Béla začína svoj boj o prežitie

Béla začína svoj boj o prežitie

Béla Bugár počas rokovania 30. schôdze NR SR o vyslovení dôvery vláde 26. marca 2018 v Bratislave. FOTO TASR – Martin Baumann

Ak v sobotu ohlási svoju prezidentskú kandidatúru, tak nie preto, aby sa stal prezidentom, ale aby zachránil Most-Híd.

Najbližšiu sobotu majú delegáti Mosta-Híd na svojom sneme rozhodnúť, kto bude ich prezidentským kandidátom. V politickom zákulisí aj na základe signálov z prostredia Mosta vládne presvedčenie, že sa ním stane už tri desaťročia najpopulárnejší slovenský Maďar Béla Bugár.

Zatiaľ je isté len to, že svoju kandidatúru celé mesiace zvažoval a konzultoval s bezprostredným okolím. V Moste totiž veria, že ak by v prezidentských voľbách opäť ako naposledy nepostavili vlastného silného kandidáta, ohrozilo by to samotnú existenciu strany.

Prečo chce ísť do toho

Bugárovci majú na prezidentské voľby zlé spomienky z nedávnej minulosti: v roku 2014 stáli až do trpkého konca za Pavlom Hrušovským, kandidátom vtedajšej Ľudovej platformy (KDH, SDKÚ, Most). Kým SMK zmobilizovala svoj vidiecky elektorát za Gyulom Bárdosom, Hrušovského nevolila ani len väčšina kádeháckych voličov, nieto dunajskostredská kaviareň. Malo to následky, Bugár postupne prišiel pre svoje prílišné rozkročenie ku Slovákom o väčšinu v maďarskom prostredí.

Naplno to obnažili marcové voľby 2016, ktoré boli pre Bugára bolestivým precitnutím. Získal len 6,5 percenta, ale ešte horší bol pohľad na detailnejšie analýzy, z ktorých vyplynulo, že väčšina maďarských voličov uprednostnila SMK a že až 60 percent voličov Mosta-Híd tvorili Slováci. Samozrejme, podiel 6 ku 4 v prospech Slovákov by pre Bugára nebol žiadnym problémom, keby jeho stranu volilo 10 percent voličov – znamenalo by to, že si delí maďarských voličov s SMK zhruba na polovicu a k tomu má skvelý bonus, pretože vie efektívne loviť v slovenských vodách.

Lenže nečakane slabý výsledok znamenal existenčnú hrozbu do budúcnosti: ak by Maďari aj naďalej jasnou väčšinou volili SMK a slovenských voličov by Bugárovi mohla odobrať nejaká novozaložená liberálna strana typu Spolu či Progresívne Slovensko, projekt Mosta-Híd by stroskotal.

V roku 2018 je Bugárova situácia ešte zložitejšia než pred dvoma rokmi – nielenže vznikli nové strany, ktoré mu bezpečne odoberú liberálnych voličov z Bratislavy a podobne, ale najmä prišiel o svoj hlavný slovenský tromf, Luciu Žitňanskú. Jediným pozitívnym signálom z posledného obdobia pre Bugára je len to, že maďarskí vidiecki voliči reagujú na zotrvávanie Mosta-Híd vo vláde so sprofanovaným Smerom inak než voliči z doterajšej slovenskej vetvy.

Bugár svojich Maďarov dokáže presvedčiť, že vďaka jeho účasti vo vláde prichádza na juh viac investícií do ciest či do kultúry. Preto jeho bezhraničné kompromisníctvo nevnímajú na rozdiel od slovenskej vetvy ako hriech či priamo zradu, ale ako chytrácku taktiku, ktorá vedie k zmierneniu regionálnej biedy. Navyše, naši Maďari príliš nesledujú slovenské médiá, takže sú oveľa menej citliví na to, že Bugár až do posledného dychu kryl istého Roberta Kaliňáka.

Po vstupe do tretej Ficovej vlády tak postupne dochádzalo k čiastočnej obmene voličskej bázy Mosta-Híd. V centrále strany vychádzajú dnes z toho, že hoci nezvratne stratili dôležitú časť slovenských voličov, túto stratu v istej miere kompenzuje zisk medzi Maďarmi na úkor SMK. Potvrdzujú to najmä prieskumy agentúry AKO, kde predtým zhruba 4-percentná SMK dosahuje v posledných mesiacoch len okolo dvoch percent (tu však treba dodať, že prieskumy Focusu zatiaľ nesignalizujú až taký jednoznačný úpadok SMK).

