Skončila sa vojna proti ISIS?

Skončila sa vojna proti ISIS?

Bojovníci Islamského štátu počas prehliadky v uliciach irackého mesta Mósul. Foto: TASR/AP

Akonáhle sa armáde uvoľnili ruky, koniec sa dostavil rýchlo.

Koniec vojny alebo jej etapy by sa normálne oslavoval víťaznými promenádami, prejavmi alebo aj vyhlásením štátnych sviatkov. Koniec vojny proti ISIS v Iraku a Sýrii sa však väčšinou ignoroval, len aby sa nedalo za pravdu niekomu, kto nie je politicky korektný.

Bývalý americký prezident Obama sa snažil ignorovať problém, ustupovať, či dokonca vyhlásil predčasné víťazstvo. Zdalo sa, že sa to bude iba zhoršovať. Ukázalo sa, že vojna sa v skutočnosti neviedla proti „teroru“, čírej abstrakcii, ktorá mala pred západnou verejnosťou zakryť náboženskú motiváciu najhorlivejších bojovníkov. Vojna sa viedla proti mužom, ktorí bojovali za rozšírenie islamu. Ich porážke v spätnom pohľade chýbala jediná vec: politická vôľa vysporiadať sa so samotnými bojovníkmi. Táto politická vôľa je to, čo sa zmenilo.

Vojna sa v skutočnosti neviedla proti „teroru“, čírej abstrakcii, ktorá mala pred západnou verejnosťou zakryť náboženskú motiváciu najhorlivejších bojovníkov. Vojna sa viedla proti mužom, ktorí bojovali za rozšírenie islamu. Zdieľať

Vojenskou analýzou ISIS bolo to, že moderné vyzbrojené štáty môžu byť pre morálnu laxnosť svojho obyvateľstva porazené alebo uvrhnuté do chaosu nemodernými veriacimi bojovníkmi, ktorí sú ochotní obetovať svoje životy pre transformáciu sveta na Allahovu slávu.

V tomto procese sa ukázali dve veci. Jednou bolo to, že použitie teroru ako prostriedku na šírenie náboženstva môže aspoň krátkodobo fungovať. Druhou vecou bolo, že rovnaký cieľ sa dá dosiahnuť aj masívnou migráciou, využitím demokratických procesov a demografickým rastom.

Lídri ISIS pochopili západnú dekadenciu správne, ale podcenili armádu

Téza teroristov ISIS si to istým spôsobom romantizovala. Zdá sa, že nebolo treba nukleárnych zbraní, sofistikovaných rakiet ani leteckých síl. Vyžaduje sa schopnosť preniesť vojnu na nádvoria, do obchodov a ulíc moderných miest. Aby sa to dosiahlo, boli potrebné predovšetkým ľudské zdroje rozptýlené po celej Európe a Amerike. Úderné jednotky museli byť ochotné vziať životy neveriacim a obetovať tie vlastné na získanie slávy. Tieto nové sily museli byť náhodné, námatkové, aby všetky veľké aj malé mestá boli v neustálej pohotovosti pred nasledujúcim útokom.

Dobré umiestnenie bomby a zabitie 20 ľudí v divadle alebo na letisku – to bolo všetko, čo bolo treba na vyvolanie zmätku a získanie slávy pre ciele ISIS. Žiadne obranné zložky nedokážu zabrániť všetkému. Všetky tieto ciele boli zavŕšené inváziou pod maskou utečencov a migrantov na miesta, kde môžu byť škody najefektívnejšie. Veľmi to uľahčil politický prístup, ktorý každého migranta považoval za obeť chudoby alebo diskriminácie.

ISIS sa medzitým podarilo získať dobrý kus územia, vytvoriť nejakú vládu a predstaviť svoje ciele ako ušľachtilé a spravodlivé v očiach mnohých veriacich a neveriacich.

To, čo lídri ISIS pochopili nesprávne, nebola západná verejná mienka, ale povaha elitných armádnych protivníkov, keď ich niekto zorganizoval a umožnil im bojovať bez vojenských obmedzení Obamovho režimu.

Moderné profesionálne armády v istom zmysle málo súvisia s občianskymi armádami založenými na odvodoch, na ktoré zlorečia ideologickí oponenti. Ľudia začínajú zisťovať, že závisia viac oni na armáde, ako armáda závisí na nich. Práve armáda stojí na základnejších štandardoch cti, služby a ochrany. Vodcovia ISIS sa úplne nemýlili vo veci západnej dekadencie, ale armáda zachovala mnoho pevných západných hodnôt.

Keď sa pozornosť prestala zameriavať na to, koľko bolo zabitých nevinných civilistov a koľko bolo sťatých kresťanských hláv, vojenské jednotky zorganizovali miestnych protivníkov a ISIS rýchlo izolovali. Vojaci vedia, čo sa musí urobiť, akonáhle získajú politickú podporu na vysporiadanie sa s dodávkami a zbraňami ISIS. Približne 70-tisíc bojovníkov ISIS bolo zabitých, vrátane mnohých ich vodcov.

Zápas pokračuje

V islamských štátoch sa nič podstatné nezmení, dokiaľ preferovaný spôsob života zostane islamským zákonom podporovaným svetskou mocou. Zdieľať

Znamená toto víťazstvo, že ISIS už nie je hrozbou? V prvom rade to znamená, že verejná mienka v islamských štátoch si rýchlo uvedomila, že metóda ISIS nefunguje. V histórii islamu sa vojenská porážka podozrieva aj z toho, že obsahuje teologický problém. Prehrala Allahova vec. Často sa stáva, že islamské nadšenie sa opäť vráti do relatívne nemenného spôsobu života v domovských islamských oblastiach. Islam môže počkať do ďalšieho čítania Koránu, ktorý samotný sa nemení.

Mnohí tiež chápu, že ISIS analyzoval Západ (nie Čínu alebo Indiu) správne. Existovala príležitosť rozšíriť islam do Európy a dokonca aj Ameriky tým, že sa na európske a americké územia vyšle toľko moslimských osadníkov, koľko je to len možné. Akonáhle sa tam dostanú, môžu využiť miestne zákony a zvyky na obnovu moslimského spôsobu života v týchto nových oblastiach. Naďalej sa budú vyskytovať teroristické akcie, ale na istý čas sa môžu ukázať ako kontraproduktívne.

Porážka ISIS neukončí snahu radikálneho islamu o obrátenie sveta k Allahovi. Vyvolá to prehodnotenie toho, ako čítať Korán vo veci džihádu. V islamských štátoch sa nič podstatné nezmení, dokiaľ preferovaný spôsob života zostane islamským zákonom podporovaným svetskou mocou. Niekoľko z nich bude pochybovať o platnosti všeobecného chápania sveta, ktoré nájdu v Koráne. Väčšina sa jednoducho stiahne a počká. 

James V. Shall SJ
Autor dlhé roky vyučoval politológiu na Georgetown University vo Washingtone, DC, USA, je autorom mnohých kníh.

Pôvodný text: Is the war with ISIS over? Uverejnené v spolupráci s magazínom Mercatornet.com, preložil L. Obšitník.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo