemáme, to, čo zobrazujú časopisy a médiá, sú kresby, najčastejšie tá, ktorú vidíte aj nad týmto textom.

A keďže ʻOumuamua sa správa netypicky, našli sa dvaja vedci – teoretický fyzik Avi Loeb, ktorý vedie odbor astronómie na Harvarde, a postdok Shmuel Bialy –, ktorí sformulovali provokatívne tvrdenie, že môže ísť o „solárne plavidlo umelého pôvodu“. Namiesto spomalenia došlo totiž v istom momente k zrýchleniu, k čomu sa pridali ďalšie nepravdepodobné (či skôr, ak chcete, doteraz nepoznané) prejavy. Tak dvaja vedci ponúkli hypotézu, že to možno vysvetliť umelo. Čítaj: ʻOumuamua môže byť mimozemská civilizácia.

Loeb o tom napísal hojne citovaný článok pre časopis Scientific American, téme sa následne venovali mnohé médiá po celom svete.

Loeb sa pustil do ľahkého fantazírovania, oplatí sa prečítať si jeho rozhovor v New Yorkeri, tvrdí napríklad, že môže ísť o sondu inej civilizácie, ktorá medzitým zahynula, plavidlo však putuje ďalej. Povedzme, že tým mieril k jednej našej pozemsko-politickej téme, ale tak trochu zabŕdol aj do sci-fi.

Týmto žánrom, ako povedal v rozhovore pre New Yorker, pohŕda, dôvod: sci-fi literatúra je viac fiction ako science.

Malá odbočka, autor sa tentokrát volá Arthur C. Clarke a kniha Stretnutie s Ramou (česky 1984).

Píše sa 11. september 2077, na Zem dopadne kométa, severné Taliansko je zničené. Zastavte sa na moment: už pre ten dátum a odkaz, že zničené je jedno z centier civilizácie. Pokračujme: ľudstvo si uvedomí potrebu sledovať vesmírne objekty, najmä tzv. interstellary. O pár desaťročí neskôr, v roku 2131, sa niekde za Jupiterom objaví interstellar, ktorý dostane názov Rama, ide o kozmickú loď, ktorá mení rýchlosť a smer pohybu, nepodriaďuje sa gravitačným silám. Ľudstvo okamžite vyšle sondu, aby preskúmala, čo je to za objekt, je to prekvapivo veľká kozmická loď, tvarom ide o niečo ako dutý pohybujúci sa valec 50 x 20 kilometrov veľký, keď sonda Endeavour pristane a začne interstellar skúmať, dejú sa prekvapivé veci. Koniec upútavky, viac sa dozviete v knihe.

Mimochodom, predtým než dostal interstellar z roku 2017 názov ʻOumuamua, sa uvažovalo aj o názve Rama.

Druhý odkaz sa týka UFO a politiky. Aj ʻOumuamua totiž môže mať politické využitie, dajte mi šancu to vysvetliť.

UFO je dnes obskúrna téma, niečo do rubriky exotika písaná šikmým písmom. Nie vždy to tak bolo. Stačí, ak sa presunieme v čase do obdobia Studenej vojny. O UFO sa vtedy diskutovalo oveľa viac a plnilo to jedno politicky vážne zadanie.

Američania s touto témou vo filmoch aj inde narábali ako s niečím, kde vystupovali v mene ľudstva, zastupovali celý svet, čím vychovávali svoje obyvateľstvo aj populáciu iných krajín, že nie Sovietsky zväz, ale USA hovorí v mene sveta. Skrytým spôsobom tak delegitimizovali komunistický blok na čele s Moskvou, keďže  iba Amerika môže a má hovoriť v mene sveta. Volajte to podľa Josepha Nyea soft-power, ak chcete.

Keď padol komunizmus v Európe, téma sa dostala na okraj politického záujmu. Veda zostala, vznikla Medzinárodná vesmírna stanica (ISS), Američania a Rusi začali spolupracovať, ale pristávanie ľudí na Mesiaci či Marse nahradili užitočnejšie a vedeckejšie zadania. A najmä vesmírne sondy putujúce ďalej a ďalej.

Nedávno sa niečo zmenilo. To keď Čína dokázala pristáť na odvrátenej strane Mesiaca a začalo sa viac hovoriť o vojenskom potenciáli vesmíru a podobne. Ak naplno prepukne americko-čínska globálna súťaž, vesmír bude jej súčasťou. Obávam sa, že Čína nenápadne ukázala, že môže mať vo vesmíre prevahu. To je aj odkaz, prečo môže ʻOumuamua získať nový politický význam. Všimnite si, s akou zvýšenou frekvenciou začal o nových financiách pre vesmírne programy hovoriť prezident Trump.

A ešte jedna odbočka, náboženstvo.

Čisto hypoteticky, čo by znamenalo, keby sme raz preukázateľne objavili inú civilizáciu vo vesmíre? Mali by mimozemšťania niečo podobné, ako je naše náboženstvo? Čo by vlastne znamenalo, ak áno, a čo, ak nie? Ako by to ohrozilo naše náboženstvo, špeciálne kresťanstvo?

Dá sa predpokladať, že by to bol „11. september“, niečo v centre nášho sebavedomia a istoty by sa zrútilo. Alebo aj nie, takúto úvahu ponúkol nedávno skvelý sci-fi film Arrival (2016), u nás pod názvom Prvý kontakt. Objav by sme však museli spracovať nielen vedecky, ale tak trochu filozoficky, čo je aj pointa filmu. Pokiaľ zostaneme na poli náboženstva, pre to kresťanské platí, že Kristus sa mohol narodiť a zomrieť iba raz a to sa stalo tu na Zemi. Ale o tom zase niekedy inokedy. Teraz som chcel iba upozorniť na slovo, ktorým označujeme posla z minulosti, ʻOumuamua.

V diskusii, ktorá je zaujímavejšia, ide skôr o budúcnosť.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo