Prišiel, vyletel nahor a odvtedy už len padá

Prišiel, vyletel nahor a odvtedy už len padá

Martin Schulz zatvára oči počas vyhlásenia po zverejnení prvých oficiálnych výsledkov vo voľbách v spolkovej krajine Sársko v Saarbrückene 26. marca 2017. Foto TASR/AP.

Martin Schulz zažil včera v Severnom Porýní-Vestfálsku ďalšiu volebnú tragédiu. Štyri mesiace pred parlamentnými voľbami tak ležia jeho sociálni demokrati na zemi.

Martin Schulz včera pri pohľade na volebnú katastrofu sotva hľadal slová: priemyselné Severné Porýnie-Vestfálsko je tradičná bašta sociálnych demokratov, práve tu sa malo potvrdiť, že jeho SPD má reálnu šancu poraziť Angelu Merkelovú v jesenných parlamentných voľbách.

Nešlo len o víťazstvo – to sa bralo ako povinnosť – sociálni demokrati verili, že pôjde o presvedčivé víťazstvo.

Ešte pred štyrmi rokmi tu získali 39 percent (CDU len 26 percent), potom začali klesať, ale keď sa koncom januára stal Schulz novým lídrom SPD a v Nemecku odštartovala takzvaná „Schulzmania“, vyzeralo to pre sociálnych demokratov skvele.

V polovici marca jeden prieskum dokonca prognózoval, že miestni sociálni demokrati na čele s premiérkou Severného Porýnia-Vestfálska Hannelore Kraftovou môžu poraziť CDU v pomere 40 ku 26.

Prečo SPD prehráva v regiónoch

Martin Schulz sa už vtedy nevedel dočkať – Severné Porýnie-Vestfálsko je najľudnatejšou spolkovou krajinou, žije tu každý piaty volič Nemecka, drvivé víťazstvo tunajšej SPD by ho priblížilo k vytúženému kancelárskemu úradu.

Schulz tu chcel prelomiť osud, keďže práve po porážke v tejto spolkovej krajine sa v roku 2005 skončila éra sociálneho demokrata Gerharda Schrödera. V roku 2017 tu malo podľa podobného vzorca odzvoniť ére CDU Angely Merkelovej.

Namiesto triumfu však včera prišla v poradí tretia Schulzova porážka v slede: po neúspešných voľbách v dvoch malých spolkových štátoch, Sársku a Šlezvicku-Holštajnsku, však bolí debakel v Severnom Porýní-Vestfálsku najviac.

31 percent je vôbec najhorším výsledkom SPD v tejto spolkovej krajine po druhej svetovej vojne.

Sociálni demokrati sa preto snažia všetkých, najmä seba samých, presvedčiť, že tieto regionálne porážky súvisia so situáciou v jednotlivých spolkových krajinách. Lenže SPD padá aj podľa celorepublikových prieskumov – na CDU stráca už 10 percent a pomaly sa prepadá k hodnotám, aké dosahovala pred nástupom Martina Schulza.

Podľa jedného prieskumu až pre 60 percent voličov CDU v Severnom Porýní-Vestfálsku bolo najväčším dôvodom, prečo dali včera hlas kresťanským demokratom, meno Angely Merkelovej. Len 30 percent voličov SPD to isté uviedlo o Schulzovi.

Faktom však je, že voliči, ktorých prišlo v Severnom Porýní-Vestfálsku o päť percent viac než pred štyrmi rokmi, trestali aj neúspešnú vládu Hannelore Kraftovej. Tej sa nedarilo vo vzdelávacej ani v dopravnej politike – Angela Merkelová na jednom mítingu vyhlásila, že zápchy v tomto regióne sú dlhé ako cesta zo Zeme na Mesiac – Kraftová však zlyhala najmä v bezpečnostnej politike.

Miestna CDU vrátane Merkelovej, ktorá sem pravidelne jazdila na mítingy, útočila na regionálnu ľavicovú vládu za to, že polícia a bezpečnostné zložky nezvládli povestnú silvestrovskú noc v Kolíne. A takisto trestuhodne zanedbali sledovanie Anisa Amriho, ktorý sa tu zdržiaval ako podozrivý živel a koncom minulého roka spáchal atentát na berlínskych vianočných trhoch.

CDU v závere kampane pritvrdila, regionálneho ministra vnútra Ralfa Jägera dokonca vyhlásila za „bezpečnostné riziko“ pre Severné Porýnie-Vestfálsko.

Wir sind nicht Burka

Tu sa dostávame k nemalej irónii osudu. Hoci je Merkelová kancelárka, ktorá bola v roku 2015 najviac zodpovedná za prijatie milióna utečencov, jej CDU sa podarilo dištancovať od negatívnych dôsledkov vlastnej utečeneckej politiky. Dokonca až do tej miery, že oblasť integrácie a bezpečnosti sú oblasti, v ktorých veria voliči najviac CDU.

Merkelovej minister vnútra Thomas de Maizière pred pár týždňami rozvíril spoločenské vášne, keď sa efektne prihlásil k pojmu „Leitkultur“ (čo by sa dalo voľne preložiť ako „určujúca kultúra“), ktorý ľavica odmieta ako zvetraný nacionalizmus.

Maizière spísal v desiatich tézach pre bulvárny denník Bild, čo znamená byť Nemcami. Boli tam vety ako „Sme kultúrny národ. Nijakú inú krajinu neformovala kultúra a filozofia tak ako Nemecko“, „V našej krajine je náboženstvo tmelom, nie klinom spoločnosti“, „Sme otvorenou spoločnosťou. Ukazujeme svoju tvár. Nie sme burka (Wir sind nicht Burka)“.

Maizière sa takisto prihlásil k tradičnému chápaniu vzdelania. Kritizoval tých, ktorí žiadajú, aby bola škola zameraná na prípravu na budúce povolania: „To nezodpovedá nášmu chápaniu vzdelania. Všeobecné vzdelanie má hodnotu samo osebe. Práve toto vedomie charakterizuje našu krajinu.“

CDU sa teda aj za Merkelovej, ktorej tieto témy nie sú vlastné, opäť vracia k otázke identity, Martin Schulz a jeho SPD na to nemá nijaký protirecept. SPD vo volebnej kampani v Severnom Porýní-Vestfálsku dokola opakovala, že je hrádzou proti extrémizmu, to však zjavne nestačí.

Merkelová, nočná mora SPD

Martin Schulz pritom začiatkom roka odštartoval skvele: krajine prerozprával svoj príbeh mladíka, ktorý skončil bez maturity, načas prepadol alkoholu, vďaka komunite sa vyhrabal z krízy, stal sa autodidaktom, ktorý je dnes jedným z najvzdelanejších nemeckých politikov (pritom nemecké štandardy sú pomerne vysoké).

Schulz sa stal hviezdou tolkšou, diváci mu viseli na perách, miestne zväzy SPD hlásili rapídny nárast prihlášok do strany.

Lenže „Schulz-Effekt,“ ako to nazvali nemeckí komentátori, fungoval len asi dva mesiace. Problém bol, že Schulz okrem vlastného príbehu už obsahovo nič neponúkol, až priveľmi bolo cítiť, že dlhé roky strávil v europarlamente.

Ale nejde len o osobný problém Schulza, pre lepšie pochopenie situácie, v ktorej sa nachádzajú v Nemecku kedysi dominantní sociálni demokrati, sa treba vrátiť trochu naspäť.

Od konca éry Gerharda Schrödera, ktorá sa skončila v roku 2005, boli sociálni demokrati v stave permanentnej mentálnej krízy: jednak sa nedokázali vnútorne vyrovnať so schröderovskými reformami, ktoré siahli na dovtedy nedotknuteľné sociálne štandardy a sociálnym demokratom odplašili časť voličov, najmä však nevedeli reagovať na Angelu Merkelovú.

Tá posunula svoju CDU doľava, vyhýbala sa akýmkoľvek sporom a užívala si kancelársky bonus.

Veľké koalície CDU a SPD pod Merkelovej vedením pritom robili z väčšej časti politiku sociálnych demokratov, no jednoznačne z toho profitovala CDU – v roku 2013 získala Merkelovej strana vyše 41 percent, SPD cez 25 percent a hrozilo, že sa usadila v pasci 20 percent.

Navyše, Merkelovej vládne obdobie sa stalo pre Nemcov synonymom stability a prosperity. Sama Merkelová mala na tom len miernu zásluhu, bola najmä dieťaťom šťasteny – s jej nástupom sa po rokoch stagnácie začalo obdobie ekonomického rastu, nemeckí exportéri naplno prerazili na ázijských trhoch. Nemecku neublížila ani eurokríza, naopak, pre zneistených investorov sa stalo bezpečným prístavom.

Schulz sa zasekol príliš vľavo

Otázne je, či Schulz po debakli v Severnom Porýní-Vestfálsku má ešte šancu, aby zdramatizoval septembrové voľby a ohrozil Merkelovej ambíciu stať sa štvrtýkrát nemeckou kancelárkou.

Domáci komentátori tomu už celkom neveria, ale, samozrejme, do volieb chýbajú ešte štyri mesiace, takže nádej pre SPD stále žije. Sociálni demokrati však majú problém s témami, s ktorými by sa trafili do súčasného rozpoloženia Nemcov.

Schulz prišiel s obohratou pesničkou, témou sociálnej spravodlivosti, ktorá by sama osebe nebola zlá. Lenže líder SPD o nej hovoril spôsobom, akým by žal úspechy možno v susednom Francúzsku, nie však v Nemecku.

Schulz totiž namaľoval priveľmi pesimistický obraz krajiny, v ktorej masy pracujúcich drú, kým pár vyvolených si vypláca tučné odmeny a odstupné. Schulzovi rovnako nijako nepomohlo, že pri svojich socioekonomických analýzach použil aj nesprávne údaje.

Angela Merkelová sa opäť cvičila vo svojej povestnej disciplíne zdržanlivosti a k Schulzovi sa od jeho nástupu nevyjadrila ani jedným slovkom. Robili to za ňu iní – napríklad Wolfgang Schäuble, 73-ročný minister financií a asi najrešpektovanejší politik krajiny, ktorý prirovnal Schulza pre jeho fantázie k Donaldovi Trumpovi.

V obraze Nemecka, ako ho podáva Schulz, sa mnoho voličov nenachádza. Aj z aktuálnych povolebných analýz v Severnom Porýní-Vestfálsku vyplýva, že SPD síce absolútne bodovala v skupine nezamestnaných (tých je však dnes v Nemecku rekordne málo), ale vôbec sa jej nedarilo medzi voličmi strednej triedy ani medzi vzdelanejšími voličmi, ktorí svoju ekonomickú situáciu hodnotia pomerne priaznivo.

Nemci sa dnes necítia ohrození prepadom do chudoby ani ich nestraší príjmová nerovnosť. Väčšie obavy majú z bezpečnosti či z neistôt v okolitom svete, zo zadlženého juhu Európy, z prípadnej obchodnej vojny nevyspytateľného Donalda Trumpa, ktorý je medzi Nemcami absolútne nepopulárny.

Súčasný životný pocit veľkej časti Nemcov tak stále najlepšie zastupuje Angela Merkelová.

Tá si od Konrada Adenauera už dávnejšie prepožičala slogan „žiadne experimenty“. A zdá sa, že aj napriek utečeneckému experimentu jej to bude stačiť aj tentoraz.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo