O veľkosti vesmíru

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
O veľkosti vesmíru

Snímka astronauta Edwarda. H. Whitea z 3. júna 1965. Foto: NASA

Sme vo vesmíre sami? Ak by existovalo aj viac civilizácií, čo by to zmenilo?

Stanica History Channel pravidelne uvádza učené diskusie o záhadnej veľkosti vesmíru. Tieto triezve analýzy prednášajú vážne vyzerajúci profesori astronómie. Ukazujú pohľady na vzdialené planéty a na hviezdnu noc. Takmer v každej prednáške sa neustále vracia problém, či je tam niekde rozumný život. Musí tam byť. Musíme ho hľadať a on musí hľadať nás.

Jedna skupina vedcov tvrdí, že civilizácie na iných hviezdach sú oveľa pokročilejšie, než je tá naša. Tie už skúmajú vesmír na svojich vesmírnych lodiach. Podľa inej skupiny nás pri počiatkoch ľudského života na našej planéte navštívil putujúci druh, ktorý je zodpovedný za náš život a za naše poznanie. Od začiatku sme boli „mimozemšťanmi“. Staroveké záznamy, zvlášť na Blízkom východe, sa nedajú vysvetliť primitívnou evolúciou života, ako ho poznáme. Prišiel teda odinakadiaľ.

Hoci sme sa s pokročilými civilizáciami reálne neskontaktovali, zákony pravdepodobnosti nás uisťujú, že tam kdesi sú. Sú nepriateľské či priateľské? Nevieme. Môžu byť také i také. Zdieľať

Väčšinu týchto vedcov však zvlášť znepokojuje otázka: „Prečo nachádzame toľko priestoru a toľko hviezd s obiehajúcimi planétami, ktoré by pokojne mohli obsahovať dejiny civilizovaného života podobné našim?” Hoci sme sa s týmito pokročilými civilizáciami reálne neskontaktovali, zákony pravdepodobnosti nás uisťujú, že tam kdesi sú. Sú nepriateľské či priateľské? To už nevieme. Môžu byť také i také.

Základný argument je: len čo civilizácia vyrieši svoje problémy s obživou, vedou, populáciou, zdravím a blahobytom, ľudia v nej, podobne ako my, začnú byť zvedaví, čo je ešte „kdesi tam“. Cítia nutkanie vymyslieť komunikačné a transportné mechanizmy, aby sa uistili, že nie sú vo vesmíre sami. Toto „byť vo vesmíre sami“ je princíp, ktorý sa akoby neustále vracia. Znamená to, že nie je možné, aby sa celý tento vesmír, všetky tieto slnká a planéty, len tak naprázdno vznášali. Ľudská myseľ to neprijme.

Podľa iných prístupov nám dochádzajú zdroje. Prírodné rezervy tejto planéty už čoskoro vyčerpáme. Nemáme inú možnosť, len transportovať náš druh na nejaké iné obývateľné miesto vo vesmíre. Variáciou tohto názoru je, že práve náš ľudský druh je predurčený naplniť vesmír. Všetky tieto názory vychádzajú z presvedčenia, že svet pozostáva z inteligentných, konečných bytostí. Účelom sveta je, aby každé obývateľné miesto naplnil nejaký druh týchto konečných bytostí.

Pretrváva však presvedčenie, že existencia celého vesmíru sa začala jednou obrovskou explóziou a vesmír už v tomto okamihu v sebe obsahoval všetky teoretické a praktické princípy svojej existencie. V priebehu vekov sa tento počiatok usporiadaným spôsobom rozvíja. Tento prístup minimálne otvára otázku vyššej inteligentnej bytosti ako príčiny vesmíru so všetkými jeho planétami, vesmíru, ktorý jeho počiatok nepotrebuje pre svoju vlastnú existenciu.

Presvedčenie, že vesmír obsahuje myriady civilizácií, ktoré sa navzájom snažia nájsť, aby vysvetlili, prečo nie sú v kozme samy, sa akoby vždy vracia k rovnakej otázke, ktorá sa neustále objavuje v našej vlastnej pozemskej existencii. Akékoľvek príjemné by mohlo byť pre 40 triliónov planetárnych civilizácií komunikovať medzi sebou a navštevovať sa, nepociťovali by azda predsa len určitú osamelosť, keby zistili, že každá civilizácia je kdesi hlboko vo vnútri sama osebe konečná a rovnako zmätená zo svojej existencie, ako sme aj my sami?

Som síce fascinovaný tým, čo by pokojne mohlo „tam kdesi“ existovať, no mám tušenie, že dôvod existencie každej planetárnej sústavy je obsiahnutý už v existencii každej jednej z nich. Zdieľať

Som síce fascinovaný tým, čo by pokojne mohlo „tam kdesi“ existovať, no mám tušenie, že dôvod existencie každej planetárnej sústavy je obsiahnutý už v existencii každej jednej z nich. Nemusíme sa teda až tak veľmi trápiť nad okolitým vesmírom.

Napokon sa ukáže, že všetky civilizácie riešia rovnaký problém. Sú príčinou svojej vlastnej existencie alebo sú všetky súčasťou pôvodného plánu, ktorý je príčinou existencie všetkého?

Inými slovami, v skutočnosti nezáleží na tom, koľko môže byť v tomto vesmíre planetárnych civilizácií. Záleží na tom, či rozumné bytosti, ktoré sa nachádzajú na týchto vzdialených planétach, majú všetky ten istý problém, ktorý sa im predkladá individuálne aj spoločne, a síce ako sa každý z nás vzťahuje k pôvodu samotného bytia. Vytvorili sme svet my alebo svet vytvoril vo svojich počiatkoch nás?

Hlavná otázka sa netýka našej samoty voči bytostiam žijúcim v iných slnečných sústavách. Týka sa samoty, ktorú vo vesmíre pociťuje každý jeden z nás, a dokonca aj my navzájom medzi sebou. Aký je dôvod, že tu vôbec niekto z nás je? Samotu, ktorú neustále spomínajú vedci na stanici History Channel ako dôvod hľadania života na iných planétach, môže vyriešiť jedine a predovšetkým otázka, prečo vlastne čokoľvek existuje.

James V. Schall SJ
Autor slúžil 35 rokov ako profesor na Georgetownskej univerzite a je jedným z najplodnejších katolíckych spisovateľov v Amerike. V poslednom období napísal knihy The Mind That Is Catholic (Myseľ, ktorá je katolícka) a The Modern Age (Moderná doba), Political Philosophy and Revelation: A Catholic Reading (Politická filozofia a zjavenie. Katolícka čítanka).

Pôvodný text: On the Size of the Universe.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo