Svetlo v „Najtemnejšej hodine“

Svetlo v „Najtemnejšej hodine“

Gary Oldman ako Winston Churchill v novom filme Najtemnejšia hodina. Foto: TASR/AP

Gary Oldman stvárňuje v novom filme Winstona Churchilla.

Zlaté glóbusy sa budú odovzdávať 8. januára, Oscary 4. marca. Tieto podujatia preplnené hviezdami a sebaobdivom bude mierniť rok škandálov v Hollywoode a jedna moja informovaná priateľka mi povedala, že podľa jej očakávaní celebrity, ktoré budú odovzdávať ceny, presmerujú svoju úzkosť a frustráciu na – koho iného? – Donalda Trumpa.

Pravda, rok 2017 priniesol filmy, ktoré stojí za to oslavovať, a medzi nimi dva – podľa mňa len dva – vynikajú ako skutočne chvályhodné. Či už daktorý z nich dostane nejakú sošku alebo nie, to neviem a je mi to aj jedno.

Prvým z nich je Dunkirk od Christophera Nolana, ktorý som tu recenzoval v júli, keď prišiel do kín. Druhý je Najtemnejšia hodina od Joa Wrighta, ktorý prišiel do kín v novembri, no z rozličných dôvodov som mal možnosť vidieť ho až nedávno. (Na Slovensku má premiéru 11. januára 2018, pozn. red.) Oba filmy sa odohrávajú v 40-tych rokoch 20. storočia a prinášajú podrobnosti o kríze, ktorá doľahla na Veľkú Britániu začiatkom 2. svetovej vojny.

Evakuácia 300 000 členov britskej armády zo severného pobrežia Francúzska, ktorá bola jedinou témou Nolanovho filmu, tvorí pozadie Wrightovho príbehu o prvých mesiacoch Winstona Churchilla ako premiéra Veľkej Británie.

Dunkirk je vynikajúci film. Najtemnejšia hodina ho však prevyšuje v jednej konkrétnej veci: vo výkone Garyho Oldmana ako Churchilla. Zdieľať

Churchill sa mihne na konci Dunkirku, keď vojak, ktorého zachráni pred istou smrťou slávna flotila súkromných jácht, číta Churchillov prejav v Dolnej snemovni, kde vyslovuje nádej (nepatrnú, ako hovoril) že Nový svet príde zachrániť starý „v čase, keď to Boh uzná za vhodné“. Tento prejav je tiež na konci Najtemnejšej hodiny.

Dunkirk je vynikajúci film. Najtemnejšia hodina ho však prevyšuje, nie síce v každom smere – napríklad nie v jeho zábere ani vo vizuálnej sile – ale v jednej konkrétnej veci: vo výkone Garyho Oldmana ako Churchilla.

O niektorých výkonoch sa hovorí, že herec sa stráca vo svojej role, a nikdy to nebolo pravdivejšie než v tomto prípade. V Najtemnejšej hodine bol iba jeden moment – prekvapivo záber priamo spredu – keď som videl tvár Garyho Oldmana. Vyvolalo to vo mne úžasné zimomriavky. Nikdy som si však nevšimol Oldmanove charakteristické posunky či grimasy, ani jeho hlas. Jednoducho je Winstonom Churchillom, za čo veľmi vďačí vynikajúcemu výkonu umeleckých maskérov pod vedením Kazuhira Tsujiho, ktorý premenil Oldmana na Churchilla. (Oldman zjavne musel kvôli tomu prehovoriť 47-ročného Tsujiho, aby nešiel „do dôchodku“.)

Od Joa Wrighta som videl štyri iné filmy. Každý z nich sa mi páčil, no žiaden ma nepripravil na to, aká brilantná bude jeho práca v Najtemnejšej hodine. Veľké filmy môžu byť o veľkých mužoch a veľkých udalostiach, ako je tomu i v tomto prípade, no veľkosť filmu spočíva vo veciach, ktoré nie sú „veľké“ vo veľkolepom zmysle, ale najmä v tom, ako evokujú charakter, ktorý sa – rovnako vo filme ako i v skutočnom živote – ukazuje v malých momentoch, malých gestách a iných viditeľných a počuteľných detailoch. Dobrý režisér a vynikajúci herec tieto veci spoločne objavujú, čo je aj dôvod, že zo všetkých umení sa práve film najviac zakladá na spolupráci.

No pravou mierou zručnosti pána Wrighta – so schopnou pomocou scenáristu Anthonyho McCartena, ktorému zasa hojne pomáhali Churchillove prejavy a početné spisy – je spôsob, akým vytvára vysokú úroveň napätia v príbehu, ktorého koniec všetci dobre poznáme.

Dráma, ako dostať „našich chlapcov“ z Dunkirku skôr, než ich zmasakrujú postupujúce nemecké jednotky, je v Najtemnejšej hodine vlastne len epizódou, a väčšiu drámu a jemnejšie podrobnosti nachádzame v zobrazení Churchillových konfliktov s kľúčovými členmi jeho vojnového kabinetu, zvlášť s Nevillom Chamberlainom (Ronald Pickup), ktorého Winston práve vystriedal vo funkcii premiéra, a ministrom zahraničia, vikomtom Halifaxom (Stephen Dillane), ktorí sú obaja presvedčení, že pre Britániu je v konečnom dôsledku v tejto najtemnejšej hodine jedinou nádejou vyrokovať dohodu s Adolfom Hitlerom.

Dá sa pochopiť, prečo sa títo muži snažili o „mier v našich časoch,“ ako predtým povedal Chamberlain. Spojenci, medzi ktorými vtedy ešte neboli Spojené štáty, veľmi škaredo prehrávali a Churchillov optimizmus v roku 1940 vyzeral takmer ako šialenstvo.

Keď sledujeme Oldmana ako Churchilla, ktorého takmer zdrvila ťarcha úspechov Nemecka a porážok Spojencov, sme svedkami doteraz možno najlepšieho hereckého výkonu 21. storočia. A keď neskôr sledujeme Oldmanovho Churchilla, ako sa zbiera z takmer zúfalstva k mocnejšiemu optimizmu, ktorý vyburcoval britský ľud k vytrvalosti v boji proti jednému z najväčších ziel v dejinách, sme dojatí k slzám.

Keď sledujeme Oldmana ako Churchilla, ktorého takmer zdrvila ťarcha úspechov Nemecka a porážok Spojencov, sme svedkami doteraz možno najlepšieho hereckého výkonu 21. storočia. Zdieľať

Mňa, samozrejme, nie je až také ťažké rozplakať.

V scéne, ktorá možno zobrazuje skutočnú udalosť a možno nie, Churchill presviedča ľudí, aké sú vytrvalosť a odvaha dôležité. Na konci svojej recenzie Dunkirku som napísal: „Tom Hardy vyhral vojnu!” (Hardy hrá pilota RAF, ktorý poskytuje vzdušnú podporu počas evakuácie Dunkerque.) Keď som však sledoval spomínanú scénu v Najtemnejšej hodine (nebudem ju rozvádzať, aby som neobral čitateľa o potešenie z jej sledovania bez umenšenia jej účinku), pomyslel som si: Winston cestuje verejnou dopravou! A vyhral vojnu!

Čo majú oba tieto veľké filmy spoločné s katolicizmom? Nič, čo by priamo súviselo s vierou. (Je tam však jedna letmá scéna, v ktorej vidíme kráčať po londýnskej ulici pár mníšok. Pravdepodobne anglikánske benediktínky.) Napriek tomu je však Najtemnejšia hodina skutočným duchovným zážitkom.

Akvinský sa pýta (ST, q. 123): „Je statočnosť cnosťou?“ Je. A potom: „Vyniká statočnosť nad všetky ostatné cnosti?“ Vyniká. Prečo? Lebo, ako vysvetľuje sv. Tomáš, „strach zo smrteľného nebezpečenstva má najväčšiu moc prinútiť ľudí odstúpiť od dobra rozumu.“ Strach pred smrťou... či pred porážkou.

Anjelský učiteľ končí citátom z jedného zo svojich obľúbených zdrojov, Aristotela, ktorý poznamenáva: „Spravodliví a odvážni majú najväčšiu lásku, lebo sú najužitočnejší vo vojne i v mieri.“

Taký bol Winston Churchill.

Gary Oldman získal za svoj výkon nomináciu na Zlatý glóbus, no Najtemnejšia hodina nezískala nomináciu na najlepšiu drámu ani Joe Wright v režisérskej kategórii. Najtemnejšia hodina je prístupná od 13 rokov (pár hrubých výrazov) a obsahuje dobré vedľajšie herecké výkony Kristin Scott Thomasovej ako Clementine Churchillovej a Lily Jamesovej ako Churchillovej sekretárky.

Brad Miner
Autor je zástupcom šéfredaktora The Catholic Thing, vedúcim členom Faith and Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum) a sekretárom správnej rady Aid to the Church in Need USA (Pomoc trpiacej Cirkvi). Býval literárnym redaktorom v National Review. Medzi jeho posledné knihy patria Synovia sv. Patrika a Príručka pre dokonalého gentlemana.

Pôvodný text: The Light in “Darkest Hour”.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo