Prípad Hans-Georg Maaßen Rozviedka zdôvodnila sledovanie svojho bývalého šéfa ako z Kafkovho románu

Skutočnosť, že nemecká rozviedka sleduje svojho bývalého šéfa práve v čase, keď tento urazený úradník z pravého krídla CDU zakladá svoju politickú stranu, nevrhá dobré svetlo na stav slobody slova v Spolkovej republike.

Hans-Georg Maaßen teraz dostal list od svojich bývalých podriadených, v ktorom vysvetľujú, prečo ho podozrievajú z protiústavného pravicového extrémizmu. Pri čítaní 20-stranového dokumentu sa môžete zasmiať, ale aj rozplakať.

Dnes 61-ročný Hans-Georg Maaßen je právnik, ktorý sa celý život zaoberal azylovým právom a právom o cudzincoch. Už jeho dizertačná práca mala názov Právne postavenie žiadateľov o azyl v medzinárodnom práve.

Rovnako bol celý svoj doterajší život – už od roku 1978 – členom kresťanskodemokratickej štátostrany CDU. Šéfom „Spolkového úradu pre ochranu ústavy“ (ďalej budeme používať skratku BfV, Bundesamt für Verfassungsschutz) – tak sa volá vnútorná rozviedka v Nemecku – sa stal ako politický nominant spolkového ministra vnútra Hansa-Petra Friedricha zo sesterskej strany CSU. Do funkcie nastúpil v roku 2012 a v roku 2018 bol dočasne penzionovaný.

Počas jeho pôsobenia v úrade nastala migračná kríza – a Maaßen sa stal ostrým kritikom svojej nadriadenej, kancelárky Angely Merkelovej, politickej strany Zelených a celej nemeckej ľavice.

„Môj starý otec bol týraný nacistami, môj strýko bol nimi prenasledovaný a považujem za nehorázne, keď práve mňa zo všetkých ľudí stavajú do pravicového kúta.“Zdieľať

Odvolaný bol niekoľko týždňov potom, ako verejne spochybnil, že počas nepokojov v Chemnitzi, ktoré vypukli po zabití Daniela H. páchateľmi arabského pôvodu, sa konali „poľovačky“ (Hetzjagden) na cudzokrajne vyzerajúce osoby. Konkrétne spochybnil autenticitu iba 19-sekundového videa, ktoré slúžilo ako jeden z mála dôkazov o tých „poľovačkách“.

Čoraz viac na okraji

Keďže Maaßen tvrdil, že „médiá, ako aj zelení a ľavicoví politici“ boli ním „prichytení pri nepravdivom informovaní“, dostal sa do sporu s vlastnou stranou a celým establišmentom. Vtedajší minister vnútra, odporca Merkelovej migračnej politiky Horst Seehofer (CSU), chcel Maaßena najprv povýšiť na svojho štátneho tajomníka, ale napokon ho tiež zavrhol. Vtedy prvý tajný v štáte už príliš polarizoval.

Odvtedy je úradník, ktorý je ženatý s japonskou vysokoškolskou pedagogičkou, disidentom na voľnej nohe. Poháňaný pocitom krivdy radikalizoval svoj slovník a začal dávať rozhovory protisystémovým médiám pravicovo-populistického razenia.

V roku 2019 vyhlásil, že nevstúpil do CDU preto, aby „1,8 milióna Arabov prišlo do Nemecka“. Obvinenia z pravicového extrémizmu odmietol: „Môj starý otec bol týraný nacistami, môj strýko bol nimi prenasledovaný a považujem za nehorázne, keď práve mňa zo všetkých ľudí stavajú do pravicového kúta.“

V roku 2020, keď sa politik liberálnej FDP stal s hlasmi CDU a ostrakizovanej AfD na zopár dní premiérom spolkovej krajiny Durínsko, radoval sa, že „podporuje obrat v Durínsku. Hlavné je, že socialisti sú preč“.

V roku 2021 publikoval v pravicovom magazíne Cato esej s názvom Vzostup a pád postnacionalizmu (Aufstieg und Fall des Postnationalismus). Maaßen v ňom vykresľuje obraz úpadku spoločnosti, ktorá sa zužuje na boj medzi nižšou triedou a prisťahovaleckými klanmi.

Spomína „koncentráciu bohatstva u malej elity“, hroziaci „rozpad rodinných a miestnych väzieb“, „vykorenenie“ ľudí a ničenie tradícií. Ľudia by sa tak zmenili na „anonymnú, atomizovanú masu“, ktorú by mohli ovládať a manipulovať „socialistické a globalistické sily“.

O deň neskôr mu nemecká tvár hnutia Fridays for Future Luisa Neubauerová vyčítala v najsledovanejšej talkshow Nemecka, že šíri „antisemitský a rasistický obsah“. Žiadne konkrétne dôkazy neposkytla. Rovnako ako veľká časť nemeckého mainstreamu, aj Neubauerová asi mala na mysli pojem, ktorý Maaßen rad používa – „globalisti“.

Ten pojem je medzitým zrejme klasifikovaný ako antisemitská šifra. Maaßen napríklad hovorí, že „Veľký reset“, ako ho v svojej knihe rysuje riaditeľ Svetového ekonomického fóra Klaus Schwab, spojí „kapitalistov z Davosu s leninistami“ – „v ich spoločnom pohŕdaní jednoduchým, obyčajným človekom“. Niečo podobné si síce myslí nemalá časť národniarov a konzervatívcov naprieč Európou, no v dnešnom Nemecku to stačí na podozrenie z antisemitizmu.

Po tajnej konferencii o remigrácii Nemci fakt nerobia malé chyby

Martin Leidenfrost

Nemecké hnutie, ktoré podobne ako v USA požaduje, aby sa potenciálnym víťazom volieb zakázalo kandidovať, sa zaktivizovalo.

V tom istom roku – krátko pred nemeckými voľbami – sa nečakane uvoľnil volebný obvod v konzervatívnom zalesnenom strede Nemecka: držiteľ tamojšieho mandátu, politik CDU, musel totiž za svoju predajnosť v prospech azerbajdžanského režimu odstúpiť. Člen CDU Maaßen využil svoju šancu a kandidoval vo volebnom obvode č. 196 Suhl – Schmalkalden-Meiningen – Hildburghausen – Sonneberg – za CDU.

Vtedy dal Maaßen vyprázdnenej CDU poslednú šancu a vyprázdnená CDU Maaßenovi. Výsledkom bolo vzájomné sklamanie: celý stredoľavý mainstream v južnom Durínsku sa spojil proti outsiderovi z Porýnia a hlasoval za kandidáta SPD. Hoci časť vedenia nacionalistickej AfD vyzvala na voľbu Maaßena, dostal ako osoba iba 22 percent, CDU ako strana iba 16. Pritom strana stratila v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami 14 percent.

Maaßen volebnú prehru neznášal dobre. Prejavuje sa čoraz frustrovanejšie a radikálnejšie.

Zvonku to miestami pôsobí tak, že predstavení si objednali vraždu charakteru, ale podriadení to zámerne alebo nezámerne zbabrali tým, že do textu vpašovali rôzne poľahčujúce okolnosti.Zdieľať

Ako u mnohých, prispela k tomu pandémia. V liste adresovanom „priateľom, straníckym kolegom a priaznivcom“ napísal, že nechce, aby „zdravé deti museli vo veku piatich alebo šiestich rokov bojovať o život v dôsledku očkovania“. Podľa Maaßena on sám ako dieťa utrpel poškodenie spôsobené očkovaním a po očkovaní musel dvakrát podstúpiť urgentnú operáciu.

Rozviedčik, ktorý v úrade tak dôverne spolupracoval s americkou službou NSA, že whistleblowera Edwarda Snowdena označil verejne za „zradcu“ a možného ruského špióna, po ruskej invázii na Ukrajinu prehodnotil svoje proamerické postoje a napísal v proruskom švajčiarskom časopise Weltwoche: „Vojna na Ukrajine nie je naša vojna.“ Odmietol dodávky zbraní Ukrajine, lebo nemá záujem „byť plazivo zatiahnutý do vojny s Ruskom ako ukrajinský vojnový spojenec“.

V roku 2023 Maaßen tvítoval, že „hybné sily v politicko-mediálnom priestore“ prejavujú „likvidačný rasizmus voči bielym“ a „spaľujúcu túžbu, aby Nemecko zdochlo“. V jednom rozhovore tvrdil, že existuje „zeleno-červená rasová doktrína, podľa ktorej sú belosi považovaní za menejcennú rasu, a preto treba do krajiny priviesť arabských a afrických mužov“.

Nedávno Maaßen pre Weltwoche uviedol, že na zastavenie „migračnej katastrofy“ sú potrebné „bolestivé operácie“. Nemci sa podľa neho musia „presunúť z humanitárneho útulného sveta a údajne ústavnej komfortnej zóny do drsnej reality operačnej sály“, „chemoterapia pre Nemecko“ je vraj „absolútne nevyhnutná“. Stredoľavá nemecká vláda „zjavne chce iný štátny národ“ a „rozpad nemeckej spoločnosti“.

Autor článku prisahá na svoju česť, že zámerne vybral najnesympatickejšie, najradikálnejšie a najhnusnejšie citáty, aké sa od bývalého prezidenta nemeckej rozviedky dali dohľadať. Vytvárajú obraz nahnevaného postaršieho muža, ktorý stratil mieru.

Ani tieto výroky síce nenaznačujú, že Maaßen sa chystá zvrhnúť štátne zriadenie postnacistického Nemecka, aj tak však prekvapuje, že bývalí kolegovia vo svojej 20-stranovej „obžalobe“ niektoré z najproblematickejších citátov neuviedli.

Namiesto toho vyzdvihli niektoré citáty, ktoré majú skôr potenciál urobiť bývalého šéfa sympatickejším a zbaviť ho viny.

Je nenáležité špekulovať o tom, kto môže za hlboko rozporuplné hodnotenie Maaßena z pera „Spolkového úradu pre ochranu ústavy“.

Zvonku to miestami pôsobí tak, že predstavení si objednali vraždu charakteru, ale podriadení to zámerne alebo nezámerne zbabrali tým, že do textu vpašovali rôzne poľahčujúce okolnosti.

Útok od bývalého podriadeného

To nevieme. Vieme len, kto je nástupcom Maaßena v úrade riaditeľa tajnej služby s rozpočtom 440 miliónov eur a 4 300 zamestnancov. Thomas Haldenwang bol do roku 2018 Maaßenov zástupca.

Dnešný šéf BfV má s predchodcom veľa spoločného: je taktiež právnik, úradník, člen CDU a pôvodne nominant Merkelovej vlády. Je evanjelik, Maaßen katolík. Je o dva a pol roka starší ako Maaßen, ale zjavne netúži odísť do predčasného dôchodku.

Nápadne submisívne slúži sociálnodemokratickej ministerke vnútra Nancy Faeserovej. Kým Maaßen to ku koncu svojej kariéry prestrelil pravicovým glosovaním nemeckej politiky, Haldenwang to preháňa komentovaním z ľavicovej perspektívy.

Bol to Haldenwang, ktorý intenzívnym sledovaním začal boj tajných proti AfD – druhej najsilnejšej opozičnej strany Nemecka. Už v marci 2021 klasifikoval durínsku pobočku AfD za gesichert rechtsextrem, teda za „potvrdených pravicových extrémistov“. Od novembra 2023 platí to isté pre AfD Sasko-Anhaltsko, od decembra 2023 pre AfD Sasko. V Durínsku a Sasku pritom budú na jeseň voľby – a AfD získa v prieskumoch ďaleko cez 30 percent.

Už ani ústredný orgán nemeckého progresivizmu – „Mníchovská Pravda“ Süddeutsche Zeitung – sa nestačí čudovať, že Haldenwang „pozoruhodne často a pozoruhodne jasne“ vysvetľuje, prečo tak obsesívne necháva sledovať AfD. Vnútri Nemecka tým síce ohrozuje dôveryhodnosť rozviedky. Zvonku sa mu však dostáva potlesku: New York Times deň pred Vianocami 2022 zverejnili lichotivý profil Haldenwanga: „His Job Description? Protecting German Democracy. Literally.“ (Na čom pracuje? Na ochrane nemeckej demokracie. Doslova.)

Maaßen politikom

Jeho v tichosti nenávidený predchodca Maaßen je medzitým už inde. Od 28. januára je spolkovým predsedom svojej vlastnej strany Werteunion, „Únia hodnôt“.

„Únia hodnôt“ bola donedávna neformálnym debatným klubom pre najkonzervatívnejšie kruhy na pravicovom okraji CDU, oficiálnou organizáciou CDU však nikdy nebola. Vzťah k AfD bol po väčšinu času nejasný, samotný Maaßen chcel v minulosti pozastaviť svoje členstvo v spolku Werteunion pre prílišnú blízkosť k nacionalistom. Teraz ako predseda politickej strany Werteunion pripúšťa spoluprácu s AfD.

Rezervoár voličov CDU, FDP a iných stredopravých strán, ktorí sa cítia opustení, v Nemecku určite je. Otázne však je, či je medzi nimi dosť takých, ktorých Maaßen označuje staromódnym výrazom Liberalkonservative. Pred svojou voľbou na lídra Hodnotovej únie vyhlásil, že sa chce angažovať „za realizáciu kresťanskodemokratických cieľov, za konzervatívne a liberálne hodnoty a proti akémukoľvek ekosocializmu a gender-wokeizmu“.

Konkurencia na trhu je silná a osvedčená: Maaßen sa so svojím (v Nemecku nie príliš obľúbeným) ekonomickým liberalizmom veľmi neodlišuje od AfD, výrazne sa však odlišuje od nového ľavicovo-konzervatívneho projektu superpopulárnej charizmatičky Sahry Wagenknechtovej BSW, ktorý už vysáva protimigračne a prorusky naladených voličov, ktorí si však prajú posilnený sociálny alebo dokonca socialistický štát.

Vzostup charizmatickej Sahry Wagenknechtovej Teraz sa karty premiešajú, Nemecko dostalo ľavicovokonzervatívnu stranu

Martin Leidenfrost

V dňoch, keď státisíce Nemcov demonštrujú za zákaz nacionalistickej opozičnej strany AfD, vzniklo jediné zoskupenie, ktoré by jej mohlo odobrať hlasy.

Maaßen bude potrebovať aj štipku šťastia, aby si medzi týmito značkami našiel svoju cestu. Mohol by osloviť sklamaných kresťanských demokratov, ktorí túžia po slušnom a serióznom, pritom však neochvejnom konzervativizme. Takýto hodnotový konzervativizmus Maaßen však vyžaruje najmä oblečením, ukrivdená ukričanosť jeho výrokov v poslednom čase sa k tomu príliš nehodí.

Okrem toho má ten istý problém ako AfD: zopár ľudí z jeho Hodnotovej únie sa zúčastnilo na „utajenej“ novembrovej konferencii o „remigrácii“ miliónov cudzincov z Nemecka. Pre toto odhalenie protestujú za zákaz AfD státisíce Nemcov – a Hodnotová únia sa bude ťažko prezentovať ako umiernená alternatíva k AfD.

Ak by sa nenápadný úradník chcel hrať na pouličného tribúna, narazí na ďalšieho súpera: na rozbehnutého bavorského vicepremiéra Huberta Aiwangera, predsedu doteraz regionálnej strany „Slobodných voličov“, ktorá chce skúsiť svoje šťastie v celom Nemecku.

Protesty rozhnevaných nemeckých sedliakov sú pre Aiwangera darom z neba: sám je synom poľnohospodára, rozpráva najhlbším bavorským dialektom a legenda hovorí, že v jeden deň stihol vyburcovať sedliakov na piatich rôznych demonštráciách.

Potvrdená skutočnosť, že rozviedka, ktorú Maaßen sám riadil, ho považuje za podozrivého z pravicového extrémizmu, preto nie je najväčšia výzva, ktorej čelí.

To najlepšie na koniec

Úrad sa vo svojom 20-stranovom dokumente zo 16. januára odvoláva na Spolkový zákon o ochrane ústavy (BverfSchG), § 10 ods. 1, ktorý zasa odkazuje na § 3 ods. 1. Podozrenie sa teda týka „snáh, ktoré sú namierené proti slobodnému demokratickému základnému poriadku, existencii alebo bezpečnosti Spolku alebo spolkovej krajiny alebo ktoré smerujú k nezákonnému zasahovaniu do riadenia ústavných orgánov Spolku alebo spolkovej krajiny alebo ich členov“.

Ako to však dokázať politickému úradníkovi, ktorý celý život pracoval vo sfére ochrany tej istej ústavy?

Rozviedka vo svojej „obžalobe“ Maaßenovi vážne vyčíta, že raziu proti strojcom „prevratu rolátorov“ ako mnohí iní označil za rozsahovo „neprimeranú“ „PR akciu“ ministerky. Viac blízkosti k ríšskym pučistom nenašli.Zdieľať

Bývalí kolegovia mali neblahý nápad – spojiť exšéfa s reálnym pokusom o štátny prevrat, ktorý bol odhalený približne pred rokom. Pre pokročilý vek pučistov dostal názov „prevrat rolátorov“. Hnutie „ríšskych občanov“ (Reichsbürger) považuje Spolkovú republiku za nelegitímny štát a aj prostredníctvom istého násilia presadzuje obnovenie Nemeckej ríše.

Vodca povstania bol naozajstný princ, podnikateľ Heinrich XIII. princ Reuß. Počas veľkolepej celonemeckej razie bol princ zatknutý: ministerka vnútra Faeserová na to vyslala viac ako 3 000 ozbrojených policajtov, ktorí následne zatkli celkovo 26 (slovom: dvadsaťšesť) podozrivých.

Rozviedka vo svojej „obžalobe“ Maaßenovi vážne vyčíta, že túto raziu ako mnohí iní označil za rozsahovo „neprimeranú“ „PR akciu“ ministerky. K tomu ho obviňujú, že „podľa mediálnych správ (...) osoba spojená s organizáciou Heinricha XIII. princa Reußa údajne zdieľala videá Hansa-Georga Maaßena na svojej stránke na Facebooku“.

Viac blízkosti k ríšskym pučistom nenašli.

Dokument z centrály BfV v Kolíne nad Rýnom, ktorý je adresovaný Maaßenovmu advokátovi, dosahuje prvý vrchol absurdity, keď výslovne cituje skutočného sprisahanca z hnutia ríšskych občanov: „Pravicový extrémista Bernhard Schaub sa o vašom klientovi zmienil v liste z 24. februára 2020 adresovanom Heinrichovi XIII. princovi Reußovi na tému ‚ďalšej existencie Nemeckej ríše‘ a ‚nemeckej suverenity‘. V tomto liste pán Schaub vyjadril názor, že doktor Maaßen ‚sa zdá byť zarytým republikánom‘.“

Ešte raz pre záznam: pučista, ktorý chce späť ríšu nemeckých cisárov, nazýva Maaßena „zarytým republikánom“, teda presným opakom monarchistu – a z toho BfV pod vedením Haldenwanga konštruuje obvinenie, že sa Maaßen s pučistami spolčil.

Pobúrenie proti AfD Nemecká politika musí prijať to, že väčšina nechce masívnu moslimskú imigráciu

Martin Leidenfrost

Minulý piatok som napísal, že na nemeckých demonštráciách za zákaz AfD vidno skôr mladé mestské ženy.

V takomto štýle to pokračuje. Smrteľne vážne podozrenie z antisemitizmu je založené výlučne na mediálnych správach, v ktorých je citovaný iba jeden docent z ľavicovej Nadácie Hansa Böcklera, ktorý nemá povesť neutrálneho znalca.

Čitateľ rozporuplného listu zažíva moderný nemecký fenomén Kontaktschuld („vina z kontaktu“, „kontaktná vina“) vo všetkej svojej kráse.

V zbierke Maaßenových previnení dominujú nepodložené fámy. Uvádzajú sa „príspevky a tvíty ľudí alebo skupín známych ako pravicoví extrémisti, ktorí zo svojej strany šírili Maaßenove príspevky a tvíty“ plus „tendenčne uznávajúce alebo pozitívne vyjadrenia pravicových extrémistov“, ktoré „podľa mediálnych správ“ údajne chválili Maaßena.

Jeho vina teda spočíva v tom, že sa dočkal potlesku z nesprávnej strany.

Medzi tieto vágne podozrenia z druhej ruky primiešali bývalí Maaßenovi podriadení dlhé citáty obvineného – ktoré paradoxne obsahujú niektoré z najtrefnejších Maaßenových myšlienok.

Citovali napríklad túto: „A potom máme do činenia so straníckym systémom, kde sa dá povedať, že ide o kartel alebo to sú, ako sa v minulosti zvyklo hovoriť na východe, blokové strany. Pretože ak volíte Zelených, dostanete Zelených, ak volíte červených, dostanete Zelených, a ak volíte žltých, dostanete Zelených. A ak som teraz dobre pochopil pána Merza v jeho posledných vyhláseniach, chce sa tiež podriadiť Zeleným a vytvoriť so Zelenými koalíciu.“

Friedrich Merz je aktuálny predseda CDU, ktorý v poslednom čase naozaj zbytočne často pripúšťa možnosť koalície so Zelenými.

Maaßen tu vyslovil názor, ktorý zastáva veľká časť Nemcov, nielen osamelých konzervatívcov, no aj mnohých ľavičiarov. V priebehu posledných pätnástich rokov sa v Nemecku vskutku rozšíril dojem, že na volebnom výsledku nezáleží – vládny program bude aj tak podľa gusta Zelených.

Tu vyvstáva otázka: prečo tajní uvádzajú výroky, ktorými si Maaßen nezíska nič iné než široké sympatie?

Špekulatívna odpoveď: vonia to partizánčinou vnútri úradu za ochranu ústavy. Možno sa nie všetci zamestnanci stotožňujú so zneužívaním úradu BfV na prízemné účely politického boja.

Dvadsaťstranový text z Kolína dosahuje kvalitu špičkovej politickej satiry, keď autori na posledných stranách priznávajú, akou metódou sa dopátrali uvedených zistení o možnom protiústavnom extrémizme dotyčného – vygúglením mena „Hans-Georg Maaßen“.

Explicitne preto upozorňujú, že spis môže obsahovať aj zločiny prípadných iných Hansov-Georgov Maaßenov. Zdôrazňujú, že nikdy nevykonali „kontrolu totožnosti“ – to „by spôsobilo neprimeranú administratívnu námahu“.

Obvinený má ešte šťastie, že nenosí tuctové meno ako Hans Mayer.

Úplne na konci sa delikvent dozvie, že v jeho spise je uložených presne tisíc dokumentov, v ktorých sa vyskytlo meno Hans-Georg Maaßen.

Prečo presne 1 000?

Nuž, niektorí jeho bývalí podriadení by určite radi zhromaždili oveľa viac, taký zámer im však pokazil kolínsky počítač. Nemecká rozviedka vo svojom 20-stranovom dokumente, ktorý si môžete prečítať v nemeckom origináli tu, to vysvetľuje takto:

„Od 1 000. dokumentu systém automaticky zruší vyhľadávanie.“

Nie, naozaj nejde o lacnú satiru ani sa nevzkriesil Franz Kafka.

Vitajte v Nemecku roku 2024!