Béla Bugár chápe, že jeho strana sa stáva po vytratení Žitňanskej čoraz viac Hídom, na čom súčasná podoba slovenského appendixu (Andrej Hrnčiar, Ivan Švejna) veľa nezmení. Súčasne si uvedomuje, že vplyvom postupujúcej asimilácie, demografického regresu a v priemere slabšej volebnej účasti tvoria tunajší Maďari čoraz menší podiel voličov. Ešte v 90. rokoch to bolo okolo desať percent, teraz súperia Híd a SMK o približne sedem percent maďarských voličov.

Ak chce teda Híd prežiť, jeho líder nemôže dopustiť, aby si týchto voličov delil s SMK ani len pol na pol, pretože po tom, čo sa okyptila jeho slovenská vetva, mu to už nemusí v parlamentných voľbách stačiť ani len na päť percent. V strane preto veria, že Bugár ako prezidentský kandidát môže aspoň sčasti prekonať doterajšiu mentálnu bariéru v rámci maďarskej komunity a osloviť aj časť tých Maďarov, ktorí Bugárovi nevedeli odpustiť, že odišiel z SMK a rozbil maďarskú jednotu. 

Keby sa Bugárovi podarilo po desiatich rokoch prekonať tieto zákopy a bodovať na úkor prezidentského kandidáta SMK, Most-Híd by vyhral dôležitú bitku vo vnútromaďarskej vojne – a Orbánov Fidesz by zistil, že jeho dlhodobá a pomerne masívna podpora SMK je len bezperspektívnou cestou na Világoš.

Prezidentská kandidatúra Bélu Bugára má preto silný vnútromaďarský aj stranícky zmysel. Otázne však je, či sa ňou Bugár nepreráta podobne ako Robert Fico pred piatimi rokmi.

Bugárova pasca

Samozrejme, pre Bugára na rozdiel od Fica nebude meradlom úspechu víťazstvo a napokon ani postup do druhého kola. Jeho hlavným cieľom bude, aby presvedčil väčšinu Maďarov, že voliť Bélu nemá pre Maďara žiadnu alternatívu. Lenže na to, aby jeho celkový výsledok nebol napokon hanbou, potrebuje aj dôstojnú menšinu Slovákov.

No a tu leží pasca Bugárovej prezidentskej kandidatúry – v posledných mesiacoch sa verejná dôvera voči Bugárovi výrazne prepadáva. Ešte pred dvomi rokmi dosahoval v prieskumoch viac než 40-percentnú dôveryhodnosť, podľa aprílového prieskumu Focusu mu však viac či menej dôverovalo len okolo 26 percent voličov a až vyše 71 percent k nemu cítilo nedôveru.

Je pravdou, že porovnateľná kríza dôveryhodnosti zasiahla aj ďalších politikov, no vôbec najhoršou správou pre Bugára je stranícka štruktúra tejto nedôveryhodnosti – tých 26 percent získal len vďaka tomu, že výrazne nadpriemernú dôveru voči nemu vyslovujú okrem vlastných voličov Mosta iba voliči Smeru a SNS (!), ktorí na ňom oceňujú, že je poslušným koaličným partnerom. Voliči týchto dvoch strán však napriek situačnej sympatii istotne nebudú voliť Maďara za prezidenta.

Bugár má však katastrofálny imidž medzi voličmi súčasných opozičných strán, teda v tábore, kde sa ešte pred pár rokmi tešil prirodzenej obľúbenosti nie napriek, ale aj vďaka tomu, že je Maďar.

Medzi voličmi KDH je menej dôveryhodný (11 percent mu dôveruje, 87 percent nedôveruje) než Boris Kollár či Peter Pellegrini, u voličov OĽaNO (8 ku 91) je na tom asi tak zle ako Andrej Danko či Marian Kotleba, len o niečo lepšie čísla má v tábore voličov SaS (17 ku 81).

Lídrovi Most-Híd preto akútne hrozí, že získa len minimum slovenských hlasov, oveľa menej, než by si pomyslel v časoch, keď bola jeho jasnou straníckou dvojkou Lucia Žitňanská a on sa hrdil, že je otcom unikátneho slovensko-maďarského projektu.

Ak sa Béla Bugár, dlhodobo suverénne najpopulárnejší Maďar moderných slovenských dejín, napokon rozhodne kandidovať za prezidenta, je možné, že s prehľadom porazí kandidáta SMK. No tieto voľby sa môžu pre neho aj tak skončiť porovnateľným fiaskom, aké zažil v marci 2014 iný politický matador Pavol Hrušovský.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo