„Nechajte maličkých ísť ku mne...“
Prehovor, Bože nemý,
čím bol na Tvojej zemi
Tvoj Syn, keď vyšiel
z lona ľudskej matky?
Človečím dieťaťom?
O ľudských deťoch platí:
predčasné poznanie je krivdou na dieťati.
Ich detstvo býva jazdou na koníčku
Nepoznaného, čírou radosťou.
Zo zázraku bytia.
No medzi nimi a medzi Ním bol predel.
Tvoj Syn už všetko na počiatku vedel.
Že neúprosne ku Nemu sa blíži
čas, keď Mu cestu skríži kríž.
A že raz aj On sám
ustrnie na tom kríži.
Tajomstvo Údelu.
Kto z nás ho vysloví?
Cesta k nemu je tichom preťatá.
Ale kto uveril,
ten možno počuje
v dospelom Synovi
biť srdce dieťaťa.
Milan Rúfus (1928 – 2009) sa v posledných rokoch svojho života intenzívnejšie ponáral do rozhovorov s Bohom. Tieto rozhovory premenil na básne, ktoré sú dokladom jeho duchovného sveta.
10. decembra uplynulo deväťdesiat rokov od básnikovho narodenia a 11. januára 2019 to bude desať rokov, čo sa uzavrel jeho život i dielo.
Prítomnú báseň Dieťa s menom Ježiš som vybral z jeho testamentárnej, poslednej básnickej zbierky Ako stopy v snehu (Slovenský spisovateľ, Bratislava 2009, ilustrácie Ivan Pavle).