USA chcú, aby si Moskva držala dištanc od ambícií Teheránu v Sýrii

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
USA chcú, aby si Moskva držala dištanc od ambícií Teheránu v Sýrii

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu a ruský prezident Vladimír Putin na stretnutí v Moskve počas 75. výročia povstania v nacistickom tábore Sobibor. Foto: TASR/AP

Približovanie sa vojenskej moci Iránu k izraelským hraniciam hrozí novým konfliktom na Blízkom východe.

Pentagon 13. februára zverejnil video, na ktorom americký dron počas útoku v Sýrii zničil ruský tank T-72. Bolo to doteraz posledným z viacerých klepnutí po prstoch, ktorých cieľom bolo presvedčiť Moskvu, aby si od iránskych ambícií v Sýrii držala dištanc.

Nasledovalo to po zrážke s jednotkami údajne zloženými z ruských štátnych príslušníkov pracujúcich ako „kontraktori“ pre Asadovu vládu. Americké špeciálne jednotky pri tejto zrážke zabili 200 bojovníkov a zranili mnohých ďalších. Ruskí kontraktori s tankom ruskej výroby údajne zaútočili na Sýrske demokratické sily (SDF) vyzbrojené Američanmi. Hovorca Pentagonu sa vyjadril, že americké jednotky konali v sebaobrane.

Rusko nie je cieľom. Americký minister obrany James Mattis minulý týždeň zdôraznil, že Washington nevyhľadáva konfrontáciu s Ruskom: „V tomto zložitom bojovom priestore sú prvky, ktoré Rusi nemajú pod kontrolou. Nemôžete žiadať Rusov, aby udržali niekoho, koho nekontrolujú.“

Rusko si udržiava oficiálny dištanc od neregulárnych vojenských jednotiek, čo Spojeným štátom umožňuje na nich zaútočiť bez toho, aby priamo ohrozili ruské záujmy. Cieľom Washingtonu nie je zvrhnutie Asadovho režimu ani vypudenie Ruska zo Sýrie, ale skôr zvýšenie nákladov ruskej podpory pre Irán do takej miery, aby Moskva umožnila USA a ich spojencom vytlačiť iránske sily mimo Sýrie.

V istom zmysle sa to už deje. Keď bola 10. februára počas útoku na sýrsku protivzdušnú obranu zostrelená izraelská stíhačka F-16, najdôležitejšie na tom bolo to, že Rusi s tým nemali nič spoločné. Izrael uvádza, že za posledné dva roky podnikli jeho bojové lietadlá nad Sýriou približne 2-tisíc letov, preto skôr prekvapuje, že o žiadnu stíhačku až doteraz neprišli.

Za posledné dva roky podnikli izraelské bojové lietadlá nad Sýriou približne 2-tisíc letov, preto skôr prekvapuje, že o žiadnu stíhačku až doteraz neprišli. Rusko so systémom S-400 proti nim nikdy nezasiahlo. Zdieľať

Irán sa so svojím dronom údajne pokúsil o preniknutie do izraelského vzdušného priestoru, na oplátku Izrael zameral sýrsky systém protivzdušnej obrany a podľa izraelskej armády polovicu z neho zničil. Sýria na útočiace izraelské stíhačky vypálila všetky dostupné protiletecké rakety, z nich typ A-5 alebo A-7 staršej ruskej výroby explodoval dostatočne blízko stíhačky F-16, aby ho zneškodnil. Zranení izraelskí piloti vyskočili nad izraelským územím.

Rusko v Sýrii inštalovalo svoj špičkový systém S-400 na obranu vlastných ozbrojených síl, ale proti izraelským vpádom ho nepoužilo. S-400 je impozantný systém schopný zamerať desiatky cieľov do vzdialenosti stoviek kilometrov, a ak by Rusko chcelo, zrejme by s ním dokázalo vymiesť sýrsku oblohu. Skutočnosť, že Rusko umožňuje Izraelu voľné prelety nad Sýriou, naznačuje, že bude Irán podporovať iba vtedy, ak za to nebude potrestané.

Rusko nemá chuť zisťovať, či je Izrael schopný zničiť jeho pozemné zariadenia systému S-400, čím izraelskí dôstojníci pohrozili počas stretnutí so svojimi ruskými náprotivkami. Izrael nemá žiadne výhrady voči ruskej prítomnosti v Sýrii ani voči zotrvaniu Asada pri moci, pokiaľ Irán nevytvorí v Sýrii svoju stálu vojenskú prítomnosť.

V tomto ohľade má Izrael voči Iránu plnú podporu USA. „Izrael má absolútne právo na sebaobranu. Myslím, že to je to, k čomu včera došlo,“ povedal Mattis 12. februára. „Nemusia čakať až dovtedy, kým ich občania začnú umierať pri útokoch, aby sa tým začali zaoberať. Sýriu za jej spoločné kroky s Iránom nič neospravedlňuje. Poskytujú zbrane vrátane sofistikovaných zbraní libanonskému Hizballáhu, Izrael má preto úplné právo brániť sa. Je zaujímavé, že vo všetkých problémoch na Blízkom východe nachádzame jedno a to isté: či je to v Jemene, alebo Bejrúte, v Sýrii, v Iraku – vždy v tom nájdete zapojený Irán.“

Niektorí izraelskí stratégovia sú dnes presvedčení, že v záujme Jeruzalema by mohlo byť vedenie veľkej vojny radšej skôr ako neskôr. Tvrdia, že Irán používa salámovú metódu na umiestnenie stále sofistikovanejších balistických rakiet blízko izraelských hraníc. Iránsky spojenec Hizballáh má vykázanú zásobu 130-tisíc rakiet, z ktorých mnohé majú pokročilý zameriavací systém a dosah so schopnosťou zasiahnuť akýkoľvek cieľ v Izraeli. Medzi takéto ciele patria chemické rafinérie v Hajfe a skladovacie nádrže v Aškelone, ako aj obytné zóny s veľkým počtom obyvateľstva.

Izraelský systém protiraketovej obrany dokázal neutralizovať jednoduché balistické rakety vypálené z Gazy, ale v novom konflikte by mohol byť prekonaný. Ak by Irán vytvoril základne v Sýrii, vyspelejšie zbrane by presunul do blízkosti izraelských hraníc a prepašoval by ich aj do Gazy, Izrael by nakoniec čelil vojne na troch frontoch.

Izraelská vojenská doktrína stanovuje, že ak Hizballáh začne páliť raketami na izraelské ciele, odpaľovacie zariadenia treba zničiť. No Hizballáh tieto zariadenia umiestnil do civilných oblastí pod svojou kontrolou a izraelské úsilie o neutralizovanie rakiet by podľa jedného izraelského plánovača mohlo viesť k „Drážďanom“, čo bol odkaz na britský útok na nemecké mesto v roku 1944, počas ktorého bolo zabitých 25-tisíc ľudí. Hizballáh je nástrojom iránskej politiky, ale je aj ľudovou domobranou a jeho civilná základňa sa nachádza v oblastiach, ktoré, ak by Hizballáh použil raketový arzenál proti Izraelu, by mohli byť cieľom zničujúceho útoku.

Jednotky Iránskych revolučných gárd operujúce v Sýrii a milície, ktoré kontrolujú – vrátane šiitskych moslimov z Iraku, Afganistanu a Pakistanu – takéto výčitky svedomia nemajú. Ak Irán dá svoje ozbrojené sily do takej pozície, aby vystrelili na Izrael zo Sýrie veľké množstvo rakiet, izraelské odstrašenie bude omnoho slabšie ako v prípade Libanonu. Irán je totiž pripravený absorbovať vojenské straty, hlavne ak sa budú týkať žoldnierskych síl, ktoré rozmiestnil v Sýrii.

Izrael preto omnoho viac znepokojuje iránska vojenská prítomnosť v Sýrii než Hizballáh. Vojna na severe v roku 2006 spôsobená raketovými útokmi Hizballáhu na Izrael sa skončila na mŕtvom bode, pretože Spojené štáty nariadili Izraelu zadržať svoje údery. Hizballáh medzitým nahromadil omnoho väčší a silnejší arzenál, ale je menej pravdepodobné, že by USA dnes obmedzovali Izrael v ničivých odvetných opatreniach.

Je možné, že Washington by Moskve mohol poskytnúť dodatočné pohnútky, aby využila svoj vplyv na presvedčenie Iránu k ústupu. Možno by mohlo ísť aj o nejakú formu porozumenia vo veci Krymu. Zdieľať

Irán v súčasnosti vojnu v Sýrii nechce. Režim po decembrových a januárových protestoch v 80 iránskych mestách cíti tlak nespokojnosti obyvateľstva nad odlivom zdrojov z chradnúcej domácej ekonomiky do zahraničných vojenských dobrodružstiev. Ak by bol iránsky režim v Sýrii vojensky ponížený malo by to podobný efekt ako stiahnutie sa Ruska z Afganistanu v roku 1988, čo bolo rok pred pádom Berlínskeho múru a kolapsom komunizmu. Iránske revolučné gardy majú stále pod kontrolou väčšinu zbraní a financií, ale veľký neúspech by mohol ich politické postavenie fatálne oslabiť. Režimy nezvrháva ekonomická bieda ani spontánne protesty, ale vojenské porážky.

Iránske revolučné gardy majú náročnú úlohu. Musia preukázať svoju zdatnosť voči Izraelu, aby ospravedlnili výdavky v Sýrii od 5 do 20 miliárd dolárov ročne bez toho, aby naozaj vyprovokovali vojnu, ktorú by mohli prehrať. Ak Hizballáh napadne Izrael a utrpí masívne straty – ako civilné, tak aj vojenské –, šiitska vec bude čeliť veľkej porážke, pričom nepreukáže nič, iba niekoľko stoviek mŕtvych izraelských civilistov. To pravdepodobne vysvetľuje vyslanie dronu zo strany Iránu do izraelského vzdušného priestoru – ako test izraelskej odpovede. Izrael odpovedal „disproporčne“ a potrestal Asadov režim zničením väčšiny jeho protivzdušnej obrany, pričom zlikvidoval aj iránsky veliteľský post, ktorý vypustil dron. Treba zaznamenať, že Izrael to urobil s americkým potleskom.

Washington by bol zrejme rád, aby Moskva informovala svojich iránskych partnerov, že ak využijú Sýriu ako základňu na ohrozenie Izraela, nemôžu počítať s ruskou podporou. Irán by potom mohol v tichosti stiahnuť svoje ozbrojené sily do istej vzdialenosti od izraelskej hranice a znížiť napätie.

Je tiež možné, že Washington by Moskve mohol poskytnúť dodatočné pohnútky, aby využila svoj vplyv na presvedčenie Iránu k ústupu. Možno by mohlo ísť aj o nejakú formu porozumenia vo veci Krymu. Statických scenárov niet, sú iba série vyjednávaní, v ktorých žiadny z hráčov nevie, ako odpovedia tí ostatní alebo ako jeden hráč odpovie na odpovede ostatných. Hoci všetci hráči by sa radi vyhli vojne, ani zďaleka nie je isté, či sa jej vyhnúť dá.

Pôvodný text: US keen on Russia distancing itself from Iran’s Syrian ambitions. Uverejnené v spolupráci s Asia Times, preložil L. Obšitník.



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo