Krajina obetí

Krajina obetí

Ilustračná fotka, autor: NetoRules/flickr.com

Prečo je v Mexiku zavraždených vyše 30-tisíc ľudí ročne?

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom na slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu.

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja

Cyklus krviprelievania postihujúci Mexiko dosahuje opäť rekordné čísla. Len za prvých deväť mesiacov tohto roku bolo zavraždených viac než 25-tisíc ľudí. Ide o nelichotivé číslo atakujúce minuloročný rekord, pričom práve ten bol podľa údajov Národného štatistického úradu, s počtom vrážd presahujúcim hranicu 31-tisíc, najhorším za posledné dve desaťročia. Dôjde s nástupom nového mexického prezidenta k zásadnej zmene krvavého kurzu?

Čo je za najkrvavejším rokom v moderných dejinách?

Späť na začiatok. Dôvodov, prečo v Mexiku zabijú človeka približne každých 15 minút, je hneď niekoľko. V prvom rade ide o stav polície. Tá si právom zaslúži označenie preťaženej, neprítomnej, skorumpovanej a neúčinnej inštitúcie. Jednou z hlavných príčin súčasného stavu polície v Mexiku je predovšetkým chronický nedostatok policajtov, o čom celkom zrozumiteľne vypovedá približne 116-tisíc voľných policajných pozícií.

Kľúčovým dôvodom, prečo byť policajtom v Mexiku nie je atraktívne, je najmä nízka mzda v pomere s rizikom vykonávania tohto povolania. Policajti zarábajú v priemere len 460 dolárov mesačne, čo je o niečo menej než priemerná mzda v krajine. Proti atraktivite povolania hrá podľa Gerarda Rodrígueza, profesora bezpečnosti na University of the Americas, okrem nedostatočného ohodnotenia i neexistencia profesionálnej kariéry či slabá podpora pre rodiny. Ide o hlavné dôvody slabej motivácie policajtov stáť vo frontovej línii proti drogovým kartelom a rovnako aj odpoveď na časté prechody mužov zákona na jeho „druhú stranu“.

Ďalším zásadným problémom sú rozdrobené gangy, ktoré sa presúvajú do nových oblastí. Hoci sa od začiatku zásahov proti drogovým kartelom podarilo polícii pár úlovkov, medzi ktorými nemožno nespomenúť dolapenie mexického drogového kráľa Joaquína Guzmána, vo väčšine prípadov však takáto akcia viedla k zhoršeniu situácie. Dochádzalo najmä k vzájomnému boju medzi jednotlivými organizovanými skupinami, následnému štiepeniu až nakoniec súpereniu menších gangov o existujúcu infraštruktúru obchodu s drogami.

Ilustračné foto, Jesus Villaseca Perez/flickr.com

Približne 80 vrážd denne nie je len výsledkom roztrieštenia tradičných protidrogových kartelov, ale tiež diverzifikácie ich obchodu s trestnými činmi. Organizovaný zločin začal hľadať alternatívu či už vo výrobe nových druhov syntetických drog, okrádaní nákladných vlakov, vydieraní, únosoch a po novom aj v enormnej nezákonnej ťažbe ropy, ku ktorej podľa štátnej ropnej spoločnosti Pemex dochádza v Mexiku každých 90 minút. Problémom však naďalej zostáva i aspekt (ne)spravodlivosti – viac ako deväť z desiatich zločinov zostáva nepotrestaných.

Rastúci počet vrážd má na svedomí aj prekvitajúca korupcia a infiltrácia kriminality do miestnej politiky, ktorá viedla k značnému nárastu politického násilia. „Počet útokov proti politikom vzrástol medzi rokmi 2012 až 2018 o viac ako 2 400 percent, pričom prevažná väčšina bola zameraná na lokálnych politikov“, povedal pre časopis Time Rubén Salazar, riaditeľ spoločnosti Etellekt zaoberajúcej sa politickým násilím v Mexiku.

Salazar tiež tvrdí, že federálna vláda v Mexiku stratila kontrolu nad miestnymi samosprávami a tak ponechala politikom možnosť zapájať sa do trestnej činnosti. Následkom je časté násilie ako nástroj politického boja na udržanie si moci nielen pre organizované zločinecké skupiny, ale aj miestne politické strany. Práve tieto prvky dodávajú politike nový rozmer, ktorý vedie k ohrozeniu demokracie a možnému vytváraniu autoritatívnych vlád v lokálnom meradle.

V neposlednom rade do karát zločinu hrá i väčší podiel zastúpenia mladých ľudí v populácii, než je to v ostatných regiónoch. Problematická je však najmä ich vysoká miera nezamestnanosti a nízke dosiahnuté vzdelanie spôsobené slabým školským systémom. Táto otázka však nie je výzvou len pre Mexiko, ale i ďalšie štáty regiónu. Svedčí o tom i skutočnosť, že hoci obyvateľstvo Latinskej Ameriky predstavuje len osem percent svetovej populácie, v týchto krajinách dochádza k zhruba tretine celosvetového podielu vrážd.

Ako situáciu reflektuje politika?

Rozsah násilia a iných druhov trestnej činnosti sú v Mexiku dlhodobo politickými témami číslo jeden. A to rovnako pre voličov, ako aj pre politikov, z ktorých radov sa počet zavraždených len za tento rok počíta na stovky. Nebolo to inak ani počas tohtoročných júlových prezidentských volieb, ktorých témou bola najmä bezpečnosť krajiny. Jasným víťazom sa stal ľavicový nacionalista Andrés Manuel López Obrador, bývalý environmentálny aktivista nazývaný aj skratkou AMLO, ktorý sa ešte ako prezidentský kandidát ambiciózne zaviazal, že odstráni násilie už do polovice svojho prvého šesťročného funkčného obdobia.

Úmysly novozvoleného prezidenta Lópeza Obradora, ktorý zložil prísahu len túto sobotu, sa skutočne odlišujú od predchádzajúcich vlád, pretože sľubuje radikálnu zmenu zameranú na riešenie viacerých príčin súčasného stavu, nielen jeho dôsledkov. Pomerne pozitívne ohodnotenými bodmi jeho programu je podľa odborníkov najmä snaha predchádzať trestnej činnosti, a to bojom proti korupcii, chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ako aj ukončenie „neudržateľného“ zákazu niektorých drog, zlepšenie väzenských podmienok či opätovné začlenenie páchateľov zločinov do spoločnosti.

Mal v pláne tiež ponúknuť čiastočnú amnestiu pre tých, ktorí boli súčasťou drogových gangov, uprednostňujúc alternatívne tresty vo forme sociálnej práce či verejnoprospešných služieb, no tento zámer sa nestretol s veľkým pochopením. Naopak, zožal veľkú kritiku nielen od svojich oponentov, ale i od médií, odbornej verejnosti či ľudskoprávnych aktivistov, podľa ktorých by podobné opatrenie zaručovalo právne výhody páchateľom závažných trestných činov, čo je ďaleko nad rámec kontroverznej myšlienky na amnestiu.

Akokoľvek pokrokovo či liberálne bol označovaný jeho program, v otázke bezpečnosti je skôr spiatočnícky a zásadné riešenie zrejme neprinesie. I keď sám tvrdí, že násiliu nemožno čeliť násilím, len nedávno spolu s budúcim sekretárom pre verejnú bezpečnosť Alfonsom Durazom predstavil novú národnú bezpečnostnú stratégiu. Hlavným krokom stratégie má byť akýsi „update“ súčasného stavu formou vytvorenia národnej stráže pod vedením armády, čím sa vojaci budú trvalo zapájať do práce policajtov.

Národná stráž bude podľa jeho slov vytvorená z federálnej, vojenskej a špecializovanej polície a do troch rokov by mala mať približne 150-tisíc členov. V roku 2017 bol prijatý podobný návrh zákona o vnútornej bezpečnosti vymedzujúci rámec pre vojenské sily pri výkone policajnej práce, ktorý bol však zastavený Najvyšším súdom a označený za protiústavný.

Ilustračné foto, Jesus Villaseca Perez/flickr.com

Proti plánu vybudovať národnú stráž sa kvôli pravdepodobnému ďalšiemu porušovaniu ľudských práv búri najmä široká škála mimovládnych organizácií vrátane Amnesty International, podľa ktorej len kopíruje neúspešný militarizačný model bývalého prezidenta Felipe Calderóna  z roku 2006. José Miguel Vivanco, riaditeľ organizácie Americas, na druhej strane tvrdí, že kritická situácia v oblasti ľudských práv je v Mexiku spôsobená práve militarizáciou verejnej bezpečnosti, preto predložený plán nepokladá za šťastné riešenie.

Organizácia Human Rights Watch tento krok dokonca označila za kolosálny omyl, ktorý môže spôsobiť ďalšiu ľudskoprávnu katastrofu. Použitie armády na boj proti násiliu spôsobilo podľa organizácie v minulosti rozsiahle porušovanie ľudských práv vrátane popráv, násilných zmiznutí i častého mučenia a neprinieslo žiaden výsledok.

250-tisích mŕtvych, viac než 37-tisíc nezvestných a s nimi spojených niekoľko početných skupín matiek dodnes hľadajúcich telá svojich detí sú jasnými výsledkami 12 rokov trvajúcej štátnej vojny proti drogovým kartelom. Práve tieto čísla by mali byť dostatočným dôkazom, prečo by vojenské jednotky nemali byť naďalej používané na dodržiavanie práva vo verejnom živote. Napriek strateným stotisícom ľudských životov, investovaným miliardám dolárov či už násobne použitým vojenským zdrojom je s odstupom času veľmi nepravdepodobné, že súčasný strategický plán prinesie krajine nekrvavú zmenu. Hoci množstvo avizovaných plánov prezidenta Obradora možno oceniť, sľuby o mieri do každého kúta krajiny či bezpečnosti pre deti hrajúce sa na uliciach znejú popri národnej stráži o to bolestivejšie. Podobné opatrenia sú totiž ďaleko od snahy demilitarizácie krajiny, v ktorej sú vojaci na ulici bežným pohľadom.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo