Slabý prezident, slabý premiér

Prezident Andrej Kiska dnes oznámil, že zajtra vymenuje novú vládu Petra Pellegriniho. Konanie prezidenta treba hodnotiť podľa dvoch vecí, prvým je ústava, druhým sú jeho slová, že prevedie krajinu politickou krízou. Kiska využil starý precedens prezidenta Kováča s nevymenovaním Lexu, ale iba raz, keď išlo o Ráža, Pellegriniho pohotovej reakcii s Druckerom už čeliť nedokázal. Pritom na Druckera sa vzťahuje väčšina výhrad platných na Ráža.

Kiska by neriskoval veľa, najmä ak pred novým ministrom vnútra nie je manažérske zadanie. Nový minister, ak by naozaj chcel riešiť problém, musí ukázať niečo, čo naposledy na Pribinovej ulici predviedol Vladimír Palko. Drucker sa pravdepodobne pokúsi o niečo medzi Ivanom Šimkom a Martinom Padom.

Myslím, že opatrne môžeme začať formulovať prvé poučenia z krízy. Prezident konal správne, ak rešpektoval prítomnosť parlamentnej väčšiny a nesnažil sa využiť situáciu na rozvrat politickej scény (potenciálny Zemanov scenár), keď by poveril vedením vlády niekoho bez väčšinovej podpory v parlamente a vytvoril nového favorita do predčasných volieb.

Prezident tiež konal správne, keď odmietol Jozefa Ráža. Ak by ale chcel dosiahnuť viac a previesť krajinu cez krízu, nestačí na to Kiskov dlhodobý prístup k politike. Musel by mať vytvorené oveľa väčšie predpoklady, väčší rešpekt a autoritu. To sa nedosahuje jednou tlačovkou, to sa buduje dlhodobo. Nejde o to, že by prekračoval ústavné kompetencie, ale o to, že by svojím správaním vytvoril tlak na aktérov, ktorý by museli brať do úvahy. Preventívne.

Napríklad že by vo verejných vystúpeniach formuloval všeobecné predpoklady, ako má alebo nemá vyzerať minister vnútra, resp. čo očakáva od Bélu Bugára alebo niektorých poslancov, bez ktorých neexistuje parlamentná väčšina. Kiska nič podobné nerobil, len čakal a vystavil sa tým „tlaku“ trojkoalície. V skutočnosti bol však v spore medzi úradom vlády (centrálou Smeru) a prezidentským palácom silnejší prezident. Vďaka mítingom, stavu v krajine aj otrasenosti a kádrovej vyprázdnenosti Smeru.

Keď sa nabudúce niekto v prezidentských voľbách predstaví, že je nepolitik a chce byť prezident, malo by to voličom znieť ako varovanie a výstraha.

Zo slabého prezidenta doteraz ťažil silný premiér. Teraz nás však čaká kombinácia slabého prezidenta a slabého premiéra, aby som to skrátil, vymenovaním Pellegriniho za premiéra sa problémy určite nekončia. Skôr naopak.

Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!