Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
13. október 2017

Sudca Orosz sa vrátil k pôvodnému duchu zákona o Ústave pamäti národa

Po rozhodnutí Najvyššieho súdu v neprospech ÚPN sa zdalo, že proces s Andrejom Babišom je už nenávratne stratený. Nové rozhodnutie Ústavného súdu však dalo za pravdu ÚPN a obsahuje viacero zásadných bodov týkajúcich sa postavenia ústavu.
Sudca Orosz sa vrátil k pôvodnému duchu zákona o Ústave pamäti národa

Archívna snímka Andreja Babiša po pojednávaní prvostupňového Okresného súdu Bratislava I z 30. januára 2014. Foto: TASR/Martin Baumann

V skratke: Andrej Babiš zažaloval ÚPN za neoprávnenú evidenciu svojej osoby v registračných protokoloch ŠtB, podľa ktorých ho ŠtB viedla ako svojho spolupracovníka v kategórii agent. („Agent“ v tomto prípade neznamená príslušník ŠtB. Bola to jedna z kategórií vedomej spolupráce, ktorú príslušníci ŠtB prideľovali svojim spolupracovníkom z radov obyčajných ľudí.) Na pojednávaniach okresného a neskôr aj krajského súdu ÚPN tvrdil, že je jeho zákonnou povinnosťou zverejňovať evidenčné materiály ŠtB v rámci úsilia o vyrovnávanie sa s komunistickým režimom, a doplnil aj 12 spisov ŠtB, ktoré potvrdzovali spoluprácu Andreja Babiša s tajnou službou. Okresný súd však 24. júna 2014 vyriekol, že Babiš je v evidenčných materiáloch ŠtB vedený neoprávnene. ÚPN sa voči tomu odvolal na krajský súd, no ten 30. júna 2015 potvrdil rozhodnutie okresného súdu.

Doterajšia prax v konečnom dôsledku znamenala, že Ústavu pamäti národa zameranému na skúmanie obdobia neslobody sa akoby prisudzovala úloha právneho nástupcu ŠtB, čo je úplne absurdný stav. Zdieľať

Na pojednávania si Andrej Babiš ako svedkov privolal aj troch bývalých príslušníkov ŠtB, medzi nimi aj Júliusa Šumana, ktorý je vedený ako ten, kto ho ako zamestnanec komunistickej tajnej služby priviedol k spolupráci a riadil ju. Všetci traja svoju činnosť v ŠtB zľahčovali a tvrdili, že spis na Andreja Babiša bol vedený len formálne a jeho spolupráca bola vymyslená. Súdy, paradoxne, priradili svedectvu týchto zamestnancov represívneho orgánu zločineckého režimu vyššiu hodnovernosť ako svedectvu rešpektovaných historikov skúmajúcich činnosť ŠtB, ktorí vystupovali na pojednávaní. ÚPN následne podal dovolanie na Najvyšší súd, no aj ten 31. januára 2017 rozhodol v prospech Andreja Babiša. Bývalí zamestnanci ŠtB ako svedkovia v procese navyše neboli zbavení mlčanlivosti, čo sa umelo odstránilo až na Najvyššom súde, no aj to v rozpore so správnym postupom. ÚPN preto podal sťažnosť na postupy súdov na Ústavný súd, ktorý teraz v plnej miere dal za pravdu ústavu, predchádzajúce rozhodnutia súdov zrušil a vec s pripomienkami vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Skrátené zdôvodnenie rozhodnutia na zasadnutí Ústavného súdu prečítal sudca Ladislav Orosz (zvukový záznam je v celej dĺžke dostupný tu, je možné si ho vypočuť aj na webovej stránke Českého rozhlasu). Je to prelomové rozhodnutie, a keď v tlačovej podobe vyjde aj jeho úplné zdôvodnenie, určite sa svojou argumentačnou poctivosťou, precíznosťou a odkazmi na právne normy (okrem iných aj na zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu) stane vzorom pre rozhodnutia v podobných prípadoch.

Ústavný súd vyriekol niekoľko zásadných vecí: spochybnil svedectvá bývalých príslušníkov ŠtB, keďže neboli zbavení mlčanlivosti (ich svedectvo „bolo nezákonné“, a teda neprípustné), takisto aj ich hodnovernosť („skutočnosť, že svedkovia, bývalí príslušníci ŠtB, sa svojou činnosťou podieľali na presadzovaní komunistického režimu, objektívne vyvoláva pochybnosti o ich dôveryhodnosti“ a zdôvodnenie, prečo ich súdy považovali za dôveryhodných svedkov, „Ústavný súd považuje za nepostačujúce a svojvoľné, pričom absencia riadneho odôvodnenia dôveryhodnosti týchto svedkov zásadným spôsobom spochybňuje rešpektovanie princípov spravodlivého procesu v preskúmavanej veci“).

Ďalšou zásadnou vecou, ktorú vyriekol Ústavný súd, je potreba rozlišovania medzi vytvorením evidencie ŠtB, jej zverejnením a nájdením pôvodcu zodpovedného za prípadnú škodu. Ak sa niekto domáha ochrany osobnosti vo veci neoprávnenej evidencie v materiáloch ŠtB (ako je to aj v prípade Andreja Babiša), je potrebné zvážiť, koho je možné za takúto evidenciu brať na zodpovednosť, teda kto je nositeľom tzv. pasívnej vecnej legitimácie. Ústavný súd vyriekol, že podľa neho všeobecné súdy, ktoré aj doteraz rozhodovali v podobných prípadoch vedených proti ÚPN (aj pred procesom s Andrejom Babišom), prisudzovali pasívnu vecnú legitimáciu ÚPN neoprávnene, pretože ústav evidenciu ŠtB nevytvoril.

Podľa Ústavného súdu „skutočnosť, že (Babišovi) svedkovia, bývalí príslušníci ŠtB, sa svojou činnosťou podieľali na presadzovaní komunistického režimu, objektívne vyvoláva pochybnosti o ich dôveryhodnosti“. Zdieľať

Ústavný súd pripomenul, že slovenské súdy už v 90. rokoch pasívnu legitimitu v podobných prípadoch prideľovali Slovenskej informačnej službe. Už vtedy to nesprávne odôvodňovali tým, že SIS spravovala a tým aj mohla využívať archívne materiály po ŠtB. „Už vtedy uznali za zodpovedného (v neoprávnenom evidovaní) orgán, ktorý je držiteľom, resp. správcom týchto zväzkov, aj keď sám tento orgán o evidovaní alebo neevidovaní určitej osoby nerozhodoval ani rozhodovať nemohol.“

Po vzniku ÚPN sa následne do jeho správy z ministerstva vnútra a SIS previedli materiály po ŠtB, aby ústav mohol plniť úlohy, ktoré mu boli uložené zákonom. V nadväznosti na to sa mu súdmi pridelila spomínaná pasívna legitimita vo veci neoprávneného evidovania osôb v materiáloch ŠtB. Ústavný súd však hovorí: „Podľa všeobecne akceptovaného názoru právnej teórie je zodpovedným subjektom vždy pôvodca zásahu, teda ten, ktorého konanie spôsobilo zásah do osobnosti fyzickej osoby.“

Vo veci potenciálne neoprávnenej evidencie Andreja Babiša Ústavný súd vyriekol: „Je zrejmé, že pôvodcom tohto zásahu, ktorý viedol k neoprávnenému vytvoreniu zväzku na meno a jeho neoprávnenému zavedeniu do evidencie ŠtB, nemohol byť ÚPN, ktorý bol ako verejnoprávna ustanovizeň zriadený približne 20 rokov po tom, čo bol tento zväzok vytvorený a 13 rokov po tom, čo došlo k zrušeniu ŠtB.“ Podobne ÚPN podľa Ústavného súdu nemôže byť pasívne legitimovaný, ani ak by došlo k zásahu do osobnosti samotným zverejnením evidencie, pretože ÚPN v tomto postupuje presne podľa znenia zákona o pamäti národa, ktorý mu ukladá povinnosť uverejniť tieto evidencie, pričom občiansky zákonník priznáva škodu len vtedy, ak je zverejnenie neoprávnené.

Inzercia

Podľa Ústavného súdu teda okresný súd, resp. krajský súd mali zamietnuť žalobu Andreja Babiša proti ÚPN, pretože ústav nie je pasívne vecne legitimovaný v tejto veci.

Všeobecne možno povedať, že doterajšia prax v konečnom dôsledku znamenala, že ÚPN akoby niesol právnu zodpovednosť za spôsob práce ŠtB, teda ústavu zameranému na skúmanie obdobia neslobody sa akoby prisudzovala úloha právneho nástupcu ŠtB, čo je úplne absurdný stav.

V ostro sledovanom procese vyriekol Ústavný súd zásadné rozhodnutie, ktoré doň vnieslo poriadok a takisto aj ujasnilo právne postavenie ÚPN presne v tom duchu, aký je prítomný v jeho zakladajúcom zákone. Zdieľať

V Českej republike sa občania vo veci neoprávnenej evidencie ŠtB obracajú nie na Ústav pro studium totalitních režimů, ktorý takéto evidencie taktiež zverejňuje, ale na Ministerstvo vnútra ČR. Podobne by takto mali postupovať aj na Slovensku.

Prípadne by to bolo možné mierne nadľahčene povedať aj takto: Ak Andrej Babiš považuje za zásah do svojich práv to, že ho príslušník ŠtB Július Šuman zaevidoval a potom niekoľko rokov viedol ako spolupracovníka ŠtB v kategórii „agent“ (hoci dnes, paradoxne, vystupuje ako jeho svedok na súde), mal by za poškodenie svojho mena žalovať tohto Júliusa Šumana, prípadne aj jeho vtedajších nadriadených, ktorí tento stav vytvorili, nie ÚPN, ktorý ich prácu len v zmysle zákona sprístupnil verejnosti.

V ostro sledovanom procese vyriekol Ústavný súd zásadné rozhodnutie, ktoré doň vnieslo poriadok a takisto aj ujasnilo právne postavenie ÚPN presne v tom duchu, aký je prítomný v jeho zakladajúcom zákone.

Nezávisle od tohto rozhodnutia bola včera prijatá aj novela zákona o pamäti národa, ktorá mení fungovanie ústavu. K Ondrejovi Krajňákovi môžu existovať rôzne výhrady, ale jeho nástupcovia na čele ÚPN mu budú musieť uznať zásluhu, že spolu s tímom zvnútra aj zvonku ústavu dotiahol tento súdny proces až k tomuto prelomovému rozhodnutiu.

Odporúčame