AKTUÁLNE: Skončili na šibenici. Spomienka na Bernarda Jaška

Pred 60 rokmi bol popravený Bernard Jaško, strážmajster Zboru národnej bezpečnosti, ktorý sa komunistickému režimu „spreneveril“ snahou o pomoc prenasledovanej cirkvi.

História komunistického Československa je fascinujúca. Najmä začiatok režimu, najbrutálnejšie obdobie 50. rokov, kedy sa posielali politickí odporcovia komunistov na šibenicu za „protištátne trestné činy“, ako Milada Horáková a spol. Kto nepozná vykonštruované obvinenia proti nej, jej spolupracovníkom, ich odsúdenie v priamom prenose a žiadosti o milosť od významných zahraničných osobností (Albert Einstein, Winston Churchill, Eleanor Roosevelt), protestujúcich proti chladnokrvnému zavraždeniu nevinnej ženy? Alebo príbeh odporu proti komunistickej moci bratov Mašínovcov, ktorí sa prestrieľali cez východné Nemecko do západného Berlína?

Traja statoční

Tieto udalosti sú vnímané ako najkrikľavejšie príklady, ktoré možno pripísať na vrub zločineckej komunistickej suite na českej strane bývalého Československa. Na slovenskej strane túto úlohu plní najmä verejný proces s troma slovenskými biskupmi, Michalom Buzalkom, Jánom Vojtaššákom a Pavlom Gojdičom, ktorý vysielal štátny rozhlas v rámci propagandy proti Rímskokatolíckej a Gréckokatolíckej cirkvi. S príbehom výrazného odporu proti komunizmu so zbraňou v ruke, porovnateľným s prípadom bratov Mašínovcov, sa na Slovensku stretnúť nedá. Nie, že by takáto forma odporu absentovala úplne, ale bola buď vyprovokovaná alebo veľmi rýchlo potlačená ŠtB. Vďaka už relatívne veľkej otvorenosti archívov však možno pátrať aj po prípadoch, o ktorých komunistická história mlčala. Jedným z nich je príbeh o justičnej vražde Bernarda Jaška a Pavla Kalinaja.

V roku 1949 bol 26-ročný príslušník „esenbé“ (ZNB - Zbor národnej bezpečnosti) Bernard Jaško z Černovej prevelený na Povereníctvo vnútra v Bratislave. Nastúpil do ďalekopisej ústredne, ktorá patrila pod štátnobezpečnostný odbor. Pri svojej práci sa dozvedal dôležité informácie z krajských veliteľstiev ŠtB, zahŕňajúcich aj pripravované alebo už vykonané represie voči rôznym skupinám obyvateľstva.

Pavol Kalinaj

Počas svojej práce Jaško nadviazal bližšie kontakty s kolegami Pavlom Kalinajom a Pavlom Hajdinom. Tridsiatnik Kalinaj, rodák z Bijacoviec, bol dvakrát zranený v bojoch proti nemeckej armáde v roku 1938 pri pohraničných potýčkach a v roku 1939 proti maďarskej armáde. Potom pracoval ako žandár v Bratislave, ale v roku 1942 bol prepustený ako nespoľahlivý pre podozrenie zo schovávania židovských utečencov. Od roku 1946 do svojho zatknutia slúžil v Bratislave na Miestnom veliteľstve ZNB.

Kalinaj, Jaško a Hajdin sa dohodli, že budú o represívnych akciách ŠtB proti cirkvi informovať kňazov, ktorých poznali, a to prostredníctvom Kalinajovho dobrého známeho Štefana Uhrína. Ten dvakrát navštívil pomocného biskupa trnavskej apoštolskej administratúry Michala Buzalku a ukázal mu originály a kópie ďalekopisov, ktoré dokazovali sledovanie kňazov a pobožností, prípravu ich zatknutia, postupy útokov proti Vatikánu a cirkevnej hierarchii. Na základe informácií od Jaška a Kalinaja mu potvrdil odpočúvanie zasadania biskupskej konferencie v Dolnom Smokovci v marci 1949 ŠtB, ktoré minister vnútra Václav Nosek nikdy nepriznal.

Nevydarený útek

K téme:
Pietna spomienka na Bernarda Jaška Zdieľať

O Jaškovej činnosti vedelo viac ľudí, ako bolo treba a po približne polroku zhromažďovania kópií ďalekopisov a ich odpisov (dohromady 140 kusov, ktoré mal schované u kamaráta Bernarda Fagu a u Štefana Uhrína), ho začali Kalinaj s Hajdinom presviedčať, aby ušiel za hranice a ďalekopisy odovzdal na viedenskej pobočke americkej vojenskej kontrarozviedky Counterintelligence Corps. Jaško sa najprv odchodu bránil, ale uznal, že to, čo robil, ho môže dostať do problémov. Keďže netušil, do akých veľkých, aj pri plánovaní úteku pokračoval v robení chýb. Po niekoľkých nezvládnutých pokusoch sa do veci vložil Pavol Hajdin a zariadil mu prechod cez rieku Moravu za pomoci jeho známeho – pašeráka. Ten mal Jaška previezť na gumenom člne na rakúsku stranu. Tesne pred útekom boli počas dvojdňovej akcie Jaško, Kalinaj, Hajdin a ďalších 19 ľudí zatknutých.

Horliví vyšetrovatelia v snahe urobiť z kauzy monsterproces spojili v prípade tri nezávislé skupiny. Spojivom medzi prvou a druhou skupinou bola len osoba Adolfa Lisitzského, Uhrínovho kolegu, ktorý služobne cestovával do Rakúska a podľa obžaloby mal pašovať Jaškove ďalekopisy. Tretia skupina sa skladala z prevádzačov pôsobiacich na slovensko-rakúskej hranici na čele s bývalým príslušníkom ZNB Jozefom Blažekom a s prvou skupinou ich spájala osoba Pavla Hajdina, ktorý poznal Blažeka. Členovia druhej a tretej skupiny sa nepoznali vôbec.

Zápisnica o výkone trestu smrti.

Po zatknutí sa začala polročná tortúra zúčastnených, vyšetrovacia väzba, ktorej výsledkom bol proces. Vo väzbe boli dokázateľne mučení a týraní viacerí zatknutí. Následky po neľudskom zaobchádzaní s Jaškom a Kalinajom boli zhrnuté v lekárskej správe, ktorá sa zachovala v spise. Kalinaj mal päť dní po zatknutí polámané rebrá, obojstranný zápal ľadvín a zápal pľúc; Jaško pri páde z druhého poschodia utrpel zlomeninu nohy, zranenia hlavy a vnútorné zranenia. V správe vyšetrovateľa bolo uvedené, že sa Jaško pokúsil o útek a z okna vyskočil sám. Obaja trpeli nervovými ochoreniami, liečení však neboli.

Obesení

Obžalobu podal vojenský prokurátor Anton Rašla v októbri 1949 a samotný utajený proces sa uskutočnil 4. – 7. novembra v „Justičáku“. Rozsudok znel – pre Jaška a Kalinaja trest smrti, pre Hajdina 20 rokov väzenia, pre Uhrína 18, pre Blažeka 12, pre Lisitzského 8, a pre ostatných obžalovaných dohromady ďalších 38 rokov väzenia. Padlo aj deväť oslobodzujúcich rozsudkov, z ktorých štyri Najvyšší súd v Prahe rozsudkom z 25. mája 1950 zrušil a väčšine odsúdených sprísnil tresty dohromady na 144 rokov väzenia a potvrdil tresty smrti pre Jaška a Kalinaja. Ich jedinou šancou na prežitie bola milosť prezidenta republiky. Ten však o nej nerozhodoval...

„Pripomenutím ich pamiatky a taktiež všetkých nespravodlivo odsúdených v tomto politickom monsterprocese si zároveň pripomíname, aká dôležitá je sloboda a aké dôležité je za ňu bojovať, či sa odvážne postaviť režimu, ktorý ju potláča.“ Zdieľať

Rozhodovala o nej špeciálna komisia na čele s ministrami spravodlivosti a národnej bezpečnosti Štefanom Reisom a Ladislavom Kopřivom. Na základe odporúčania šéfa prezídia Povereníctva spravodlivosti Michala Gera a povereníka spravodlivosti Júliusa Viktoryho, vyjadrila komisia záporné stanovisko k udeleniu milosti. Trest musel byť vykonaný, aby si prípadné omilostenie „reakcia“ nevysvetlila ako slabosť a ústupok. Rozsudok nad skupinou poslúžil režimu ako zastrašovací prostriedok, keďže sa s jeho znením museli oboznámiť všetci príslušníci ZNB.

Poprava bola vykonaná pred 60 rokmi, 17. februára 1951 o 4:55 na nádvorí súdnej väznice v Bratislave. Pavla Kalinaja, ktorý bol v zlom zdravotnom stave, museli na popravisko vyniesť.



Fotografie z pietnej spomienky na Bernarda Jaška organizovanej jeho rodákmi z Černovej dňa 17.2.2011. (foto: Martin Buzna)

Utrpenie dvoch statočných mužov neupadlo do zabudnutia. Dnes sú nositeľmi Radu Ľudovíta Štúra III. triedy in memoriam. Pripomenutím ich pamiatky a taktiež všetkých nespravodlivo odsúdených v tomto politickom monsterprocese si zároveň pripomíname, aká dôležitá je sloboda a aké dôležité je za ňu bojovať, či sa odvážne postaviť režimu, ktorý ju potláča. Obom im patrí úcta za to, ako sa postavili za prenasledovaných kňazov (a Kalinaj aj za prenasledovaných Židov) napriek tomu, že boli zamestnancami bezpečnostnej zložky, ktorá ich perzekvovala.

Vladimír Palko, ml.
Autor je historik, pracuje v Ústave pamäti národa, jeho kniha o Bernardovi Jaškovi je v .pdf formáte dostupná tu: Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti.

Foto: archív autora.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo