Spoločnosť 01. december 2012

PROFIL: Slovenský jezuita v Afrike

Milan Hudaček
Bajan-foto.jpg Dnes uplynulo sto rokov od narodenia veľkého misionára v Afrike P. Pavla Bajana. Jeho životopis je bohatý práve pre obetavú prácu, ktorej zasvätil celý život v afrických misiách. Na deň jeho stého jubilea mu v rodnej obci odhalia rodáci aj pamätnú tabuľ...
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Milan Hudaček

Bajan-foto.jpg Dnes uplynulo sto rokov od narodenia veľkého misionára v Afrike P. Pavla Bajana. Jeho životopis je bohatý práve pre obetavú prácu, ktorej zasvätil celý život v afrických misiách. Na deň jeho stého jubilea mu v rodnej obci odhalia rodáci aj pamätnú tabuľ...

Dnes uplynulo sto rokov od narodenia veľkého misionára v Afrike P. Pavla Bajana. Jeho životopis je bohatý práve pre obetavú prácu, ktorej zasvätil celý život v afrických misiách. Na deň jeho stého jubilea mu v rodnej obci odhalia rodáci aj pamätnú tabuľu. 

P. Pavol sa narodil v Podlužanoch 1. decembra 1912 (okr. Levice) ako tretie dieťa zo šiestich súrodencov. V jeho detských rokoch sa rodičia presťahovali do Kmeťoviec, kde malý Paľo strávil ďalšie roky svojho detstva a dospievania.

Od Levíc po Vatikán

Základné vzdelanie nadobudol v susedných obciach Horné Žemberovce, Bátovce, Hronské Kostihy, kam chodieval do školy. Gymnaziálne štúdia začal v Leviciach, kam peši dochádzal 4 hodiny. Počas štúdií sa rozhodol vstúpiť k jezuitom, ktorí ho aj prijali v roku 1930 do noviciátu v Trnave. Po skončení dvojročného noviciátu pokračoval v gymnaziálnych štúdiách, ktoré dokončil v Kláštore pod Znievom. Maturitou v roku 1935 sa pre neho otvára nové študijné pole vo filozofických vedách. Začal ich študovať v Krakove. Po trojročnom študijnom pobyte sa vracia na Slovensko. V Košiciach sa zamestná ako vychovávateľ v internáte Stanislavov. Krátko učil aj na Premonštrátskom gymnáziu, až kým Košice nepripadli 2. novembra 1938 do Maďarska. Po anexii južného Slovenska odchádza do Bratislavy, kde začne štúdium dejepisu a zemepisu na Slovenskej univerzite. Úspešnou štátnou skúškou v roku 1943 skončí vysokoškolské vzdelávanie v Bratislave a odchádza na teologické štúdiá do Banskej Bystrice. 16. júla 1946 prijal kňazskú vysviacku z rúk otca biskupa Jána Vojtaššáka v Ružomberku. Ako novokňaza ho predstavení vyšlú na špecializované štúdiá na Heythrop College do Oxfordu. Po roku odchádza na tretiu formačnu etapu do Dublinu. Po jej absolvovaní v lete 1948 sa z Írska sťahuje do Ríma. Novú misiu dostane vo vysielaní Československého oddelenia vatikánskeho rozhlasu. Jeho pričinením vznikla slovenská sekcia, ktorá od 3. júla 1949 začala vlastné vysielanie v slovenčine. Za pomoci pátra asistenta A. Prešerena dopomohol P. Bajan k intenzívnejšej cirkevnej starostlivosti rímskych úradov o Slovákov v zahraničí. Ujme sa tejto pastorácie aj sám, keď prevezme v jeseni 1950 starostlivosť o slovenských veriacich v Clevelande (OH) v USA. V tamojšich farnostiach Barberrton (OH), Whiting (PA) sa stane obľúbeným dušpastierom.

Z Ameriky do Zambie

"V Afrike bolo veľa slovenských misionárov, ale až Pavol Bajan docenil silu písaného slova, ktorým preniesol africký život medzi kresťanské spoločenstvá vo vyspelom svete."

Širší okruh veriacich ho spozná vďaka písanému slovu. P. Bajan uverejňuje svoje články vo viacerých amerických časopisoch a denníkoch. Získal si tak mnoho dobrodincov, ktorí ho v nasledujúcich rokoch štedro podporovali. P. Bajan túžil po náročných dielach a ponúkol sa predstaveným pre misiu v Afrike. Na sviatok Krista Kráľa 1953 sa lúči s Amerikou a odchádza do Severnej Rodézie. Po odchode anglických kolonizátorov tamojšia krajina zmení názov, ktorý dnes poznáme ako Zambia. Pracuje v tropických podmienkach v misijných osadách, v nemocnici, vo väznici i ako učiteľ v miestnom seminári. V roku 1963 nastúpil na dlhšiu dovolenku, ktorú strávil v USA a v Kanade. Počas nej sa zoznámil s ďalšími priateľmi, ktorých oboznamoval s problémami Afriky, a tí ho zase štedro podporovali. Z podpôr katolíckych spoločenstiev vo vyspelých krajinách postavil v Zambii niekoľko kostolov. Po 17 rokoch misijnej pastorácie prechádza zo Zambie do Juhoafrickej republiky. V Hardbeespoortje je v roku 1970 poverený duchovnou starostlivosťou na dievčenskej škole. V Pretórii sa o pár rokov neskôr pastoračne stará o miešaných prisťahovalcov najmä z Indie.

V tomto období intenzívne prispieva článkami aj do slovenských Katolíckych novín. Pútavým rozprávaním približuje v nich život v afrických misiách. Z jeho rozprávania možno zostaviť mapu jeho pôsobenia v Afrike. Miesta: Kabwe, Mukobeko, Kapiri Mpoši, Bwacha, Mukobe, Mpansha a rovnako aj blízke krajiny Keňa, Mozambik, Zimbabwe, Uganda sú miesta kam prichádzal s misijnou horlivosťou a hľadal službu miestným obyvateľom. Ponavštevoval aj misionárov slovenského pôvodu: P. Štefana Hirjaka, P. Eduarda Hancka, Fr. Jána Gajdoša, ktorých vyhľadal na odľahlých misijných staniciach. Páter Pavol trpel v závere života na cukrovku. Tá sa aj stala príčinou amputácie jeho nohy. Krátko na to zomiera 10. 8. 1978 v pretórijskej nemocnici. V posledných dňoch života mu spoločnosť robil český prisťahovalec, ktorý aj zaslal správu o jeho smrti slovenským jezuitom do Kanady.

Životopis P. Pavla Bajana je tak pútavý, že inšpiroval historika Františka Vnuka, aby o ňom napísal osobitnú publikáciu. Jeho kniha Slovenský misionár v Afrike (1988) sa viac ráz stala podnetom pre ďalšie rozprávanie o afrických misiách. Autor v nej využil bohatú korešpondenciu, ktorú našiel v médiach slovenských spoločenstiev v Amerike. V Afrike bolo veľa slovenských misionárov a vykonali veľké dielo, ale až Pavol Bajan docenil silu písaného slova, ktorým preniesol africký život medzi kresťanské spoločenstvá vo vyspelom svete. Za jeho prácu sme mu veľmi vďační.

Milan Hudaček SJ
Foto: archív SJ

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0