Ako ŠtB kontrolovala našu poštu

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ako ŠtB kontrolovala našu poštu

Ilustračné foto: Flickr.com

Malý exkurz previerkou korešpondencie Štátnou bezpečnosťou.

Listové tajomstvo sa účelovo porušovalo už pred stáročiami, ale aj dnes vieme nájsť nejeden medializovaný príklad nelegálneho sledovania listových zásielok či elektronickej komunikácie, či už doma, alebo v zahraničí. História systematických previerok korešpondencie Štátnou bezpečnosťou siaha do roku 1949, keď 27. septembra uzrela svetlo sveta prvá smernica, zverujúca previerky do rúk tzv. vnútornej ŠtB, zaoberajúcej sa aj odpočúvaniami telefónov.

Úlohou previerok korešpondencie bolo aktívne vyhľadávanie páchateľov protištátnych trestných činov, monitorovanie nálad obyvateľstva, hľadanie kompromitujúcich materiálov proti ideologickým nepriateľom, čiže tzv. bývalým ľuďom – predstaviteľom cirkví, majetným ľuďom a nekomunistickým politikom.

Od roku 1950 fungovali na území ČSR pri Krajských veliteľstvách ŠtB cenzúrne oddelenia, spolupracujúce s príslušným krajským poštovým inšpektorátom. Zodpovedný za povoľovanie previerky korešpondencie bol veliteľ KV ŠtB. Previerku korešpondencie však v tom čase nelegálne vykonávali aj uniformované zložky Zboru národnej bezpečnosti a výbory Komunistickej strany Československa na krajoch a okresoch. Všetky vydané smernice mali ambíciu dostať situáciu pod kontrolu jednej zložky a vykonávať kontrolu metodicky tak, aby kontrolovaný nespoznal záujem tajnej politickej polície o svoju osobu.

Pančuchy a horoskopy

Medzi vtipnejšie výsledky nastupujúcej cenzúry možno spomenúť zadržiavanie stoviek zásielok nylonových pančúch (v tom období nedostatkový tovar) z Austrálie alebo prípad istej pani Gröffovej, veštice posielajúcej horoskopy a rozbory písma za poplatok 10,- Kčs. Za mesiace marec – máj 1950 jej bolo zadržaných vyše 7 500 listov a čiastka vo výške 180 000,- Kčs. Na jej smolu spôsob jej „živnosti“ vykazoval v očiach režimu známky ilegálnosti.

Nepreverovali sa iba listové a iné zásielky poslancov Národného zhromaždenia, vlády, ÚV KSČ a prezidenta republiky. Zdieľať

Rok 1956 priniesol pomerne veľký prelom, čo do rozsahu otvárania listov v bežnej listovej komunikácii občanov ČSR. Argumentom pre udelenie širokých kompetencií II. zvláštnemu odboru ministerstva vnútra bola potreba vyšších funkcionárov KSČ poznať názor verejnosti na politické dianie, ale aj hospodársku či vojenskú situáciu a reagovať na nálady obyvateľstva. Paragraf č. 6 ústavy z roku 1948 o listovom tajomstve a tajomstve dopravovaných správ už prakticky neplnil svoju úlohu, porušovanie vlastných zákonov v mene ideológie však nebolo pre komunistický režim ničím výnimočným.

Príslušníci II. zvláštneho odboru pracovali utajene na poštách ako zamestnanci pošty alebo kontrolóri devíz ministerstva financií. Ich úlohou bolo kontrolovať korešpondenciu vo vnútroštátnom, ale aj cezhraničnom styku (vrátane korešpondencie zastupiteľstiev cudzích štátov) a na 24 hodín zadržať originály všetkých zásielok s dopredu definovaným obsahom, ktorý následne vyhodnotili pracovníci MV. Z korešpondencie sa v prípade potreby vyhotovovali fotokópie.

Nepreverovali sa iba listové a iné zásielky poslancov Národného zhromaždenia, vlády, ÚV KSČ a prezidenta republiky.

Modlitba k sv. Tadeášovi

Zaujímavosťou bolo úplné zadržiavanie a často aj ničenie súkromnej korešpondencie z a do Juhoslávie po Titovom rozkomotrení sa so Stalinom v roku 1949. Neskôr sa povolila expedícia preverených zásielok s obsahom chváliacim úspechy socialistického zriadenia u nás. Ak ste si mysleli, že spam typu „pošli nasledujúci mail 10 ľuďom, a ak nie, postihne Ťa nešťastie“ je typickým až pre dobu internetu, mýlite sa. Fenomén reťazových listov poznali aj na prelome 40. a 50. rokov a najčastejšie z Juhoslávie prichádzali listy obsahujúce „provokačnú“ modlitbu k sv. Tadeášovi za československý národ s dodatkom, že ju musí prijímateľ poslať ďalším deviatim osobám, inak zle dopadne...

Zvláštny dôraz sa kládol na korešpondenciu osôb sledovaných Štátnou bezpečnosťou. Úkolová previerka bola známa aj pod krycími názvami K-3 (1964 – 1972), TO-255 (1972 – 1980) a KŮŽE (1980 – 1989). Kapacity MV boli schopné pokryť 3 000 adries v 60. rokoch a približne 4 400 adries v 70. rokoch. Cenzúre podliehala najmä korešpondencia cirkevných hodnostárov a kategórií tzv. bývalých ľudí.

Väčšina „závadových“ písomností však hovorila o politických hrozbách pre režim a v priereze môžeme nájsť reťazové výzvy k protestom v čase výročia smrti Masaryka či februára 1948, pašovanie valút, listov vedúcich k odhaleniu ilegálnych prechodov hraníc či aktivít tajnej cirkvi.

Akcia JEDĽA

Od roku 1964 používala ŠtB automatickú naparovačku na otváranie listov JEZERO a pneumatický lis k opätovnému uzatvoreniu obálok. V roku 1966 ŠtB preskúmala rekordných 99 000 000 zásielok, z toho 293 926 patrilo do kategórie zachytenej korešpondencie a 92 000 zásielok obsahovalo „závadné tlačoviny“ a boli zlikvidované. Pre porovnanie, celkový objem preskúmanej korešpondencie v roku 1978 sa pohyboval na úrovni 73 900 000 a v roku 1982 už len 55 681 000 zásielok. Tieto čísla sú obrovské, ale už v roku 1950 dokázala pracovná skupina v oddelení zahraničnej pošty, zložená z „čitateľov“, rozlepovačov, zalepovačov a vedúceho skupiny, vyhlásiť záväzok vybavenia 2 000 listov za zmenu.

Jedným zo „skvelých výsledkov“ zachytávania listových zásielok do Rakúska bola aj Akcia JEDĽA pojednávajúca o chytení špióna Františka Šillera, z ktorého Štátna bezpečnosť urobila exemplárny prípad a o postupe jeho odhalenia napísala náučný zošit. Názor o nebezpečnosti špióna Šillera si môžete urobiť sami prečítaním článku v časopise Pamäť národa.

Situáciu pracovníkom previerky korešpondencie sťažili viaceré „prevaly“ v roku 1968, keď laxný alebo, naopak, až príliš konšpiratívny prístup pracovníkov pokúšajúcich sa utajiť skutočnú povahu ich práce viedol k odhaleniu niektorých pracovísk v médiách, napríklad v Banskej Bystrici, Bratislave, Košiciach, Žiline a viacerých mestách v dnešnej ČR. Museli byť úplne zrušené, niektoré z nich boli o pár rokov obnovené.

V roku 1989 len v Prahe zachytili príslušníci ŠtB pri príležitosti výročia okupácie vojskami Varšavskej zmluvy 1 600 kusov protištátnych písomností v priebehu niekoľkých dní. Zdieľať

Počet pracovísk previerky korešpondencie od polovice 70. rokov stúpal najmä v rámci okresov, ale zároveň jeho strategický význam postupne klesal. Ľudia si začali dávať pozor, komu čo píšu, ale aj napriek tomu ešte v roku 1989 len v Prahe zachytili príslušníci ŠtB pri príležitosti výročia okupácie vojskami Varšavskej zmluvy 1 600 kusov protištátnych písomností v priebehu niekoľkých dní. Denne počas špeciálnej akcie prekontrolovali len v Prahe približne 3 000 zásielok.

Prax masového sledovania korešpondencie sa skončila spolu so Štátnou bezpečnosťou. Štyri desaťročia sledovania previerky korešpondencie nám ukázali, ako veľmi sa režim bál revolučných nálad obyvateľstva a aké prostriedky bol ochotný vynaložiť, aby ich dokázal zachytiť a ďalej analyzovať. Dôvody komunistického aparátu typu „poznať názory obyvateľstva“ sa dnes riešia prieskumami verejnej mienky a analýzou verejného obsahu sociálnych sietí. Ľudia majú slobodu objednávať si z celého sveta nylonové pančuchy podľa svojho výberu a živnosť pani Gröffovej už viac nejaví známky ilegálnosti.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo