Jerguš Sivoš: ŠtB do poslednej chvíle bránila záujmy KSČ, November 89 sa snažila zvrátiť

Aká bola úloha komunistickej Štátnej bezpečnosti počas Nežnej revolúcie? Čo sa na Slovensku vykonalo vo veci trestno-právneho vyrovnania sa so zločinmi komunizmu? Pýtali sme sa historika Ústavu pamäti národa Jerguša Sivoša.

Často zaznieva medzi ľuďmi názor, že November 1989 bol akciou ŠtB, resp. že na ňom spolupracovala. Je to pravda?

Podľa mojich súčasných poznatkov to pravda nie je. ŠtB do poslednej chvíle bránila záujmy Komunistickej strany Československa.

Nechávala novembrovým udalostiam v roku 1989 voľný priebeh alebo sa im snažila zabrániť?

ŠtB sa situáciu prirodzene snažila zvrátiť. Hlavná správa kontrarozviedky SNB v Prahe, okrem monitorovania situácie a snahy prostredníctvom agentov ovplyvňovať konanie vybraných osôb, pripravila spravodajskú operáciu s využitím provokatéra. Po dlhých rokoch nehral hlavnú úlohu agent, ale priamo príslušník ŠtB. Cieľ akcie spočíval v podsunutí dezinformačnej správy o úmrtí študenta, ktorú mali následne na verejnosť rozšíriť predstavitelia opozície. Nasledujúci deň sa mal verejnosti ukázať živý a zdravý študent, revolucionári (v záznamoch ŠtB sa spomínal najmä Petr Uhl) mali byť obvinení zo šírenia poplašnej správy, diskreditovaní pred verejnosťou (Pozrite až kam sú ochotní zájsť!) a samozrejme trestne stíhaní. Situácia sa však obrátila proti zámerom ŠtB. Koncom novembra 1989 spracovala kontrarozviedka dokument pod názvom Zásady činnosti kontrarozviedky pri riešení spoločenskej krízy politickými prostriedkami, v ktorom stanovila postupy pre ovplyvňovanie situácie v prospech KSČ.

Generál Alojz Lorenc, posledný šéf ŠtB, dnes svoju vtedajšiu úlohu interpretuje tak, že patril k umiernenému krídlu, ktoré bránilo násilným aktivitám. Aká bola skutočnosť?

"Generál Alojz Lorenc niesol a nesie priamu zodpovednosť za všetky akcie ŠtB proti predstaviteľom opozičných zoskupení."

Zdieľať

Úloha Lorenca je zrejmá. Od roku 1985 pôsobil vo funkcii 1. námestníka ministra vnútra ČSSR. V roku 1989 zodpovedal za činnosť piatich centrálnych útvarov ŠtB – hlavnej správy kontrarozviedky SNB v Prahe, hlavnej správy vojenskej kontrarozviedky, správy kontrarozviedky ZNB v Bratislave, správy sledovania a správy pasov a víz. Viedol operačný štáb Federálneho ministerstva vnútra, ktorý sa zriaďoval v čase mimoriadnych bezpečnostných udalostí a organizoval celoštátne porady zástupcov kontrarozviednych útvarov. Niesol a nesie priamu zodpovednosť za všetky akcie ŠtB proti predstaviteľom opozičných zoskupení.

Cítila ŠtB prichádzajúce politické zmeny ako svoje ohrozenie?

ŠtB si dobre uvedomovala vnútornú aj zahranično-politickú situáciu. V čase, keď v Maďarsku a Poľsku rokovali „za okrúhlym stolom“ predstavitelia opozície s komunistickými lídrami, však československé normalizačné vedenie odmietalo akýkoľvek dialóg s opozičnými hnutiami. Naopak, v čase 21. výročia intervencie vojsk Varšavskej zmluvy realizovala ŠtB rozsiahle preventívno-bezpečnostné opatrenia. V rámci nich bolo 81 osôb uväznených, 166 povolaných na vojenské cvičenie, 1159 osôb dostalo osobné upozornenie na zdržanie sa akýchkoľvek aktivít, 487 zahraničných turistov nevpustili do Československa. Koncom augusta 1989 cestovali najvyšší predstavitelia Federálneho ministerstva vnútra na rokovanie s KGB do Sovietskeho zväzu, na ktorom podpísali novú dohodu o spolupráci. Do Moskvy niesli jasný politický odkaz: KSČ s predstaviteľmi opozície rokovať nebude! To bolo východisko, ktorého sa komunistickí politici držali až do konca novembra 1989.

Ktoré najvýznamnejšie akcie zorganizovala ŠtB v roku 1989 zamerané proti nepriateľom komunizmu?

ŠtB v tomto období realizovala viacero akcií celoštátneho charakteru, ktoré mali za cieľ dezintegráciu opozičných skupín, vyvolávanie vnútorných a vzájomných rozporov, diskreditáciu ich vedúcich osobností a obmedzenie ich kontaktov na zahraničie. Jednotlivé opatrenia sa konali v rámci akcie s krycím názvom KLIN. Prebiehali však aj iné akcie ŠtB – akcia KRUH sa orientovala na zabránenie vzniku nepriateľských zoskupení v ekonomických objektoch, akcia ASANÁCIA sa zameriavala na vysťahovanie nepohodlných osôb do zahraničia, akcia VLNA na kontrolu rozhlasového a televízneho vysielania. V rámci akcie NORBERT vypracovala ŠtB zoznamy osôb, ktoré bolo potrebné eliminovať v čase brannej pohotovosti štátu. Realizovala sa aj mnohé iné.

"Koncom augusta 1989 cestovali najvyšší predstavitelia Federálneho ministerstva vnútra na rokovanie s KGB do Sovietskeho zväzu. Do Moskvy niesli jasný politický odkaz: KSČ s predstaviteľmi opozície rokovať nebude!"

Zdieľať

V akom stave bola na sklonku komunizmu? Bola pri plnej sile, alebo bola oslabená?

Federálne ministerstvo vnútra a jednotlivé útvary ŠtB prešli v druhej polovici roku 1988 komplexnou reorganizáciou. Racionalizovali sa ich štruktúry v organizačnej aj personálnej rovine. Do dôchodku odišli niektorí starší príslušníci zboru. Rovnako sa prehodnocovali rozpracovávané problematiky, objekty, ale aj sieť tajných spolupracovníkov. ŠtB mala výborný prehľad o operatívnej situácii vďaka agentom, spravodajskej technike, kontrole korešpondencie, ale aj sledovaniu záujmových osôb.

V akom stave sa ocitla po Nežnej revolúcii?

Významnejšie organizačné a personálne zmeny sa v podstate uskutočnili až začiatkom roku 1990. Federálny minister vnútra najskôr rozhodol o zrušení útvarov pracujúcich proti vnútornému nepriateľovi, o mesiac neskôr aj o zrušení zvyšných útvarov ŠtB. Vojenská kontrarozviedka sa po takmer štyridsiatich rokoch začlenila do štruktúr federálneho ministerstva národnej obrany. Namiesto zrušených útvarov ŠtB vznikla Spravodajská správa FMV (rozviedka) a Úrad FMV na ochranu Ústavy a demokracie (kontrarozviedka). Príslušníci ŠtB prechádzali previerkovými občianskymi a odbornými komisiami, ktoré navrhli ich zotrvanie alebo prepustenie zo služieb ministerstva vnútra. Niektorí príslušníci odišli pod tlakom udalostí už koncom roku 1989 alebo začiatkom roku 1990, ďalší na prelome rokov 1990/1991. Viacerí sa nechali preradiť zo spravodajskej služby do policajných útvarov.

V decembrových mesiacoch roku 1989 mnoho svojich dokumentov skartovala. Dalo sa tomu vtedy zabrániť?

Skartácie alebo ničenie spisovej a zväzkovej agendy prebiehalo na základe nariadenia 1. námestníka ministra vnútra ČSSR Alojza Lorenca v čase od 1. do 8. decembra 1989. Zo záznamov v registračných protokoloch však vyplýva, že skartácie prebiehali aj po tomto termíne. Napríklad bratislavská XII. správa ZNB zničila 13. decembra 1989 všetky osobné operatívne zväzky vedené na hlavných predstaviteľov opozície. Vyvstáva však otázka, či boli zväzky naozaj zničené. Existujú záznamy o kópiách zväzku Jána Budaja, ktoré kolovali v rukách ponovembrových politikov. Príkladov je však viac. Z dnešného pohľadu je možné povedať, že skartáciám sa dalo predísť okamžitým obsadením budov bezpečnostných zložiek, z pohľadu vtedajších udalostí sa im ale najmä z dôvodu všeobecnej situácie a (ne)poznania pomerov zabrániť nedalo.

Aké sú dôsledky skartácií, napr. pre bádateľskú činnosť?

Nenávratne boli zničené dokumenty o činnosti ŠtB najmä v 80. rokoch. Vďaka dôslednej administratíve a interným evidenciám federálneho ministerstva vnútra však vieme dohľadať niektoré zničené spisy v iných zväzkoch a čiastočne rekonštruovať ich obsah aj prostredníctvom rôznych evidenčných pomôcok, záznamov sledovacích a technických útvarov atď.

"Zákroky pohraničníkov podľa našich orgánov neboli trestnými činmi, dokonca ani vtedy, keď na pravé poludnie pod hradom Devín v roku 1952 rozstrieľali žiaka ľudovej školy guľometom."

Zdieľať

Aké sú možnosti ÚPN v trestno-právnom vyrovnávaní sa so zločinmi komunizmu? Ako ich ústav využíva?

Od roku 2007 podal ÚPN podnety na Generálnu prokuratúru SR v prípade viac ako 50 osôb, ktoré prišli o život v súvislosti s pôsobením represívneho aparátu za minulého režimu, či už išlo o ŠtB, Pohraničnú stráž alebo iné zložky. Zákon o pamäti národa ukladá ústavu dávať podnety na trestné stíhanie zločinov a trestných činov a spolupracovať pritom s Generálnou prokuratúrou SR. Podnety, ktoré za ÚPN spracoval Dr. Ľubomír Morbacher, sa týkali napríklad nevyjasnených úmrtí tajne vysvätených kňazov Milana Gona v roku 1979, Přemysla Coufala v roku 1981, ale aj zavraždeného kňaza Štefana Poláka v roku 1987 na fare v Borovciach. ÚPN ako súčasť podnetu postúpil Generálnej prokuratúre SR dôležité listinné dôkazy ako napr. personálne spisy príslušníkov ŠtB, ktorí sa podieľali na prenasledovaní menovaných a ďalšie listinné dôkazy, ktoré zadovážil. Napr. v prípade Milana Gona, ktorý mal spadnúť z lešenia počas prác vykonávajúcich v rámci justičnej väzby, ÚPN dohľadal svedka, ktorý poskytol dôležité svedectvo do zápisnice orgánom činným v trestnom konaní o jeho zavraždení bezpečnostnými zložkami. Tých podaní bolo viac, ako som naznačil.

Čo sa s podaniami dialo potom?

Vo väčšine z nich bolo začaté trestné stíhanie. Týkalo sa to aj viacerých prípadov ľudí usmrtených Pohraničnou strážou (podnet ÚPN z roku 2008). Následne bolo trestné stíhanie zastavené, pretože zákroky pohraničníkov podľa našich orgánov činných v trestnom konaní neboli trestnými činmi, pohraničníci konali v súlade s vtedy platnými zákonmi, dokonca aj vtedy, keď na pravé poludnie pod hradom Devín v roku 1952 rozstrieľali žiaka ľudovej školy guľometom.

Treba však povedať, že o trestnom konaní viacerých káuz ÚPN vôbec nebol vyrozumený. Generálna prokuratúra SR mu oznámila, že ÚPN ako inštitúcia, ani predseda Správnej rady ÚPN, nemá v predmetnej trestnej veci procesné postavenie poškodeného. Ide nanajvýš o oznamovateľa, ktorému sa však uznesenie o zastavení trestného stíhania nedoručuje.

"ÚPN poskytol tisíce strán dôkazov, v mnohých prípadoch s označením páchateľov a popisu súvisiacich okolností. Žiaľ, zo strany slovenskej justície nebola vôľa na trestnoprávne vysporiadanie sa s minulosťou. Uplatnila sa hrubá čiara."

Zdieľať

V súčasnosti je už väčšina zločinov z obdobia minulého režimu z trestnoprávneho hľadiska premlčaná, pokiaľ by nešlo o vojnové zločiny alebo zločiny proti ľudskosti, ktoré sú zo svojej podstaty a uzavretých medzinárodných zmlúv nepremlčateľné. V tejto oblasti trestnoprávneho vyrovnania sa urobil ÚPN maximum a orgány činné v trestnom konaní dostali tisíce strán listinných dôkazov, v mnohých prípadoch s označením páchateľov a popisu skutkov a súvisiacich okolností. Žiaľ, zo strany slovenskej justície nebola vôľa na trestnoprávne vysporiadanie sa s minulosťou. Uplatnila sa hrubá čiara.

S akými prameňmi pracuje historik pri skúmaní ŠtB? A aká je hodnovernosť týchto prameňov?

Ako pri každej historickej rekonštrukcii je aj pri skúmaní ŠtB potrebné vychádzať z viacerých prameňov, dokumenty podrobiť ich kritike a získané poznatky verifikovať. V archívoch v Slovenskej a Českej republike sa zachovalo dostatok dokumentov na to, aby sa historické javy mohli dostatočne objasniť. Je pritom potrebné vychádzať z viacerých zdrojov a vzájomne ich porovnávať. Zároveň je nevyhnutné poznať politický vývoj a praktiky uplatňované v 50. a 80. rokoch.

Zanechala svoje dedičstvo ŠtB aj tejto generácii? Môžeme vidieť jej pozostatky aj v súčasnosti?

Negatívne následky činnosti totalitnej polície je možné vidieť v postojoch veľkej časti obyvateľstva k súčasnej polícii - na jednej strane všeobecný dešpekt voči polícii a jej zosmiešňovanie, ale na druhej strane obava občanov pri kontakte s políciou. Zo strany polície ide o zotrvávajúce falošné vedomie autority ako možnosti pristupovať k občanovi z pozície moci a nie z pozície služby.

Má byť tajná polícia politická či spolitizovaná?

Termín "tajná polícia" v sebe automaticky nesie nádych spolitizovania - zneužívania polície vládnou mocou. Prijateľnejší a neutrálnejší termín je "spravodajská služba" a tá by v demokratickom štáte mala byť pod kontrolou zákonom stanovených ústavných činiteľov. Samozrejme ide o ideálnu predstavu, v praxi môže byť úroveň spolitizovania spravodajskej služby rôzna a je vizitkou úrovne demokracie a politickej kultúry v danom štáte.

Matúš Demko, Lukáš Obšitník

Foto: L. Obšitník

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo