Prečo budem voliť Jána Mrvu, starostu Vajnor?

Prečo budem voliť Jána Mrvu, starostu Vajnor?

Čo môžeme stratiť župnými voľbami, čo môžeme získať a prečo voliť starostu Vajnor?

Možno mi nepatrí prihovárať sa zo svojho pohľadu väčšiemu množstvu ľudí. Ale akákoľvek neistota sa ľahko prekoná istotou v osobnosť starostu Vajnor Jána Mrvu. Nie som Vajnorčan, bývam pár kilometrov od tejto mestskej časti, ale rád tam chodím. Nadchlo ma niečo v duši, keď som uvidel, ako sa Vajnory menia a aký je starosta Ján Mrva obľúbený. Neráta sa to ani množstvom ľudí, veľkou väčšinou, čo ho trikrát po sebe zvolila za starostu: Vzťah k človeku nevyjadruje počet voličov, je to niečo viac. Lebo cítiť v bežných rozhovoroch, ako má rád ľudí, rád sa s nimi stretáva. Aj mne sa podarilo niekoľkokrát sa s ním stretnúť. Niežeby som nemal ľudí rád a nemal záľubu v stretávaní sa s blízkymi, teda skôr známymi, ale jeho prístup k ľuďom ma prekvapil, tak nejako nadmieru. Čo v tom môže byť...  Prihovoriť sa každému, deťom, mladým aj starším, ale aj veľmi starým okolo seba, všetkým. Zaujímať sa o také veľké množstvo ľudí, vidieť ich problémy a s pocitom blízkosti k ich riešiť. A tiež dokázať za nich s nasadením času aj síl o ne bojovať. Prekonáva to bežné hranice, ale rovnako tiež moje hranice pohľadu človeka, ktorý sleduje dianie okolo seba, aj vlastné konanie.

Jeho prístup nemôžem porovnávať s komunálnymi politikmi, ktorých vnímam s nechuťou, keď vidím u nich toľko formálnosti. Nepatrím medzi tých, čo by poukazovali na ich kauzy a čo dokážu prezentovať svoje sklamanie pred ostatnými, aj keď je sklamanie všeobecné.

Kedy nás vlastne potrebujú ?

Keď začnú zamorovať verný priestor bilbordmi a v predvolebnom čase všetkých idú ohúriť heslami?

Takými slovami na letákoch a svojich plagátikoch, ktoré sa nedajú nikdy brať vážne? A nepripomína to frašku, ak to porovnáme so skutočnými zámermi a predchádzajúcimi skutkami?

Všetci sme udivení, ako prezentujú svoju skúsenosť v komunálnej politike, ale necítime po dlhom období pôsobenia nič iné ako dlhodobý dosť úzky osobný záujem alebo výrazný nezáujem o nás. Kedy chcú vlastne bojovať o ľudí?

A kedy vidia pred sebou úprimne ich záujmy? Dokedy nás chcú klamať o tom, ako  idú „slúžiť ľuďom“?  Prečo máme tomu veriť? Áno, sú otrepaní v politike, vedia si nájsť svoje cestičky aj vyhľadávať také priateľstvá, ktoré ani nehľadajú verejný záujem.

Preto je ten nezáujem z našej strany prísť voliť. Koho vlastne? Čakať len na plnenie sľubov, ktoré neboli nastolené úprimne?  Všetci si na to povieme, veď ich poznáme... Sú dlhodobo zaujatí politikou sľubov, proklamácií o našom prospechu, akoby iné nemali na srdci alebo o nič iné sa nezaujímali so svojimi sponzormi. A býva jedno, či sú to sponzori politickí alebo s komerčným podtextom. Nikto z týchto „doterajších politikov“ nedáva za nich odpočet a títo ostávajú dlhodobo ukrývaní.

Ako by mal vyzerať správny kandidát na predsedu VÚC, aký by mal byť? Vlastne ani nevieme, kto by ešte mohol plniť objektívne a spravodlivé očakávania. Opakovane a znova budeme sklamaní?

Mnohí z nás si nečítajú volebné programy. Len sa nejako upriamujeme na známu osobnosť, ktorú spoznávame z predvolebnej reklamy, prípadne z pôsobenia v komunálnych alebo regionálnych funkciách. Stačí nám to? A tak málo? Alebo nepôjdeme radšej voliť?

Nie je ľahké si ujasniť, čo môžeme stratiť alebo získať župnými voľbami. Koho dostaneme po voľbách.

Ing. Ján Mrva nestihol zovšednieť. Nestihol narušiť svoj obraz úprimnosti a presvedčivosti. S ľahkosťou vstupuje do konštruktívneho konsenzu. Počas rokovaní Miestneho zastupiteľstva, ktoré sú uverejňované pod webovou stránkou mestskej časti, vystupuje veľmi prirodzene, aj so zjavnou osobitosťou pracovitého prístupu spolupracuje s rôznofarebným miestnym zastupiteľstvom.

Keď bol viacerými oslovený, aby sa ujal kandidatúry na pozíciu predsedu VÚC, tak to bolo z ich strany silné gesto nádeje, že príde niekto, kto premení Bratislavský samosprávny kraj na viditeľne efektívnu inštitúciu, ktorá sa bude rozvíjať, kde ľudia uvidia jej zmysluplnosť.

Nie je ľahké ľuďom hovoriť o nádeji tam, kde vidia sklamanie. Kde sa stretnú s často nenaplnenými očakávaniami. Preto je dôležitý optimistický pohľad, vidieť človeka, ktorý tu môže veľa zmeniť. Ktorý dokáže presvedčiť svojou osobnosťou.

Presviedčal ma len ako náhodného návštevníka Vajnor. Nielen množstvom úspešných podujatí za rok, posledne až úchvatne zvládnutého spoluorganizovania blahorečenia teraz známeho vajnorského rodáka dona Titusa Zemana.

Sú to veci, ktoré starosta Ing. Mrva zabezpečoval a ktoré zostávajú pre ľudí. Veľká sieť cyklotrás nazývaných cyklocesta JURAVA, kultúrny dom, až priveľmi rozsiahly na malú obec, prerobené a postavené škôlky, oddychový park s amfiteátrom, príjemným námestím, obnovovanými kultúrnymi pamiatkami, upravenými zariadeniami sociálnych služieb, bezchybnými cestami v okolí, bezproblémovým parkovaním, starostlivo podporovanými ľudovými zvykmi a vajnorskými tradíciami. Viacej však prekvapujú vízie, ktoré predkladá ako námety občanom.

Pamätný park sv. Jána Pavla II. s pamätnými objektmi pri novovznikajúcej výstavbe pôvodného starého letiska, električková trať vedúca až do Vajnor, na ktorú budú napojení aj obyvatelia Východného nádražia, odkiaľ dochádzam do centra mesta.

Čo môžeme stratiť pri župných voľbách, zdanlivo to je málo, ale v skutočnosti veľmi veľa. Samosprávny kraj hospodári s prostriedkami takmer jednej a pol miliardy eur, ktoré potrebuje využiť pre ľudí.

Až príliš často sa to nedeje v dostatočnej miere. Ide osobitne o zdravotníctvo, kde sa má zabezpečiť dostatočná sieť lekárskeho zabezpečenia a lekárskej pohotovostnej služby, na čo sme osobitne odkázaní. A budeme výrazne dlhý čas. Práve tam, kde situácia je pre nás alarmujúca.

Potrebujeme dobre organizovanú sieť škôl, pretože nám záleží na mládeži. Sociálne zariadenia a domy pre seniorov nemajú byť prežívanými kauzami, ale strediskami všestrannej pomoci pre ľudí, ktorí sú na to odkázaní.

Komunikácie pod správou samosprávneho kraja sú osobitnou otázkou, nevyhnutne potrebujúcou inovatívne i zodpovedné riešenia. Doprava v kraji je tiež určujúca pre náš život. A konečne musia prestať vážne skraty pri parkovacej politike a jej plánovaní.

Potrebujeme toho ešte mnoho pri realizácii zákonných kompetencií samosprávneho kraja. Strácame veľa pri bežnom spôsobe života, keď formálnosť a voluntarizmus prístupu nás ubíjajú.

Je preto potrebné bojovať proti stereotypu vyjadrenému slovami:

„Nepôjdem voliť, nedôverujem politikom.“

Tento postoj je charakteristický už pre viaceré generácie občanov a je celkom pochopiteľný, pokiaľ sú presvedčení, že služba zo strany politikov aj tých regionálnych, nenapĺňa potrebné očakávania.

Ing. Ján Mrva svojou osobnosťou potvrdzuje, že ho hlboko zaujímajú problémy ľudí a chce pre nich hľadať tie najsprávnejšie východiská. Je v tom nádej. Nádej nie až tak celkom obyčajná, ale nečakane silná.

JUDr. Dr. Igor Zbojan

Sklabinská 16, Bratislava

 

foto: archív Ján Mrva, archív JUDr. Dr. Igor Zbojan

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo