Zachráňte pastora Brunsona

Zachráňte pastora Brunsona

Na snímke americký pastor Andrew Brunson prichádza z väzenia do domáceho väzenia vo svojom dome 25. júla 2018 v tureckom meste Izmir. FOTO TASR/AP

Prípad v Turecku zadržiavaného amerického pastora je okamihom pravdy pre vzťahy Ankary a Washingtonu.

Keď 25. júla turecký súd schválil presun Američana Andrewa Brunsona do domáceho väzenia, zdalo sa na chvíľu, že vzťahy Spojených štátov a Turecka sa čoskoro vrátia do starých koľají.

Vo väzbe sa pastor Evanjelikálnej presbyteriánskej cirkvi, ktorý dovtedy viedol malé protestantské spoločenstvo v meste Izmir, nachádzal od októbra 2016. Zmietla ho zrejme vlna čistiek po neúspešnom pokuse o štátny prevrat v lete toho istého roku.

Turecké úrady vinia Brunsona z kontaktov so zakázanou Stranou kurdských pracujúcich (PKK) a s hnutím moslimského duchovného Fethullaha Gülena. Ten žije v Pennsylvánii a Ankara ho viní z organizácie pokusu o prevrat spred dvoch rokov.

Pritom Brunson, ktorý pochádza zo Severnej Karolíny, žil v Turecku bez problémov 23 rokov. Obvinenia voči nemu sa zakladajú na údajných výpovediach „utajených svedkov“. V prípade odsúdenia mu stále hrozí trest do 35 rokov odňatia slobody.

„Brunson obvinenia popiera a všeobecne sa predpokladá, že Ankare mal slúžiť ako žetón pre politické vyjednávanie, za účelom vydania v USA žijúceho moslimského duchovného Fethullaha Gülena“, napísal americký portál Christian Post. Turecko by jednoducho rado vymenilo jedného duchovného za druhého, čo Američania prirodzene odmietajú.

Nestačí!

Amerického pastora sa okrem iného zastala aj takmer stovka poslancov Európskeho parlamentu naprieč politickými frakciami. Europoslanci poslali začiatkom júla otvorený list tureckému prezidentovi Erdoganovi, v ktorom ho vyzývajú, aby bol Andrew Brunson prepustený. Zo slovenských europoslancov podpísali výzvu Anna Záborská, Ivan Štefanec, Miroslav Mikolášik, Monika Beňová a Branislav Škripek.

Problém, na ktorý upozornila aj skupina poslancov Európskeho parlamentu, je tiež v tom, že obvinenie voči pastorovi spája „kristianizáciu“ (rozumej: jeho aktivity kresťanského duchovného) s terorizmom a podrývaním tureckého štátu.

V polovici júla sa o prepustenie pastora Brunsona osobne zasadil prezident Spojených štátov. „Nič neurobil a jeho rodina ho potrebuje“, napísal Donald Trump na Twitteri.

Presun spoza mreží do domáceho väzenia v meste Izmir, ktorý nasledoval o pár dní neskôr, však Američanom nestačí. Požadujú úplné zastavenie stíhania svojho občana.

Preto pred niekoľkými dňami ohlásil Washington sankcie voči tureckému ministrovi vnútra a spravodlivosti. Ak majú nejaké americké aktíva, tie boli zmrazené a americké subjekty s nimi nebudú môcť obchodovať.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyhlásil, že Trump bol uvedený do omylu a v rámci odvety dal príkaz k zmrazeniu aktív amerického ministra spravodlivosti a vnútra v Turecku, v prípade, že nejaké existujú. Ťažko povedať, aké aktíva by americkí vládni predstavitelia v Turecku mohli mať. V každom prípade, roztržka medzi Ankarou a Washingtonom ohľadne osudu amerického protestantského pastora ukazuje na niekoľko vecí.

Okamih pravdy

Predovšetkým, ide o bezprecedentný prípad, že Spojené štáty uvalili sankcie na predstaviteľov spojeneckej krajiny v rámci Severoatlantickej aliancie.

Veľa sa píše o tom ako je súdržnosť NATO testovaná Ruskom v stredovýchodnej Európe. No viac pozornosti by si zaslúžilo, čo pre budúcnosť Aliancie znamenajú posuny vo vnútornej i zahraničnej politike Turecka.

NATO nie je len obranným, ale tiež hodnotovým spoločenstvom. Ako také sotva môže prežiť premenu jedného zo svojich dôležitých členov na nepokrytú diktatúru, ktorej vystupovanie vo svojom bezprostrednom susedstve ide čoraz viac proti záujmom ostatných členov Aliancie.

Nejde len o osud amerického pastora, či o vlnu vnútropolitických perzekúcií po neúspešnom pokuse o štátny prevrat. Vzťahy Ankary a Washingtonu komplikuje aj geopolitika. Od čiastočne sa rozchádzajúcich záujmov Turecka a USA v Sýrii, cez americkú podporu Kurdov, až po turecké kroky ku kúpe ruského systému protivzdušnej obrany S-400...

K tomu treba pridať ekonomiku: Američania prehodnocujú bezcolný prístup tureckých výrobkov na svoj trh, čo dnes viedlo k oslabeniu tureckej meny.

Záležitosť na prvý pohľad viac súvisí s Trumpovým protekcionizmom, než s prípadom pastora Brunsona. No ide tiež o dôležitý signál, že Spojené štáty ako superveľmoc stále majú dosť pák, aby ovplyvnili dianie v iných krajinách.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová v posledných rokoch len s najväčšími ťažkosťami zvládala rastúcu nevyspytateľnosť Turecka pod vedením prezidenta Erdogana. Pre budúcnosť Európy je zásadné, či sa to Spojeným štátom bude dariť lepšie. Turecko, ktoré sa správa ako predvídateľný a kooperatívny partner, je tiež v záujme starého kontinentu.            

Čo ukázal Trump

Angažovanie Bieleho domu v záležitosti pastora Brunsona je tiež signálom do vnútra americkej politiky. Donald Trump opäť potvrdil, že kresťania majú v Oválnej pracovni dvere otvorené.

Vlastne je kvôli tomu doma aj kritizovaný. Prípad pastora Brunsona je totiž silne medializovaný, no podobným obvineniam v Turecku čelia aj ďalší americkí občania.

Napríklad spolupracovník NASA, americko-turecký vedec Serkan Golge. Aj on sa v Turecku už dva roky nachádza za mrežami, lebo vraj podporoval duchovného Fethullaha Gülena. Jeho žena je frustrovaná, že americkí politici sa starajú len o pastora Brunsona, kým na prípad jej manžela a ostatné podobné obete tureckého režimu zabúdajú.

Nešlo by však o prvý príklad, kedy by angažovanie kresťanov ukázalo na hlbší spoločenský problém. Čo keby trebárs americká diplomacia dokázala vybaviť kompletné oslobodenie pastora Brunsona, no on by odmietol opustiť svoje domáce väzenie, pokiaľ sa na slobodu nedostanú aj ďalší ľudia v podobných okolnostiach?

V každom prípade, diplomacia USA venuje veľké úsilie, aby dostala domov rôznych amerických občanov, z ktorých si kade-tade robia diktátorské režimy rukojemníkov. Len v máji KĽDR prepustila troch amerických kresťanov, ktorí boli v komunistickej krajine pred tým väznení.

Keď pristáli v Spojených štátoch, verejne sa za svoje oslobodenie poďakovali Bohu... a administratíve Donalda Trumpa.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo