Spoločnosť 31. marec 2018

Daň za hrobové miesto Krista

Pavol Rábara
Pavol Rábara
Bazilika Božieho hrobu bola tri dni zatvorená na protest voči novej politike Izraela.
Bazilika Božieho hrobu bola tri dni zatvorená na protest voči novej politike Izraela.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Pavol Rábara

Daň za hrobové miesto Krista
Bazilika Božieho hrobu v Jeruzaleme. (Foto: Flickr.com/Larry Koester)

Vždy bolo na tom mieste rušno. 

Počnúc historickým momentom spred dvetisíc rokov, ktorý poznáme z evanjelií. Ale aj v modernej dobe dokáže Boží hrob vyvolať riadne zmätky. Keď sa otvára, ale aj zatvára. 

V novembri 2016 archeológovia otvorili na 60 hodín hrobku v Bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme až po samotné vápencové lôžko, na ktorom podľa tradície ležalo Ježišovo telo. Vyvolalo to celosvetovú pozornosť, veď išlo o jedinečný moment, keďže posledný prístup k lôžku sa mohol udiať pred celými storočiami a žiadne fotky či videá z toho vtedy nevznikli.  

Nedávno sme o Božom hrobe čítali opäť, ale v opačnej súvislosti. Celú baziliku, ktorá sa vypína nad najposvätnejším miestom kresťanov, správcovia na tri dni zatvorili.

Status quo

Pútnici, ktorí prišli v nedeľu 25. februára k chrámu, museli byť veľmi sklamaní. Mesiac pred veľkonočnými sviatkami sa nemohli pozrieť do vnútra baziliky. 

V to nedeľné ráno totiž pred bránou chrámu nastúpili predstavitelia kresťanských cirkví, ktoré spravujú Baziliku Božieho hrobu, a oznámili, že na protest ju zatvárajú na neurčito. Po ich stanovisku, ktoré prečítali v angličtine, prišiel člen moslimskej rodiny, ktorá podľa tradície už dvesto rokov vlastní kľúče od chrámu, a pomocou rebríka zamkol bránu baziliky.  

Týmto krokom cirkvi protestovali proti dvom veciam: Mesto Jeruzalem ohlásilo, že začne vyberať dane za majetky vo vlastníctve cirkví, ktoré nie sú používané ako miesta modlitby. A po druhé, izraelská vláda prišla s návrhom zákona, ktorý by umožňoval vyvlastniť pôdu, ktorú cirkvi predali investorom a na ktorej stoja domy Jeruzalemčanov. 

Obe záležitosti — zákon o vyvlastňovaní aj mestské dane — idú proti status quo, ktorý v Jeruzaleme platí od roku 1852. Teda od čias, keď boli sväté miesta pod vládou Osmanskej ríše. Dohoda spočívala v tom, že posvätné miesta neplatia dane, a nielen kostoly, ale ani synagógy a mešity. Tento úzus rešpektovali neskôr Briti a doteraz aj Izrael. 

Stanovisko predstaviteľov cirkví, po ktorom nasledovalo zatvorenie chrámu. (anglicky)

„Ide o krok, ktorý je v rozpore s historickým postavením cirkví v rámci Svätého mesta Jeruzalema a ich vzťahom s civilnými orgánmi,“ vyhlásili cirkvi s tým, že tieto rozhodnutia porušujú existujúce dohody a medzinárodné záväzky, ktoré zaručujú práva a výsady cirkví.

Podľa stanoviska cirkevných lídrov dokonca jeruzalemský magistrát dal zmraziť cirkvám účty a domáha sa údajného dlhu, ktorý mal vzniknúť tým, že túto daň doteraz neplatili.

Podľa primátora Jeruzalema Nira Barkata cirkvi spoločne dlhujú samospráve 650 miliónov šeklov (186 miliónov dolárov) na uniknutých daniach. 

Cirkev peniaze má, ale tvrdí, že ich poskytuje kresťanským rodinám, ktoré žijú v Jeruzaleme. 

„Ide o akýsi typ podpory a pre cirkev je veľmi dôležitý, keďže kresťanské obyvateľstvo Jeruzalema ubúda a existujú obavy, že vymizne,“ píše hlavný fotoreportér agentúry AFP pre Izrael a palestínske územia Thomas Coex. Jeruzalem je jedno z najdrahších miest na svete a chudobnejšie rodiny nedokážu zaplatiť v Starom Meste nájom bez podpory svojej komunity.

Primátor Jeruzalema Barkat sa pre zdanenie cirkví rozhodol po tom, čo neuspel so snahou získať do mestského rozpočtu viac peňazí z izraelského rezortu financií. 

Vlani v decembri písal list premiérovi Netanjahovi, že ministerstvo financií zanedbáva sľúbené finančné prostriedky pre Jeruzalem. Keď list nezabral, Barkat nariadil, aby do mestskej pokladnice „prispeli“ OSN a cirkvi. 

Barkat zároveň vyhlásil, že cirkvi musia platiť dane zo všetkých komerčne využívaných nehnuteľností, ako sú reštaurácie, hotely, školy či pútnické ubytovne. Výnimkou má byť Chrám Božieho hrobu a ostatné kostoly. 

Pozemky a vyvlastňovanie

Druhý bod sváru spôsobil navrhovaný zákon o vyvlastnení cirkevnej pôdy. Zákon mal podľa denníka Jerusalem Post predovšetkým chrániť stovky Jeruzalemčanov, ktorých domy stoja na pôde, ktorá pôvodne patrila cirkvám, no ktorú cirkev predala investorom.

Problém sa týka hlavne Gréckej ortodoxnej cirkvi, ktorá patrí medzi najväčších majiteľov pôdy v Izraeli. Veľké množstvo svojho majetku dala v 50. rokoch 20. storočia do prenájmu Židovskému národného fondu na 99-ročné obdobie. 

Na pozemkoch tejto cirkvi stojí dokonca Izraelské múzeum či rezidencia premiéra. 

Predstavitelia cirkví však vyjadrili obavy z vyvlastňovania pôdy, ktorá patrí cirkvám. „Ak návrh prejde, umožní vyvlastňovanie pozemkov cirkví. Pripomína to zákony podobnej povahy, ktoré boli prijaté proti Židom počas temných období v Európe,“ uviedli lídri cirkví. 

Izraelské médiá však tvrdia, že zákon nemá vyvlastňovať pozemky cirkví, ale chrániť obyvateľov nehnuteľností stojacich na pozemkoch cirkví pre prípad, že by sa predali súkromným developerom. 

Podľa portálu Times of Izrael sa v nájomných zmluvách uvádza, že keď sa skončia, budovy sa vrátia späť cirkvi. A hoci obyvatelia očakávajú, že zmluvy budú predĺžené, v posledných rokoch Grécka pravoslávna cirkev predala súkromným investorom množstvo nehnuteľností a ľudia nevedia, či obnovia nájom a za akých podmienok. 

Pohľad na zrekonštruovanú Ediculu (z latinčiny výklenok veže či „domček“), ktorá ukrýva miesto Ježišovho hrobu. (Foto: TASR/AP)

Urovnali to. Nateraz

Baziliku Božieho hrobu opäť otvorili v stredu 28. februára ráno. Pomohlo, že sa do sporu vložil izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Výsledkom jeho rokovania s primátorom Barkatom bolo, že izraelská vláda odložila kontroverzný návrh zákona týkajúci sa vyvlastňovania. Mesto Jeruzalem zase odložilo nápad vyberania daní za majetky vo vlastníctve cirkví.

Svoje zohral zrejme aj fakt, že zatvorenie chrámu by mohlo spôsobiť pre Izrael následky na diplomatickej rovine. 

Nejde však o definitívne riešenie. Cirkvi stále rokujú s primátorom Barkatom, pretože rozhodnutie samospráva iba pozastavila, nezrušila.

Okrem toho sa Netanjahu a Barkat dohodli na vzniku tímu, ktorý bude spolu s cirkevnými hodnostármi hľadať riešenie otázky výberu daní v Jeruzaleme a tiež vlastníctva pozemkov. 

Cirkvi sú nateraz spokojné. Ako si všimol Santiago Ramos z Boston College, ktorý pracoval pre kresťanské mimovládky v Jeruzaleme, ich následné vyhlásenie už bolo zmierlivejšie. 

„Po konštruktívnej intervencii premiéra sa cirkvi tešia na spoluprácu s ministrom pre regionálnu spoluprácu Hanegbim a so všetkými tými, čo majú radi Jeruzalem, aby zabezpečili, že Sväté mesto zostane miestom, kde tri monoteistické náboženstvá môžu nažívať spoločne,“ uviedli. 

Zatvorené ojedinele

Zaujímavosťou je, že za posledných 30 rokov bola Bazilika Božieho hrobu zatvorená len trikrát. A to nie počas ozbrojených konfliktov či vojny s hnutím Hizbaláh, ale vždy ako akt protestu. 

V roku 1990 sa jej brány zavreli na jeden deň na protest voči okupácii Hospicu sv. Jána, ktorý patrí Gréckej otrodoxnej cirkvi a ktorý obsadila Židovská aktivistická organizácia. Dva dni bol chrám neprístupný verejnosti aj v roku 1999 ako prejav nesúhlasu s plánovanou výstavbou mešity v tesnej blízkosti Baziliky Zvestovania v Nazarete. 

V roku 2005 bola bazilika pár hodín uzatvorená pre vyčíňanie vandalov. Na obdobie troch dní však nebola zatvorená posledných 50 rokov. 

K téme 
Svet prvý raz nazrel do Ježišovho hrobu (video)

Bazilika Božieho hrobu v Jeruzaleme je dnes v správe šiestich kresťanských denominácií: Gréckej ortodoxnej cirkvi, Rímskokatolíckej cirkvi zastúpenej františkánmi, Arménskej ortodoxnej cirkvi, prítomní sú tiež kopti, etiópski kresťania a komunita Syriakov.

Poloha samotnej baziliky Božieho hrobu by mala zodpovedať miestu, ktoré kresťania uctievali od počiatku.

Hrob podľa legendy objavila svätá Helena, matka cisára Konštantína. Keď cisárska výprava prišla okolo roku 325 do Jeruzalema lokalizovať hrobku, zamerala sa na pohanský chrám postavený cisárom Hadriánom dvesto rokov predtým. Historické pramene predpokladajú, že Hadrián postavil chrám bohyne Afrodity nad hrobku uctievanú prvými kresťanmi, aby tak demonštroval dominanciu ríšskeho náboženstva.

Praotec cirkevnej histórie biskup Euzébius zaznamenal, že keď dal Konštantín zbúrať Hadriánov chrám, pri výkopoch objavili hrobku vytesanú do skaly. Nad hrobom potom postavili kostol, ktorý zničili až v roku 1009 Arabi a obnovený bol v polovici 11. storočia.

Výskumné práce vo vnútri Baziliky Božieho hrobu v 20. storočí potvrdili pozostatky, ktoré sú považované za ostatky Hadriánovho chrámu a tiež steny pôvodného kostola od cisára Konštatnína. V samotnom chráme objavili tiež poltucet hrobiek vysekaných do skaly.

 



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0