Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
17. júl 2017

Iba hviezdy boli so mnou

Dych vyrážajúce svedectvo dievčaťa o živote a úteku zo Severnej Kórey.
Iba hviezdy boli so mnou

Foto: YouTube.com/screenshot

Musím to urobiť, nie kvôli tomu, aby som hovorila za seba. Kvôli ľuďom a tomu, čo treba povedať. Severná Kórea je nepredstaviteľná krajina. Televízia má iba jeden program. Nie je tam žiaden internet. Nie sme slobodní, aby sme spievali, hovorili, obliekli si alebo mysleli veci, aké chceme.

Severná Kórea je jediná krajina, kde sú popravení ľudia za nepovolené medzinárodné hovory. Severní Kórejci sú terorizovaní aj dnes.

Keď som vyrastala v Severnej Kórei, nikdy som nevidela ľúbostný príbeh medzi mužmi a ženami. Žiadne knihy. Žiadne piesne. Žiadne ľúbostné filmy. Neexistuje tam Rómeo a Júlia.

Všetko bola iba propaganda, ktorá nám mala vymyť mozgy, o kimovských diktátoroch.

Narodila som sa v roku 1993. A bola som unesená hneď po narodení. Ešte predtým, ako som poznala slová sloboda a ľudské práva. Severní Kórejci zúfalo hľadajú a zomierajú za slobodu, aj túto chvíľu.

Keď som mala 9 rokov, videla som verejnú popravu mamy mojej kamarátky. Jej zločin? Pozerala hollywoodsky film.

Vyjadriť pochybnosť o veľkosti nášho režimu môže znamenať pre tri generácie rodiny uväznenie alebo popravu.

Keď som mala štyri roky, moja mama ma varovala, aby som niektoré veci ani nešepkala. Ani vtáky a myši ma nemohli počuť. Priznávam sa: Myslela som si, že severokórejský diktátor môže vidieť, na čo myslím.

Môj otec zomrel v Číne po tom, ako utiekol zo Severnej Kórey. Musela som ho pochovať. Tajne o tretej v noci. Mala som 14 rokov.

Nedokázala som ani plakať. Bála som sa, že ma pošlú späť do Severnej Kórey.

Ten deň, keď som ušla zo Severnej Kórey, som videla znásilnenie mojej mamy. Znásilnil ju čínsky prevádzač. Zacielil ku mne, mala som 13 rokov. V Severnej Kórei je porekadlo: Ženy sú slabé, ale matky sú silné. Moja mama sa nechala znásilniť, aby ma zachránila.

Utečenci zo Severnej Kórey sú bezbranní. V Číne ich je asi 300 000. 70 percent žien a tínedžeriek je obeťou útoku. Niekedy sú predané len za 200 dolárov. 

Inzercia

Kráčali sme cez púšť Gobi, vedení kompasom. Keď sa pokazil, išli sme za hviezdami. Za slobodou. Cítila som sa, akoby iba hviezdy boli s nami.  

Mongolsko bol náš moment slobody. Smrť alebo dôstojnosť. Ozbrojení nožmi boli sme pripravení sa zabiť, ak by nás chceli vydať späť do Severnej Kórey. Chceli sme žiť ako ľudia.

Mladučká Yeonmi Parková. Foto: twitter

Ľudia sa ma často pýtajú, ako môžu pomôcť Severnej Kórei. Je veľa spôsobov, teraz spomeniem tri z nich.

Po prvé, vzdelávajte sa, aby ste mohli zvyšovať povedomie o tragédii ľudí v Severnej Kórei. Po druhé, pomáhajte a podporte utečencov zo Severnej Kórey, ktorí utekajú za slobodou. Po tretie, žiadajte od Číny, aby zastavila deportácie utečencov. Najtemnejšie miesto na svete potrebuje trochu svetla.

Nejde len o práva Severných Kórejcov. Sú to naše práva, ktoré severokórejskí diktátori porušujú už sedem desaťročí. Vlády z celého sveta musia vyvinúť viac tlaku na Čínu, aby zastavila deportácie. Osobitne čínski členovia organizácie One Young World by mali začať hovoriť.

Severnú Kóreu nemožno opísať slovami. Nikto si nezaslúži, aby bol utláčaný len kvôli miestu, kde sa narodil. Je potrebné, aby sme hovorili menej o režime a viac o ľuďoch, na ktorých sa zabúda. One Young World, my sme tí, ktorí ich spravia viditeľnými. Kolegovia delegáti, pomôžte mi urobiť z tohto cieľa globálne hnutie, aby sme oslobodili Severných Kórejcov.

Keď som prechádzala púšťou Gobi, vystrašená zo smrti, myslela som si, že nikomu na svete na tom nezáleží. Zdalo sa mi, že iba hviezdy sú so mnou. Vy ste si ale vypočuli môj príbeh. Vám na tom záležalo. Ďakujem vám.

Príhovor odznel v roku 2014 na konferencii organizácie One Young World. Yeonmi Parková sa v roku 2015 stala cieľom diskreditačnej kampane organizovanej severokórejským režimom.

Odporúčame