Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách, teda Istanbulský dohovor, je jeden z najideologickejších dokumentov posledného obdobia. Človek sa čuduje, ako ho mohlo toľko v zásade normálnych politikov podpísať. Je možné, že ho niektorí neprečítali, lebo jednoducho dôverovali, že predsa nikto im nepredloží nejaké šialenstvo.

Dohovor je o inom, než si predstavujete

Pod bojom proti násiliu na ženách si človek predstaví, že dohovor sa stavia za ochranu nešťastných žien, ktoré muž bije, ktoré chodia s modrinami. Dohovor sa stavia za ochranu týchto žien, ale nie v tom spočíva jeho „pridaná hodnota“. Ochrana týchto žien je viac-menej obsiahnutá v národnej legislatíve európskych krajín, hoci netvrdím, že tu už niet čo zlepšovať.

Dohovor sa stavia za ochranu týraných žien, ale nie v tom spočíva jeho „pridaná hodnota“. Ochrana týchto žien je viac-menej obsiahnutá v národnej legislatíve európskych krajín, hoci netvrdím, že tu už niet čo zlepšovať. Zdieľať

To, čo Istanbulský dohovor pridáva k téme, je radikálne a falošné rozšírenie pojmu násilia na ženách, radikálny a falošný dejinný výklad príčin tohto násilia a napokon záväzok signatárov uskutočniť radikálnu kultúrnu revolúciu vo vzťahoch medzi mužmi a ženami, ktorá je nepriateľská voči rodine, a presadiť genderovú ideológiu.

Pravidlá, podľa ktorých čítajte

Pre tých, ktorí si hovoria, že to predsa nemôže byť také zlé, odporúčam pri čítaní riadiť sa tromi pravidlami:

1. Uvedomiť si, že nie my budeme rozhodovať o výklade dohovoru. Bude to výbor GREVIO zložený z ľudí, ktorí nebudú zo Slovenska. Oni budú posudzovať, či dodržujeme dohovor alebo nie, a budú dávať odporúčania, čo ešte máme urobiť. Isteže k nám nepošlú armádu, aby to presadila. Ale po politicko-mediálnom tlaku sa nezriedka zľakne hocijaká vláda. Prípadne o tom budú rozhodovať súdy.

2. Poučiť sa z používania salámovej metódy v iných oblastiach. Keď sa v roku 1997 do amsterdamského znenia zmlúv o EÚ dostalo znenie, podľa ktorého Rada EÚ môže prijať opatrenia proti diskriminácii založenej na sexuálnej orientácii, verte, že žiadnemu signatárovi, a boli medzi nimi i konzervatívni a kresťanskí politici, by nebolo napadlo, že o pár rokov sa to bude vykladať tak, že diskrimináciou je i to, keď v členskej krajine nie je legalizované manželstvo osôb rovnakého pohlavia.

3. Pozrieť sa do krajín, kde sa už genderová ideológia čiastočne presadila, a čítať dohovor cez prizmu toho, čo v tých krajinách vidíme.     

Preambula? Triedny boj

Preambula obsahuje ideologické tvrdenia o histórii ľudstva, ktoré sú bez zveličovania analogické Marxovmu tvrdeniu o triednom boji, len tu sú utláčateľskou triedou muži a utláčanou ženy. V preambule signatári uznávajú, že

„... násilie na ženách je jedným z rozhodujúcich spoločenských mechanizmov, na ktorého základe sa ženy ocitajú v podriadenej pozícii v porovnaní s mužmi.“

To, čo sa deje v malej menšine rodín, predsa nie je nejakým spoločenským mechanizmom. Lenže násilie na ženách nie je podľa autorov dohovoru záležitosť malého zlomku domácností, ako to chápeme my. Autori chápu násilie na ženách nesmierne široko.

Podľa článku 3 doň spadajú „činy, ktoré majú alebo môžu mať za následok telesnú, sexuálnu, duševnú, ale aj ekonomickú ujmu alebo utrpenie...“. Ak sa žena na materskej dovolenke cíti s dieťaťom osamelá, je to utrpenie, môže sa to chápať ako násilie. Ak má nižší plat ako jej kolega, je to ekonomická ujma, teda násilie. (Pamätaj, milý čitateľ, nie ty o tom rozhoduješ, čo je a čo nie je násilie!)

Jednoducho autori hovoria, že násilie proti ženám je niečo gigantické, čo ďaleko presahuje prípady fyzického násilia manžela voči manželke či druha voči družke. Je to také gigantické, že na zmienku, že je omnoho viac prípadov súžitia mužov a žien v rodine vo vzájomnej láske, akosi neostáva priestor. Skrátka, muži bojujú proti ženám. Nielen tí násilníci, čo bijú manželky. Muži proti ženám všeobecne.

V manželstve je muž meštiakom a žena proletárkou a inštitucionalizovanovou prostitútkou. Tak sa dá podľa klasika marxizmu Fridricha Engelsa charakterizovať buržoázne manželstvo. Podobné videnie nevraživosti vo vzťahoch medzi mužmi a ženami vanie z Istanbulského dohovoru.

Násilie na ženách je rodovo podmienené

Dohovor hovorí aj to, prečo násilie na ženách existuje. Preto, lebo je rodovo podmienené. V článku 3 sa definuje pojem rod a to úplne inak, ako sme zvyknutí to slovo používať. Vždy sme pod ním chápali pohlavie. Podľa dohovoru rod je „súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za vhodné pre mužov a ženy“. Táto definícia je vyslovene ideologická, lebo v sebe implicitne obsahuje tvrdenie, že roly, správania a aktivity mužov a žien nemajú nič spoločné s ich biologickou podstatou, že sú len konštruktom.

V preambule signatári vyslovujú svoje presvedčenie, že „násilie voči ženám je rodovo podmienené“, teda že násilie voči ženám ide ruka v ruke s tradičným rozdelením rolí medzi mužmi a ženami. Toto je ideologické tvrdenie par excellance. Zdieľať

A v preambule signatári vyslovujú svoje presvedčenie, že „násilie voči ženám je rodovo podmienené“, teda že násilie voči ženám ide ruka v ruke s tradičným rozdelením rolí medzi mužmi a ženami. Toto je ideologické tvrdenie par excellance.

Keď sa triedny boj zostruje

V polovici tridsiatych rokov vládca komunistického Sovietskeho zväzu Stalin prišiel s tézou, že triedny boj s vnútorným nepriateľom sa bude zostrovať. Bolo to absurdné, keďže v tom čase už dávno vládol taký teror proti inak zmýšľajúcim, že v Sovietskom zväze si nikto nedovolil povedať ani slovíčko proti režimu. Prečo tú absurdnosť Stalin povedal? Lebo to on také zostrovanie potreboval a preto si ho vymyslel. Aby zdôvodnil potrebu krvavých čistiek nevídaných rozmerov.

Prečo to uvádzame? Preto, lebo je rovnako absurdné, aby sa s tézou gigantického podmanenia žien mužmi prichádzalo v súčasnosti a práve v spoločenstve Západu, kde sa ženy už dávno emancipujú nevídanou rýchlosťou. Netvrdím, že vo vzťahu medzi mužmi a ženami bolo v dejinách vždy všetko v poriadku, a som rád, že to bolo práve kresťanstvo, ktoré prisúdilo ženám rovnakú mieru dôstojnosti ako mužom. Pred sto rokmi boli ženy predovšetkým v domácnosti, dnes vládne u nás takmer plná zamestnanosť žien. Prečo teda takáto apokalyptická vízia podmanenosti žien mužmi?

Nuž preto, lebo len pri takomto pohľade možno zdôvodniť potrebu revolučnej zmeny spoločnosti. Akej?

Už žiadna ženskosť a mužskosť!

Ak autori tvrdia, že násilie na ženách je rodovo podmienené, teda založené na súčasných rolách, tak je jasné, ako chcú proti násiliu na ženách bojovať. Odstránením stereotypných rolí.

V článku 12 v odseku 1 je záväzok signatárov „prijímať opatrenia na podporu zmien v spoločenských a kultúrnych vzorcoch správania mužov a žien so zámerom vykoreniť všetky ... zvyky, tradície a iné praktiky, ktoré sú založené na ... stereotypných roliach mužov a žien“.

Toto je záväzok zorganizovať revolučné sociálne inžinierstvo. K tomuto sa máme zaviazať? Čo si máme pod zmenami v kultúrnych vzorcoch správania predstaviť? Čokoľvek. Návrat dojčiat do detských jaslí, lebo matky musia pracovať. Pracujúci otec a nepracujúca matka je stereotyp. Všade kvóty, muži a ženy 50 na 50. Prienik žien do armády. V niektorých povolaniach tam boli vždy, napríklad ošetrovateľky, spojárky, pisárky atď., ale v Amerike sa už diskutuje o ich zaradenie do bojových útvarov. Áno, vojačky majú bojovať, strieľať, krvácať a v bolestiach umierať. (To, že tým viac žien bude vystavených tomu najsurovejšiemu násiliu, ideológov netrápi.) 

Genderová ideológia propaguje pre transgender ľudí chirurgickú zmenu pohlavia. Mnohí z nich dopadajú tragicky, napríklad samovraždou, lebo ich „zmena pohlavia“ sa nevydarí. Pritom vedci tvrdia, že veľká väčšina mládeže s genderovou dysfóriou z nej jednoducho vyrastie. Zdieľať

Výchova detí v predškolských zariadeniach i na školách má byť zameraná na potláčanie rozdielov medzi chlapcami a dievčatami. Bežné oslovenie „Chlapci a dievčence“ sa opúšťa v prospech rodovo neutrálneho oslovenia. V angličtine sa prechádza na zavádzanie nových rodovo neutrálnych zámen. Namiesto zámen ako „jeho“, „jemu“, „jej“, sa majú používať nové vymyslené zámená ako „zir“, „hir“ a podobne, o akých sme sa na hodinách angličtiny nikdy neučili ani my, ani Angličania.  

V stručnosti, ide o potlačenie ženskosti a mužskosti. O ich zničenie.

Transgender a strata rozumu

Baranidlom rodovej ideológie sa stáva pojem „transgender“. V malom počte ľudí existuje mentálna ťažkosť – genderová dysfória, ktorá znamená, že človek má pocit, že by bol radšej tým druhým pohlavím. Rodová ideológia im dáva meno „transgender“. Pre rodovú ideológiu sú vítaným prostriedkom pre dosahovanie cieľov. Ak niekto chce tvrdiť, že Istanbulský dohovor sa nimi priamo nezaoberá, je na omyle.

V ods. 3 sa píše:

„Akékoľvek opatrenia prijaté podľa tejto časti vezmú do úvahy a uspokoja špecifické potreby osôb zraniteľných na základe osobitných okolností a taktiež umiestnia ľudské práva všetkých obetí do centra týchto opatrení.“

V Explanatory Report (Vysvetľujúcej správe) sa uvádza, že medzi takéto osoby patria aj „transgender“ osoby.

Ak chcete potlačiť delenie ľudí na mužov a ženy, môžete to urobiť dvomi spôsobmi. Môžete stierať rozdiely medzi nimi alebo, a to je druhý spôsob, môžete si navymýšľať desiatky ďalších bizarných „rodov“, ako napríklad „genderfluid“ (ráno sa cítim ako žena, večer ako čosi iné) a pod. Transgender osoby do tejto stratégie vhodne zapadajú.

Rodová ideológia používa pojmy muž a žena, kedysi pre všetkých jednoznačné (pre nás i naďalej), zmätočným spôsobom, jednoducho si ich ukradla a núti nás používať ich podľa nej. Doslova hovorí, že taký muž, ktorý by bol radšej ženou, je tou ženou a naopak. Tvrdí, že taký „transgender“ má právo, aby sme ho nazývali mužom, i keď je žena, a naopak. Pritom chromozómy v bunkách nám hovoria, či sme muži alebo ženy. Muž, ktorý tvrdí, že je žena, má vraj právo používať ženské toalety alebo prezliekarne a tie skutočné ženy, ktoré ho tam stretnú, musia jeho prítomnosť strpieť. A tak genderová ideológia bojuje proti sexuálnemu násiliu na ženách, ale dovoliť cudzím mužom obnažovať svoje genitálie pred ženami za sexuálne násilie proti ženám nepovažuje. 

Rodovo podmienené násilie a nestereotypné roly mužov a žien majú byť všade učivom. To je vymývanie mozgov detí. Zdieľať

Genderová ideológia propaguje pre transgender ľudí chirurgickú zmenu pohlavia. Mnohí z nich dopadajú tragicky, napríklad samovraždou, lebo ich „zmena pohlavia“ sa nevydarí. Propaguje u dospievajúcej mládeže s genderovou dysfóriou hormonálne zabrzdenie prirodzeného vývoja ich pohlavných znakov. Pritom vedci tvrdia, že veľká väčšina mládeže s genderovou dysfóriou z nej jednoducho vyrastie.

Všetky deti v školách sa o tomto majú povinne učiť. Majú byť vedené, aby skúmali samy seba, či nie sú „transgender“. „Odborníci“ im prednášajú, že ešte si len „vyberú“, či budú chlapcami alebo dievčatami. Tí prednášajúci sú občas „drag queens“, muži s parochňami, namaľovaní a oblečení ako ženy.

Istanbulským dohovorom sa zaväzujeme, že sa o tom budú deti učiť „na všetkých stupňoch vzdelávania“, teda v škole aj škôlke. Rodovo podmienené násilie a nestereotypné roly mužov a žien majú byť všade učivom.

To je vymývanie mozgov detí.

Sociálne inžinierstvo verzus sloboda

Nikto rozumný nenamieta proti potláčaniu skutočného násilia na ženách. Keď som bol ministrom vnútra, polícia začala podstatne intenzívnejšie vyšetrovať trestné činy násilia proti ženám. Nenamietam proti presadzovaniu sa žien aj v niektorých oblastiach, kde to nebolo obvyklé. Keď som ako minister dostal od policajného prezidenta návrh na menovanie prvej ženy do funkcie okresnej riaditeľky polície, odsúhlasil som to.

Nikto rozumný nenamieta proti potláčaniu skutočného násilia na ženách. Keď som bol ministrom vnútra, polícia začala podstatne intenzívnejšie vyšetrovať trestné činy násilia proti ženám. Zdieľať

Pokiaľ sa manželia dohodnú na spôsobe, ako sa kto z nich bude starať o deti a domácnosť a pracovať v zamestnaní, kto sa im do toho môže miešať? 

Je to v poriadku, pokiaľ je to výsledkom slobodného rozhodovania mužov a žien. Ale je absolútne neprípustné, aby to prikazoval štát, nehovoriac o nejakom medzinárodnom výbore GREVIO.

Trest za zdravý rozum

Kto sa drží zdravého rozumu, je trestaný. Profesor Nicholas Meriwether zo štátnej univerzity v Ohio sa súdi so školou, ktorá ho trestá, že pri rozhovore so študentmi odmieta používať rodovo neutrálne zámená. Učiteľka Akesha Wyatt z Texasu bola prepustená, lebo odmietla oslovovať „transgender“ dievča ako chlapca. Učiteľ telocviku Robert Opedisano z Floridy sa súdi so školou, ktorá ho núti robiť dozor v mužských šatniach, pričom sa v nich s chlapcami vyzlieka aj dievča, tvrdiace, že je chlapec. Britský učiteľ Joshua Suttcliffe bol prepustený, lebo skupinu žiakov oslovil „chlapci a dievčence“, keďže jedno z dievčat tvrdí, že je chlapec. Majiteľ baru v Portlande v Oregone Chris Penner zakázal skupine transgender mužov vstup na ženské toalety, lebo skutočné ženy sa sťažovali. Súd ho odsúdil na pokutu 400-tisíc dolárov.

Tam rozum umiera.

Kto je proti dohovoru?

Dohovor odmietajú ľudia ako kňaz Marián Kuffa, ktorý sa o také ženy stará v Žakovciach. Pavol Vilček, riaditeľ Charity v Spišskej diecéze. Poslankyňa Anna Verešová, riaditeľka neziskovky Áno pre život. Lebo vedia, o čom to je naozaj.  Zdieľať

Čitateľ už pochopil, kto podporuje a kto odmieta Istanbulský dohovor. Podporujú ho najmä genderoví ideológovia, ktorí týranú ženu zblízka nevideli.

A kto ho verejne odmieta? Napríklad ľudia, pre ktorých bola starostlivosť o naozaj týrané ženy každodenným chlebíčkom. Kňaz Marián Kuffa, ktorý sa o také ženy stará v Žakovciach. Pavol Vilček, riaditeľ Charity v Spišskej diecéze. Poslankyňa Anna Verešová, riaditeľka neziskovky Áno pre život. Lebo vedia, o čom to je naozaj. 

Rade Európy treba oznámiť, že Slovensko svoj podpis spod dohovoru sťahuje.