Prečo vzniká tak málo dobrých cirkevných stavieb?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Prečo vzniká tak málo dobrých cirkevných stavieb?

Kniha českého architekta Norberta Schmidta by nemala chýbať v knižniciach architektov ani farárov.

Starý kostol a súčasné umenie; viera, spiritualita a umelci, architekti dneška – dva svety, ktoré nemajú nič spoločné? Je cirkev naozaj len muzeálna inštitúcia, v ktorej má domov len dávno minulá kultúra a podivná ghettoidná výtvarničtina, ktorá nemá nič spoločné s tým, čo sa dá vidieť v Tate Modern alebo MOMA? Prečo vzniká tak málo dobrých cirkevných stavieb, ktoré sa svojou kvalitou vyrovnajú tomu, čo nám zanechala gotika či barok? Ako vnímajú umelci kresťanstvo a tiež cirkev? A vôbec, ako vníma cirkev sama umenie? Ako sa dnes má stavať kostol? A ako by sa mal používať ten starý?

Toto sú jedny z mnohých otázok, ktorým sa venuje kniha Přímluva za současnost (s rozsahom vyše 400 strán) z pera českého architekta Norberta Schmidta. Obzor autora knihy je zakotvený vo viacerých svetoch. Okrem toho, že pracuje ako architekt v pražskom ateliéri Josefa Pleskota, pohybuje sa a je zodpovedný za umelecké intervencie v prostredí známej akademickej farnosti u Nejsv. Salvátora pod vedením Tomáša Halíka a zároveň je vedúci Centra teologie a umění na Katolíckej teologickej fakulte UK v Prahe.

Uchopenie témy knihy sa dá už možno tušiť pri vizuálnom vzhľade samotnej knihy: pestrofarebný pásový prebal na šedom látkovom povrchu knihy s hrubými doskami: Žeby veľký dialóg niečoho životaschopného i vyschnutého, príťažlivého i fádneho, nového i starého?

Kniha pozostáva z teoretických kapitol, rovnako dokumentuje najmä umelecké priestorové zásahy v kostole Nejsvětějšího Salvátora v Prahe v rokoch 2006 – 2016. Taktiež sú tu mapované v niekoľkých prípadoch umelecké a architektonické diela v iných cirkevných i necirkevných priestoroch, ktoré vďaka skúsenostiam od Salvátora vyrastajú.

Stretneme sa tu so spoluprácami s českými umelcami ako Václav Cigler (dielo Studánky), Patrik Hábl (edícia pôstnych obrazov), Pavel Mrkus (adventná videoprojekcia na strop v hlavnej lodi salvátorského kostola), tak aj so zahraničnými – napríklad s juhokórejským umelcom Choi Jeonghwa (priestorová intervencia Beautiful! Beautiful Life).

Nájdeme tu odkazy na príklady zo zahraničia, ktoré sa stali pre autora inšpiráciou a tiež zdrojom spätnej väzby. Určite silnou stránkou knihy je cyklus fotografií Petra Neuberta, striedajúci jednotlivé textové pasáže.

Ako badať z odkazov v knihe, sám autor a jeho spolupracovníci sa v mnohom inšpirovali z projektov zo zahraničia, najmä z nemecky a z francúzsky hovoriaceho prostredia. Referenčným bodom, ktorý architekt Schmidt pre seba objavil, je francúzsky dominikán Marie – Alan Couturier OP (prvá polovica 20. storočia – pracujúci na časopise L´art Sacre).

Inšpirácia projektov, ktoré sú mapované v knihe, pochádza tiež z myšlienkového sveta nemeckého jezuitu pátra Friedhelma Mennekesa, ktorý stál pri zrode stanice umenia sv. Petra v Kolíne nad Rýnom. Taktiež je pre autora zdrojom inšpirácie myšlienkový a teologický svet Romana Guardiniho a jeho spolupracovníka, povojnového architekta Rudolfa Schwarza. Za zmienku stojí zaujímavé know-how v knihe, ktoré je zhrnuté do siedmich bodov a vychádza z metodiky prístupu k jednotlivým počinom.

Časť knihy pomenuváva kriticky trendy, tendencie a vkus v novodobom a súčasnom cirkevnom prostredí, či už v podobe akože „tridentskej estetiky“, či ako snahu o vzkriesenie kresťanskej ikonografie (napr. Beuron), alebo snahu „zaistiť si“ posvätno opakovaním voľakedy úspešných foriem (pozri tendencia pseudoštýlov 19. a začiatku 20. storočia či súčasná vlna obľuby a napodobňovania ikon).

Autor to formuluje tak, že týmto štýlom sa cirkev dostáva do kultúrnej izolácie. V tomto zmysle sa dá hovoriť o procese exkulturácie (teda opaku inkulturácie).

Určite počas čítania knihy sa objaví u slovenského čitateľa otázka, ako sa dá inšpirovať týmito myšlienkami pre náš slovenský kontext. V tomto duchu je zaujímavá spomienka a rada autora, že po tom, ako sa boli nadýchať a inšpirovať príkladmi zo zahraničia, museli na všetko doteraz videné zabudnúť a hľadať možnosti a potenciál u seba doma.

V poriadku, keď nie je možnosť hneď robiť veľké veci, tak nech sa začne s malými počinmi. Norbert Schmidt na inom mieste odporúča, že na začiatok stačí, že sa začnú vo farnosti slúžiť roráty poctivo iba pri sviečkach – žiadne elektrické svetlo – iba pri sviečkach. Nuž, veľmi zaujímavý smerovník.

Záver knihy obsahuje dva rozhovory (z toho jeden s českou umelkyňou Adrienou Šimotovou), v ktorých sa dá ešte bližšie pochopiť myšlienkový svet autora a prostredia, ktorým sa inšpiruje. Okrem toho sa čitateľ môže na posledných stránkach knihy oboznámiť s bohatým poznámkovým aparátom, súpisom literatúry, prehľadom publikácií a debatných stretnutí, prednášok a konferencií spomínaného Centra teologie a umění.

Štúdium tejto problematiky určite nie je pre široké masy. Pustiť sa do tejto knihy si vyžaduje u čitateľa aspoň minimálne znalosti zo sveta dejín umenia, architektúry i teológie. Ale kniha je skvelá pre každého, kto si kladie podobné otázky, hľadá spôsoby, ako sa venovať prepojeniu súčasného umenia a kresťanstva v našom európskom kontexte.

Kniha by určite nemala chýbať v príručných knižniciach architektonických kancelárií ani v knižniciach fár, rehoľných domov či teologických fakúlt.


Norbert Schmidt: Přímluva za současnost/Umění v sakrálním prostoru, vydaveteľstvo TRIÁDA

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo