Letný večer (Ján Stacho)

Ján Stacho
Letný večer
 

Voňavé paničky v zelenej promenáde
s tieňom si sadajú k manželom bradatým.
Srkajú svieži vzduch k červenej limonáde
a k nebu stúpa len belostne modrý dym.

Z trnavskej roviny pod nebo žito horí.
To vzletné holuby ufrnkli k anjelom.
Aj stromy polnočné vyhupli z teplej kôry,
v nahote blikajú jak pieskovcový lom.

Len básnik nevzlieta. Básnik je v bôli nemý.
Sršanie iskier ho naveky púta k zemi:
pod ťarchou jagotu nie, nevládze sa vzniesť.

Len anjel básnicky krídlami leto meria,
kým básnik odchádza na nohách do večera
a čuje v zátylí obrovský tikot hviezd.
 

Ján Stacho (1936 – 1995), básnik, prekladateľ a redaktor, bol doslova fascinovaný životom, čo dosvedčujú jeho naliehavé, bytostné básnické výpovede.

Keďže sa mi žiadalo ponúknuť „letnú“ báseň, spomenul som si na Stachov sonet Letný večer. Začneš čítať a máš pocit, akoby ti autor ponúkal obyčajný žánrový obrázok s obyčajnými farbami, vôňami a svetlami leta. Druhá časť básne, ako sa na sonet patrí, prináša však zlom – ako protiklad k harmonickej atmosfére je tu zrazu dramatická, ba tragická osobná básnikova situácia, ktorej príčinou bola ťažká autonehoda. Hoci si uvedomuje svoj stav, nezvratnú podobu svojho leta, jeho príklon k životu je jednoznačný a príkladný.

Text básne som vybral z vydania Ján Stacho: Marion (Slovenský spisovateľ, Bratislava 1986, výber zostavil, doslov a bibliografickú poznámku napísal Štefan Strážay, prebal, väzbu a grafickú úpravu navrhol Ľubomír Krátky, ilustroval Albín Brunovský).