NÁZOR: Elita ako persona non grata

Súčasná klíma v slovenskej spoločnosti je dôsledkom mnohých spoločenských udalostí, ktoré sa stali v priebehu dvadsiateho storočia. Štruktúra spoločnosti sa viackrát radikálne menila a zmeny významne postihli aj jej elitné vrstvy. Ľudia, ktorí v mnohom dokázali pozitívne usmerňovať spoločnosť, krajinu (ne)dobrovoľne opustili alebo z nej boli vyhnaní.

Na svete sú spravidla úspešnejšie tie krajiny, v ktorých môžu ľudia slobodne a stabilne žiť po niekoľko generácií. Príkladom môžu byť Spojené štáty americké, ktoré v podstate od svojho vzniku (s výnimkou určitých období) akceptovali novo prichodiacich ľudí do svojej krajiny a poskytli im možnosť realizovať sa v nej. 

Na druhej strane existujú štáty, z ktorých ľudia po celé generácie odchádzajú a to buď dobrovoľne alebo nedobrovoľne. Do tejto druhej kategórie patrí bohužiaľ aj Slovensko, z ktorého po stáročia ľudia odchádzali za prácou, boli deportovaní resp. utekali z obavy pre svoj život. Len menšia časť z nich sa po určitej dobe vrátila späť. O generačnej stabilite teda v slovenských pomeroch už dlhšiu dobu nemôže byť ani reči.

"Na svete sú spravidla úspešnejšie tie krajiny, v ktorých môžu ľudia slobodne a stabilne žiť po niekoľko generácií."

Zdieľať

Žalostná sociálna situácia a status slovenskej menšiny v monarchii na konci 19. storočia a v prvej tretine 20. storočia boli príčinou mohutnej emigračnej vlny Slovákov z našich končín, predovšetkým do USA. Veľa z nich sa v zámorí dokázala presadiť a načerpala  cenné životné skúsenosti. Približne tretina z nich sa vrátila späť a väčšinou sa z nich stali úspešní ľudia minimálne na regionálnej úrovni.

Medzivojnová republika bol známa neadekvátnym vzťahom ku všetkému monarchistickému. V nie veľmi pozitívnom postavení sa v novom štáte ocitli teda katolíci a šľachta ako symboly minulého zriadenia. Okrem toho sa otvoril priestor na rozsiahly revanš proti Nemcom a Maďarom, spomedzi ktorých vtedy najviac pochádzali vládnuce vrstvy bývalej monarchie. Veľa elitných úradníkov, umelcov, sudcov, vedcov, lekárov odišlo z územia novej republiky, určitá časť bezpochyby aj preto, že sama nebola schopná a ochotná byť lojálna k novému štátu. Mnoho členov šľachtických rodín emigrovalo. Aj tých rodín, ktoré priniesli do slovenskej histórie veľa pozitívnych postáv obľúbených medzi širokým slovenským obyvateľstvom. Zo slovenskej krajiny tak utiekla, alebo bola nútená odísť skupina veľmi vplyvných, rozhľadených a vzdelaných ľudí.

Slovenskí Židia tvorili takisto významnú intelektuálnu vrstvu spoločnosti, keďže aj v slovenskom podvedomí sa zapísali prevažne ako vplyvní lekári, právnici a silná podnikateľská vrstva. Ich význam si alibisticky uvedomoval aj politický režim Slovenského štátu a udeľoval niektorým z nich známe výnimky. O charaktere a povahe vtedajšej vládnucej moci však svedčí fakt, že svojich vlastných občanov vydala napospas osudu nacistom. Značná časť zo slovenských Židov tak bola následne zlikvidovaná a ako homogénna vrstva po druhej svetovej vojne prestala v spoločnosti existovať.

Záver druhej svetovej vojny znamenal zásadný prelom aj pre príslušníkov nemeckej menšiny. Väčšina slovenských Nemcov bola evakuovaná alebo násilne vysídlená. Určité štrukturálne zmeny obyvateľstva postihli aj maďarskú menšinu.

"Zo Slovenska po stáročia ľudia odchádzali za prácou, boli deportovaní, resp. utekali z obavy pre svoj život. O generačnej stabilite teda v slovenských pomeroch už dlhšiu dobu nemôže byť ani reči."

Zdieľať

Ďalšou ranou bol československý komunistický režim, ktorý elitnú vrstvu slovenskej spoločnosti buď fyzicky zlikvidoval, alebo odstavil na jej perifériu. Niekoľko silných vĺn emigrácie počas komunizmu (februárový prevrat, šesťdesiate roky, postinvázne obdobie) tak bolo ďalšou vážnou ranou pre slovenskú spoločnosť, z ktorej sa naša krajina doteraz nespamätala. Silná emigrácia sa nezastavila ani po nežnej revolúcii a trvá do dnešných dní.

Po predchádzajúcom výpočte slovenských strát v 20. storočí už nie je nevyhnutné veľa dodávať. Snáď len to, že slovenská spoločnosť mohla byť s týmito ľuďmi na inej a určite lepšej úrovni. Mnohí títo ľudia preto našej krajine veľmi chýbajú. A to aj napriek tomu, že niektorým na Slovensku súčasný stav vyhovuje. Najviac asi pravnukom, vnukom či deťom tých, čo ich vyháňali.

Hlavná príčina nestability, ktorú Slovensko zažilo v minulom storočí, spočívala pravdepodobne v jeho geopolitickom postavení. Naša pozícia na rozmedzí priestoru, z ktorého vzišli obidve socialistické ideológie, viac menej objektívne predurčovalo osud mnohých našich krajanov. Jednou z prvých obetí hnedej aj červenej socialistickej totality sa tak stala tunajšia inteligencia, nasledovaná ďalšími nepohodlnými vrstvami obyvateľstva. Bola však škoda, že sa relatívne málo ľudí dokázalo v týchto pohnutých rokoch postaviť na odpor súčasne obidvom ideológiám. A práve týmto smerom by sme mali orientovať ďalšie slovenské generácie. Pracovať na intenzívnejších kognitívnych schopnostiach mladých ľudí, ktorí by už v zárodkoch dokázali rozpoznať hrozby totalitarizmu a jeho derivátov. 

Dušan Čurila
Autor je právnik a spolupracovník Postoy.sk.

Ilustračné foto: flickr.com (licencia CC)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo