Rímske večery I.

Turistov, ktorí počas júlových dní navštívia Rím, čaká niekoľko sklamaní. Piazza Navona, mnohými považovaná za najkrajšie rímske námestie, im neponúkne jednu zo svojich fontán, centrálnu Fontana dei Fiumi. Práve v týchto dňoch na nej prebiehajú rekonštrukčné práce. Štyri postavy symbolizujúce štyri svetové rieky (jednou z nich je aj Dunaj) sú obohnané bezpečnostným oplotením. Aspoň pohľad na päťmetrový egyptský obelisk Agonalis, ktorý autor fontány Gian Lorenzo Bernini zakomponoval do svojho diela, ostáva neskazený.

Obrovským plátnom je zahalená aj dominanta Piazza Venezia Vittoriano, mramorový pamätník kráľa Viktora Emanuela II., ktorý pripomína zjednotenie Talianska v roku 1870. Opäť z dôvodu rekonštrukcie. Mnohí túto stavbu pripomínajúcu písací stroj považujú za otrasnú stavbu architektonicky narúšajúcu pohľad na okolité historické budovy, Kapitol, Koloseum či Trajánove trhy.

A do tretice, návštevníkov mesta na Tibere, ktorí si naplánovali stretnutie s pápežom Benediktom XVI. počas tradičnej stredajšej verejnej audiencie určite zarazí to, že počas celého júla sú audiencie na Námestí svätého Petra zrušené. Dôvod? Svätý otec 9. júla odcestoval na tradičnú letnú dovolenku. Po minuloročnom pobyte vo Valle d´Aosta si tento rok vybral dedinku Lorenzago v Dolomitoch, ktoré pozná ešte z čias, keď ako kardinál trávieval prázdninové pobyty vo Val Pusteria. Pápež plánuje svoj pobyt prežiť v kláštornom štýle, takže okrem dvoch stretnutí s veriacimi počas modlitby Anjel Pána v nedeľu 15. a 22. júla a pravdepodobného stretnutia s kňazmi diecéz Treviso a Belluno, bude tieto dni tráviť v samote. K dispozícii má dvojposchodový dom s obývačkou, jedálňou, piatimi izbami, študovňou (samozrejme s klavírom), súkromnou kaplnkou a záhradou, v ktorej rastú červené a biele pelargónie a malé buky. Po skončení pobytu v Dolomitoch sa 27. júla pápež presunie do svojho letného sídla v Castel Gandolfo.

Miestnych Rimanov však zaujímajú úplne iné veci. Tieto dni sú preplnené najmä pocitom hrdosti. Presne pred rokom, 9. júla 2006, sa po dlhom čakaní stali vytúženými majstrami sveta vo futbale, keď vo finále porazili Francúzsko. Oslavujúci Taliani vtedy aj z Napoleona urobili fanúšika squadra azzuri – soche francúzskeho cisára na Piazza Risorgimento strčili do rúk taliansku vlajku. Hrdosťou ich určite napĺňa aj informácia štatistického úradu, že medziročne stúpol počet obyvateľov o takmer 400 000, takže dnes ich je už skoro 60 miliónov. Po prvotnej radosti však prichádza sklamanie. Za štyristotisícový prírastok vďačia Taliani najmä cudzincom, ktorých počet stúpol o vyše 222 000. Slová ministra Paola Ferrera, že „našou budúcnosťou sú deti narodené imigrantom“, znejú dosť mrazivo.

Imrich Gazda, Rím - Vatikán
Písané pre týždenník ZRNO a portál Postoy.sk

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho na