KOMENTÁR: Potraty sú hanbou západných ľudských práv

Pred niekoľkými dňami som sa zapojil do internetovej diskusie k téme potratov. Keďže sme si včera pripomenuli Medzinárodný deň ľudských práv, dovolím si z tejto debaty zacitovať.

Hlavné výčitky proti zákazu potratov boli v diskusii prezentované tak, ako je to aj vo verejnosti všeobecne ustálené. Katolícka cirkev nemôže nanucovať svoje názory neveriacej časti spoločnosti, lebo naša ústava vyslovene hovorí, že štát nie je naviazaný na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Nie je správne potraty zakázať, keďže by sa tým neodstránili, ale prevádzali by sa načierno, treba robiť osvetu, prestať „moralizovať“ a dotknutým ženám radšej aktívne pomáhať. Zákaz by bol nesprávny aj kvôli odporu verejnosti, sme predsa v demokratickom 21. storočí a najprv by s tým ona musela súhlasiť. Je to však naozaj tak?

O pomoci ženám v núdzi nie je treba diskutovať, je to nutnosť. Viaceré organizácie to aj robia, ako napr. projekt Zachráňme životy, poradňa Alexis, hniezda záchrany..., a určite si zaslúžia väčšiu podporu. No argument, že zákaz potratov je nesprávny, lebo by znamenal „vynucovanie katolíckych názorov“, je absurdný. Žiadny existujúci zákon predsa nie je svetonázorová „tabula rasa“, ale má základ v istých hodnotových kritériách, ktoré sa uznali ako relevantné a spravodlivé pre chod spoločnosti. Mnoho z nich (resp. väčšina) napokon aj stojí na kresťanskom desatore (nepokradneš, nepreriekneš krivého svedectva a pod.). Povedať, že „prečo chcete nútiť ľudí, ktorí katolícke presvedčenie nezdieľajú, že musia?“ je podobné, ako povedať, „prečo chcete brániť ľudom kradnúť, keď sa k desatoru nehlásia“. Jednoducho výčitka, že niečo vychádza z náboženstva, je nezmyselná - buď je argument oprávnený alebo nie je, bez ohľadu na to, či vychádza z náboženstva alebo akéhokoľvek svetonázoru.

Zdieľať

Pritom je to ešte inak – skutočná diskusia o potratoch predsa nestojí na zjavenom Slove, ale na racionálnych argumentoch. „Niet žiadnej inej témy, ktorá by potrebovala takú radikálnu sekularizáciu ako je téma potratov. Niet väčšej výzvy pre súčasných liberálov, aby pochopili, že ich súčasný postoj nie je liberálny, ale neľudský,“ písal pred takmer dvoma rokmi redaktor .týždňa Martin Hanus v odpovedi Petrovi Breinerovi. „Sekulárnosť“ a závažnosť argumentov proti potratom dobre dokladujú napr. erudované analýzy ústavného právnika Radoslava Procházku alebo oxfordského absolventa Martina Luterána.

A napokon – na potrebu ochrany života od počatia občas verejne poukážu aj vyslovení ateisti, ako to napr. koncom roku 2007 urobil Giuliano Ferrara, šéfredaktor sekulárnych talianskych novín Il Foglio. Volal vtedy po celosvetovom moratóriu na potraty a jeho iniciatíva viedla až k verejnému listu svetových osobností generálnemu sekretárovi OSN, kde žiadali doplnenie Všeobecnej deklarácie ľudských práv o definíciu práva na život „od počatia po prirodzenú smrť“. Prečo? Pretože „veda nám ukázala nezvratnú prítomnosť ľudskej genetickej štruktúry už od prvého stupňa vývoja embrya, štruktúry, ktorá je unikátna a neopakovateľná“, pritom však „v západnom svete sa už potraty stávajú nástrojom novej formy eugeniky, čo je znásilňovaním práv nenarodených detí a rovnoprávnosti medzi ľudskými pokoleniami“, a tým dochádza k „zničeniu univerzálnych ideálov a základov Všeobecnej deklarácie z roku 1948“.

"Embryá sa za účelom patentovania pri vedeckých experimentoch nesmú ničiť, ale podstúpiť potrat bez udania dôvodu môžu až do 90. dňa. To je úplne absurdné."

Zdieľať

Práva nenarodených detí sa zvyknú dobre porovnávať s právami černochov pred zrušením otroctva. Boli černosi považovaní za majetok nadradených belochov? Čakal niekto na pomalú zmenu názoru spoločnosti, alebo sa snažil presadiť zákaz otroctva? Volali obhajcovia černochov po referende a odvolávali sa na verejnú mienku? Nie, pretože vedeli, že o morálke nerozhoduje väčšina. Ani pôvodné chápanie demokracie neuznávalo hlasovanie ľudu o morálnych zákonoch, pretože sa vedelo, že by to viedlo k tyranii väčšiny.

Dieťa má byť chránené od počatia, pretože vtedy vzniká nový život. Jeho vývoj je kontinuálny, každá jeho fáza je nenahraditeľná a plynule nadväzujúca na tie predošlé, ani jednu nie je možné vynechať. Žiadny seriózny vedec neurčí presnú hranicu, dokedy sa organizmus pred narodením ešte nemá považovať za ľudskú osobu a odkedy už áno. Tri mesiace sú u nás síce zákonom stanoveným termínom, čo to však znamená? Že 89-dňový tvor človekom ešte nie je a 90-dňový z noci na ráno už áno? Je to nezmysel.

Dňa 18.11.2011 Súdny dvor Európskej únie zakázal prijímanie patentov, pri ktorých sa predpokladá ničenie ľudských embryí, pretože by to narážalo na ich dôstojnosť. Teda embryá sa za účelom patentovania pri vedeckých experimentoch nesmú ničiť, ale podstúpiť potrat (zabitie) bez udania dôvodu môžu až do 90. dňa. To je úplne absurdné.

Katolíckej cirkvi, pro-life združeniam a jednotlivcom slúži len ku cti, že právo nenarodených detí na život obhajujú aj napriek obvineniam paradoxne z „totalitarizmu“ a nanucovania „svojich hodnôt“ ostatným. Žiadne právo nestojí nad právom na život a je hanbou, že západný svet si dovolil koncepciu ľudských práv zdevalvovať.

Lukáš Obšitník

Foto: forumzivota.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo