Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
16. október 2013

NÁZOR: Jean Bethke Elshtainová: žena demokratickej povahy a morálnej odvahy

V auguste tohto roku zomrela vo veku 72 rokov americká politická teoretička, významná verejná intelektuálka a mimoriadna ľudská osobnosť, Jean Bethke Elshtainová. Od roku 1995 až do svojej smrti pôsobila Elshtainová ako profesorka na Chicagskej univerzite, kde sa interdisciplinárne zaoberala otázka...

V auguste tohto roku zomrela vo veku 72 rokov americká politická teoretička, významná verejná intelektuálka a mimoriadna ľudská osobnosť, Jean Bethke Elshtainová.

Od roku 1995 až do svojej smrti pôsobila Elshtainová ako profesorka na Chicagskej univerzite, kde sa interdisciplinárne zaoberala otázkami spadajúcimi pod sféru politológie, náboženstva, etiky a medzinárodných vzťahov. Predtým pôsobila ako profesorka politických vied na Vanderbiltovej univerzite a Massachusettskej univerzite a tiež ako hosťujúca profesorka na Harvardovej univerzite, Yalovej univerzite a Georgetownskej univerzite.

Elshtainová je autorkou viac ako dvadsiatich kníh a šesťsto článkov vo vedeckých, odborných a mienkotvorných časopisoch. Je nositeľkou deviatich čestných doktorátov a ďalších významných ocenení: bola členkou Americkej akadémie umení a vied, obdržala najvyššie ocenenie Americkej asociácie politických vied, bola pozvaná predniesť sériu prestížnych Giffordových prednášok, a tiež vymenovaná bývalým prezidentom Georgom W. Bushom do Prezidentskej rady pre bioetiku. Jej pozoruhodne široký záber odrážajú aj štyri konferencie, ktoré sa v rokoch 2010-2013 konali na jej počesť na Chicagskej univerzite a zvýraznili hlavné oblasti jej prínosu do debát o teórii feminizmu, manželstve a rodine, demokracii, občianskej spoločnosti, teológii a náboženstve, vojne a medzinárodných vzťahoch.

„Žena hlbokých zásad, ktorej akademické úspechy boli integrované do jej záujmov o rodinu, život žien v spoločnosti, dobrú a spravodlivú vládu, prínos náboženstva k všeobecnému dobru.“
Francis George, chicagský kardinál a jej dlhoročný priateľ

Zdieľať

Odchod Jean Bethke Elshtainovej z tohto sveta nezostal nepovšimnutý: New York Times ju označil za „riadiace svetlo pre tvorcov politiky po 9/11“, The Atlantic za „politologičku, ktorá sa nebála hovoriť o Bohu“ a Chicago Tribune za osobu, ktorá sa „usilovala o produktívnu debatu s osobami rôznych názorov“. Robert P. George z Princetonskej univerzity označil vo svojom nekrológu Elshtainovú za „nadanú mysliteľku a odvážnu ženu“ a William Schweiker zo Chicagskej univerzity ju charakterizoval ako „osobu so silnými presvedčeniami, ktoré sa však nikdy neprejavili v nevraživosti alebo odmietaním iných ľudí“. Jej bývalí študenti poznali svoju školiteľku ako „jednu z najšľachetnejších partneriek na diskusiu“, „úžasne podpornú“, „súcitnú ľudskú bytosť“ a „typ vedkyne a človeka, akým sa všetci usilujeme stať“. Elshtainová si získala rešpekt aj u náboženských vodcov – napríklad Francis George, chicagský kardinál a jej dlhoročný priateľ, sa o nej vyjadril ako o „žene hlbokých zásad, [ktorej] mnohé akademické úspechy boli integrované do jej osobných záujmov o rodinu, verejný život žien v spoločnosti, dobrú a spravodlivú vládu, prínos náboženstva k všeobecnému dobru“.

Feminizmus, manželstvo a rodina

Na začiatku svojej akademickej kariéry sa Elshtainová radila k umierneným hlasom feministického hnutia a stotožňovala sa s mnohými jeho tézami. Koncom 70. rokov minulého storočia však začala kritizovať radikálny feminizmus, ktorý považoval biologickú rodinu za opresívnu štruktúru, mužov ako ontologicky menejcenných, degradoval inštitúciu manželstva, zaujímal negatívny postoj voči materstvu a rodičovstvu, propagoval „ideológiu viktimizácie“, príliš politizoval sexualitu, nebol schopný zapojenia sa demokratického dialógiu so svojimi oponentami a neponúkal realistické alternatívy pozitívnej spoločenskej transformácie. Elshtainovú ako politickú teoretičku nikdy neopustilo presvedčenie, že „politika identity“ (rodovej, rasovej, sexuálnej, atď.) predstavovala vážny problém pre demokratický systém, pretože – podobne ako ideologický multikulturalizmus, ktorý bol podľa nej často len „sériou vzájomne súťažiacich monokulturalizmov“ – vytvárala múry odcudzenia a izolácie.

"Vážne sa obávala, že tak radikálny experiment, akým je redefinovanie inštitúcie manželstva, bude mať negatívny dopad najmä na deti, ktoré sa týchto debát nemôžu zúčastniť, avšak ich výsledok ich výrazne ovplyvní."

Zdieľať

Manželstvo a rodina zostali dôležitými témami počas celej jej akademickej kariéry a pôsobenia ako verejnej intelektuálky. V posledných dvoch desaťročiach sa problematika manželstva a rodiny stala ešte viac pertraktovanou v americkej spoločnosti a legalizácia civilných sobášov osôb rovnakého pohlavia v štáte Massachussets v roku 2004 predstavovala významný historický medzník a spôsobila značnú polarizáciu v americkej spoločnosti. Spoločnosť nebola podľa Elshtainovej pripravená na zmysluplnú občiansku deliberáciu o povahe a cieľoch inštitúcie manželstva, predtým ako sa pustila do závažného sociálneho experimentu jeho radikálnej redefinície. Subjektívne zdôrazňovanie individuálnych práv a absolutizovania práva voľby jednotlivca na strane jednej a premoralizované postoje na strane druhej podľa Elshtainovej veci príliš zjednodušovali a znemožnili plodnejšiu verejnú diskusiu. Vážne sa obávala, že tak radikálny experiment, akým redefinovanie historickej inštitúcie manželstva nepochybne je, bez robustnej a nuansovanej spoločenskej diskusie o jeho podstate a prínose pre spoločnosť, bude mať negatívny dopad najmä na deti, ktoré sa týchto debát nemôžu zúčastniť, avšak ich výsledok ich výrazne ovplyvní.

Demokracia, občianska spoločnosť a náboženstvo

Inzercia

Jean Bethke Elshtainová bola ženou demokratickej povahy, pre ktorú boli dôležité nielen závery rozpráv o veciach verejných, ale aj spôsob, akým boli tieto rozpravy vedené. Jednou zo známok sily demokracie bola podľa nej schopnosť viesť autentický dialóg s osobami, ktoré nezdieľajú našu perspektívu alebo pozíciu a vedieť s takýmito osobami „dosiahnuť nesúhlas“, ktorý bude na jednej strane „principiálny“ a na strane druhej „pragmatický“. K takýmto osobám je možné správať sa ako k ideologickým protivníkom, avšak nie nepriateľom, rázne argumentovať, avšak súčasne preukazovať rešpekt a úctu a týmto spôsobom spoluvytvárať demokratickú kultúru zdvorilosti. Fungujúca demokracia je okrem iného závislá na aktívnom angažovaní občanov vo veciach verejných a robustnej občianskej spoločnosti, ktorá vypĺňa priestor medzi individuálnym človekom a štátom. Inštitúcie občianskej spoločnosti – rodiny, associácie, charity, cirkvi a mnohé ďalšie dobrovoľné a slobodné združenia – generujú a kultivujú občianske cnosti, bez ktorých demokratický systém nemôže zdravo fungovať, a preto je nutné občiansku spoločnosť cieľavedome budovať, rozvíjať a chrániť.

"Vo svojej politickej filozofii jasne rozlišovala koncept odluky štátu od cirkvi, s ktorým sa stožňovala, od úzko ideologických snáh vytesňovať náboženstvo z verejného priestoru, ktoré vnímala ako problematické."

Zdieľať

Téma náboženstva zastávala v politickom myslení Elshtainovej dôležité postavenie. Kánon západnej politickej filozofie v jej ponímaní totiž nezahŕňal len klasické diela mysliteľov ako Platón, Aristoteles, Hobbes, Locke, Mill alebo Rousseau, ale patril do neho aj Augustín, Akvinský, Luther či Kalvín, ktorí sú v súčasnom štúdiu histórie politickej filozofie často ignorovanými mysliteľmi. Z hľadiska konkrétnej praxe bola Elshtainová presvedčená, že snahy očistiť verejný priestor od náboženských symbolov a prejavov nie sú správne a americká doktrína odluky štátu od cirkvi to nevyžaduje. Vo svojej politickej filozofii jasne rozlišovala koncept odluky štátu od cirkvi, s ktorým sa stožňovala, od úzko ideologických snáh vytesňovať náboženstvo z verejného priestoru, ktoré vnímala ako problematické. V amerických dejinách bolo náboženstvo vždy integrálnou súčasťou občianskej spoločnosti a prínos cirkví a náboženských organizácií zásadne prispievať k všeobecnému dobru je rozpoznaný, a preto si zasluhuje zvláštne uznanie.

Politika, vojna a medzinárodné vzťahy

Jean Bethke Elshtainová bola politickou realistkou, avšak jej realizmus sa výrazne odlišoval od klasických reprezentatov realistickej školy najmä v tom, že odmietala oddeľovať etiku od politiky. Na jednej strane nepreceňovala silu morálnych ideálov pri ovplyvňovaní ľudského správania a smerovania dejín – ako to robia idealisti, ale ani ich nepodceňovala – ako to robia cynici. Politické konflikty môžu byť podľa nej zriedka zredukované na základné princípy realpolitik, pretože ľudia zvyčajne konajú na základe rozmanitých motívov, vrátane toho morálneho, hoci nikdy nie v úplne čistej forme. Elshtainová rozpoznala nielen potenciál, ale tiež limity politiky – ktorú vnímala predovšetkým ako sféru konkrétnej zodpovednosti – a súčasne rozpoznala ambiguitu a paradoxy sprevádzajúce morálne uvažovanie predovšetkým v kontexte politického života. Téma ľudskej zodpovednosti je jedným z kľúčových konceptov jej etického myslenia. Ľudské bytosti nebudú nikdy môcť priniesť „nebo na zem“ a poučení z rôznych utopistických projektov minulosti by sa o to nemali ani pokúšať. Avšak na druhej strane by nemali upadnúť do apatie a stavu rezignácie a prevziať konkrétnu zodpovednosť „tu a teraz“ s nádejou zlepšenia alebo aspoň zabráneniu zhoršenia stavu svojej komunity a sveta.

"Odmietala oddeľovať etiku od politiky. Nepreceňovala silu morálnych ideálov – ako to robia idealisti, ale ani ich nepodceňovala – ako to robia cynici."

Zdieľať

Spojené štáty ako ekonomická a vojenská superveľmoc majú podľa Elshtainovej primeranú zodpovednosť na medzinárodnej scéne. Arogantný imperializmus a nezodpovedný izolacionizmus predstavovali pre ňu dve strany tej istej eticky neprijateľnej mince. Bola významnou autoritou na tzv. teóriu spravodlivej [morálne zdôvodniteľnej] vojny – historicky predstavujúcu alternatívu politickému realizmu, ktorý odmieta aplikovať akékoľvek etické kritériá na ozbrojený konflikt a pacifizmom, ktorý vo všeobecnosti nesúhlasí s použitím vojenskej sily a participáciou v ozbrojenom konflikte. Zastávala presvedčenie, že okrem zabezpečenia bezpečnosti vlastných občanov je použitie vojenskej sily morálne zdôvodniteľné v prípadoch, že takáto intervencia môže predísť alebo zabrániť genocíde alebo iným zločinom proti ľudskosti. Elshtainová bola vlastenkou a zodpovednou občiankou v tom najlepšom slova zmysle – vnímajúc, že hoci Spojené štáty nie sú možno tak ctnostnou krajinou, za akú ju považujú jej romanticky zmýšľajúci priatelia, určite nie sú tak skazenou, za akú ju označujú jej nepriatelia. Elshtainová nebola nekritická voči rôznym neduhom prítomným v americkej spoločnosti, avšak bola presvedčená, že efektívne kritizovať svoju vlastnú krajinu môže iba osoba, ktorá si ju váži a má k nej milujúci vzťah.

Krátka osobná reminiscencia

Profesorku Elshtainovú som osobne poznal od roku 2005 a považujem za dar, že som mohol v jej blízkosti stráviť množstvo času – či už ako študent na jej prednáškach, pri neformálnych diskusiách v jej pracovni, alebo pri čítaní jej početných literárnych prác. V jej živote spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že vplyv ženy, ktorá sa narodila v malej farmárskej obci Timnath (185 obyvateľov) v štáte Colorado, ktorá bola ako 10-ročná zasiahnutá detskou obrnou, a ktorá sa ako 23-ročná sa rozviedla a zostala s troma deťmi, pričom jedno z nich sa narodilo s ťažkým zdravotným postihnutím – bude raz až presahovať akademickú komunitu prestížnych univerzít, kde počas svojej plodnej kariéry pôsobila. Avšak vďaka svojej nesmiernej cieľavedomosti, usilovnosti, odvahe a reziliencii, ale aj s láskavou podporou svojho druhého manžela – s ktorým mala štvrté dieťa a prežila s ním 47 rokov spoločného života – zanechala Elshtainová odkaz a svedectvo hodné nasledovania. Bola neobyčajne talentovanou akademičkou, avšak tí, ktorí sme ju poznali osobne, obdivovali sme ju nielen kvôli jej profesionálnym kvalitám, ale aj ľudským. Drobná postavou, ale veľká duchom – Elshtainová udivovala svojou schopnosťou skĺbiť náročný profesionálny život so životom manželky, matky a starej mamy; láskavým avšak nie sentimentálnym prístupom; odvahou konfrontovať sily, ktoré sa stavali proti človeku a jeho dôstojnosti.

Každé stretnutie s mojou školiteľkou bolo pre mňa vzácnou udalosťou. Vždy som cítil jej mnohostrannú podporu a záujem o mňa i moju rodinu, za čo jej zostanem navždy vďačný. Naopak, nikdy som nemal pocit, že ju mojou prítomnosťou alebo otázkami obťažujem. V januári 2013 som navštívil jej pracovňu naposledy: polhodina vyhradená na stretnutie sa predĺžila o ďalších pätnásť minút a ukončil ho až príchod ďalšieho študenta. Vtedy som netušil, že to bola posledná príležitosť rozprávať sa sa s ňou medzi štyrmi očami. O to viac som rád, že som mal možnosť vyjadriť jej môj obdiv a vďaku za jej prácu. Poďakovala mi a so skromnosťou jej vlastnou doložila, že sme len „pracovníkmi na vinici Pánovej“, hoci je vždy povzbudivé, keď niekto našu prácu ocení. Život a dielo Jean Bethke Elshtainovej ostáva pre nás živým svedectvom o dobre vykonanej práci.

Ľubomír Martin Ondrášek
Autor je doktorandom na University of Chicago. V minulosti externe prednášal na Gordon-Conwell Theological Seminary v Bostone a odborne spolupracoval s Ústavom pre vzťahy štátu a cirkví a Cirkevným odborom Ministerstva kultúry SR. Je prezidentom a spoluzakladateľom neziskovej organizácie Acta Sanctorum, Inc. so sídlom v Chicagu, IL, USA.

Ilustračné foto: University of Chicago, Divinity School; Jason Smith, Univ. of Chicago; Noema Bradnanska Ondrasek

Odporúčame

K VECI: Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Ani kresťanský demokrat

K VECI: Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Ani kresťanský demokrat

Človek nemôže slúžiť dvom pánom, ako sa hovorí (a povedal to náš Pán), čo určite platí o „kresťanskej demokracii.“ Dôkaz toho podávajú dejiny. Tu však nemám na mysli úplne celé svetové dejiny, len ich malú a lokálnu časť pozostávajúcu z kresťanského demokratického hnutia, ktoré sa začalo na európsk...

NÁZOR: Príbeh obete „homofóbie“, ktorý by mal poznať každý rodič

NÁZOR: Príbeh obete „homofóbie“, ktorý by mal poznať každý rodič

Smer nám schválil novelu trestného zákona, podľa ktorej bude treba dokazovať, čo je nenávisť voči sexuálnej orientácii. Už teraz nálepkujú aj moje vyhlásenia, či texty ako nenávistné, hoci mne na osobách vedúcich homosexuálny život úprimne záleží. Akékoľvek vyjadrenie, ktoré odmieta predefinovať ma...