K VECI: Poučenie zo strednej Európy

Pred pár rokmi som mal možnosť pravidelne sa stretávať s predstaviteľmi stredoeurópskych štátov a neskôr aj cestovať do tohto regiónu. Uvedomil som si, že toto miesto je niečím fascinujúce, aj keď mi vtedy nebolo celkom jasné, prečo.

„Stredná Európa“ obsahuje veľké množstvo veľmi odlišných národov a území. Litva sa javí byť veľmi očividne „katolícka,“ kým Estónsko nie. Česká republika a Slovensko sú úplne odlišné, čo spôsobilo „zamatový rozvod“ po skončení studenej vojny. Poľsko a Chorvátsko majú hlboké katolícke korene, ktoré sa postupne uvoľnili spôsobom odlišným, než tomu bolo v Maďarsku.

Nedávny politický a ekonomický vývoj spôsobil, že tieto krajiny sú také rôzne, až sa mnohí pýtajú, či je vôbec stále možné chápať ich ako jeden región.

Stredoeurópsky zmysel pre slobodu

No či sa človek stretáva s týmito miestami po prvýkrát alebo ich pozná celý život, mimo všetkých týchto rozdielov existuje identifikovateľný „pocit“ a vedomie podobností, pokiaľ ide o počasie, architektúru, historické skúsenosti a svetonázor.

Pri stretnutiach s predstaviteľmi vlád a s ľuďmi, ktorých som mal možnosť spoznať cez katolícke styky (mnohí z nich boli na začiatku tisícročia dosť mladí na svoje posty), bol jedným spoločným prvkom zmysel pre slobodu, ktorý nebol taký zreteľný u ich amerických a západoeurópskych kolegov. Títo muži a ženy mali stále živé spomienky na komunistickú vládu.

Jeden mi povedal, ako boli jeho rodičia informovaní, že by mu to išlo lepšie v škole a aj šance dostať sa na univerzitu by mal vyššie, keby prestali chodiť na omšu. Takéto šikanovanie bolo normou.

Jedným z dôvodov mojej fascinácie týmto regiónom je, že niektorí – nie všetci – katolíci a protestanti prežili s neporušenou vierou vydaní na milosť a nemilosť mocnému modernému byrokraticko-administratívnemu štátu. Tento štát sa s veľkou vehemenciou a s najlepšou dostupnou technológiou snažil sekularizovať spoločnosť a zatlačiť náboženstvo maximálne do rodín a do tých cirkevných budov, ktoré mali povolenie existovať. Možno sa máme čo učiť z ich skúsenosti.

Wojtylov štvorbodový plán

John Hittinger z University of St Thomas v Houstone nedávno popísal podobnosti medzi ich situáciou a tou našou. Cituje varovania kardinála Georgea z tohto roka o účinkoch nariadenia ministerstva zdravotníctva (HHS mandate) týkajúceho sa poskytovania prostriedkov regulácie pôrodnosti, čo prakticky núti katolícke inštitúcie buď sa sekularizovať alebo to zabaliť. Kardinál poznamenal, že náboženskú slobodu garantovala aj sovietska ústava, no realita bola veľmi odlišná a vysoko obmedzená. Niektoré vedúce postavy ruskej ortodoxnej Cirkvi mali hodnosť a privilégiá dôstojníkov KGB.

Najvýznamnejší katolícky oponent tejto reality studenej vojny bol samozrejme kardinál Wojtyla z Poľska, neskorší pápež Ján Pavol II. Priniesol štvorbodový plán pre Cirkev v takejto situácii: „(1) odvolávať sa na zákonné a morálne práva v boji proti nespravodlivým útokom na jej činnosť a inštitúcie; (2) byť predovšetkým učiteľom, vysvetľovať pravú vieru a jej aplikáciu vo všetkých oblastiach života...; (3) používať dramatické príležitosti na vyjadrenie solidarity s katolíkmi, ktorí sú napádaní, a s inštitúciami, ktoré sú rozvracané; pripomínať si výročia a hrdinov viery v [našej] krajine;... (4) silne vystupovať proti ‚štiepeniu zhora a zdola‘ [taktika štátu], stavať sa proti nemu a pripravenosť nastoliť doktrinálnu a praktickú disciplínu, ktorá je potrebná na zachovanie jednoty viery.“

Ľahko povedať, ťažko urobiť. Pápež vyhral vojnu. No v jej bitkách v Poľsku aj inde štátna moc mnohých (vrátane kléru) kooptovala a oni spolupracovali na jej programe.

Súostrovie Cirkev a riziko štátneho financovania

Zdá sa, že to, čo v týchto rokoch umožnilo prežiť kresťanstvu v strednej Európe, bol len najnovší prípad toho, čo nebohý kňaz maďarského pôvodu Stanley Jaki popísal vo svojej knihe Súostrovie Cirkev. Tvrdí, že v minulom storočí aj vždy, keď prichádzajú „búrky morálnej skazy“, je Cirkev vlastne skôr skupinou ostrovov svätosti a pravdy než súvislým kontinentom. Svätci udržiavajú tieto ostrovy naprieč storočiami, hoci ich poloha sa uprostred dejinných náhodností mení.

Takéto ostrovy existujú a pretrvávajú aj v západnej Európe, kde za posledné dve storočia sekularizácia rýchlo postupovala aj bez pomoci komunistického režimu. A iným, ale dôležitým problémom naprieč celou Európou bola veľmi priateľská spolupráca na sekularizácii zo strany vládou financovanej a zákonne ustanovenej Cirkvi závislej od štátneho aparátu.

Výška dotácií, ktoré dostávajú katolícke inštitúcie v Spojených štátoch od federálnej vlády, vytvára podobné napätie medzi odporom voči štátu, keď prekročí hranice svojej autority, a rizikom straty peňazí, ktoré podporujú cirkevné diela. Americkí katolíci tradične podporujú veľké vládne sociálne programy. No s nahromadením zdrojov, ktoré majú podporovať tieto programy, prichádza aj moc, ktorá sa môže použiť na akékoľvek účely, ako je napríklad nariadenie ministerstva zdravotníctva.

Ostrovy v súostroví tvoria „živý organizmus“ Cirkvi, ktorej potrebnú oporu poskytujú cirkevné štruktúry. Podľa názoru otca Jakiho bolo to nové v minulom storočí uznanie úlohy laikov, ktoré kulminovalo počas 2. vatikánskeho koncilu (koncilu, pre ktorý si vyhradzuje tiež značnú kritiku). Aby súostrovie naďalej postupovalo vpred, aby sa realizoval štvorbodový plán kardinála Wojtylu, musia laici hrať novú úlohu spolu s hierarchiou. Úloha laikov bude významnou témou nadchádzajúceho Roku viery, ktorý začína 11. októbra.

Môžeme dúfať, že Amerika má ešte stále ďaleko od strednej Európy v 60-tych rokoch 20. storočia a bolo by nespravodlivým hraním sa na obete, keby sme našu situáciu porovnávali so situáciou kresťanov čeliacim komunistickému Leviatanovi. No tí, čo sa objavili v tomto regióne v polovici 20. storočia a zažili, čo sa stane, keď sa sekulárny štát podujme vyčistiť verejný priestor od náboženského vplyvu, nás v tejto chvíli našich dejín majú veľa čo naučiť.

Joseph Wood
Autor vyučuje v Institute of World Politics vo Washingtone.

Pôvodný text: Lessons from Central Europe, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo