Spoločnosť 11. máj 2017

Ako štát potichu zvyšuje dane z miezd, no tvári sa opačne

Fero Múčka
Fero Múčka
Na jednej strane Robert Fico a Andrej Danko volajú po zvyšovaní miezd, na druhej strane štát zvyšuje dane, ktoré sa platia aj z tých najnižších platov.
Na jednej strane Robert Fico a Andrej Danko volajú po zvyšovaní miezd, na druhej strane štát zvyšuje dane, ktoré sa platia aj z tých najnižších platov.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Fero Múčka

Ako štát potichu zvyšuje dane z miezd, no tvári sa opačne
Foto - Profimedia.sk

Za posledné týždne priniesli predseda SNS Andrej Danko a predseda vlády Robert Fico dva návrhy, ako chcú zvýšiť Slovákom platy. Andrej Danko navrhuje zavedenie povinných trinástych platov, vláda chce zasa zvýšiť minimálnu mzdu.

Proti argumentu oboch predsedov, že Slováci si zaslúžia vyššie mzdy, ťažko možno namietať. V protiklade s tým však je to, ako štát potichu a postupne zvyšuje dane a odvody z miezd, čím ukrajuje z čistých príjmov.

Ako to funguje

Rozdiel medzi tým, koľko zamestnanec celkovo zarobí (superhrubá mzda) a koľko dostane na účet, sa určuje výpočtom, do ktorého vstupuje viacero faktorov.

Okrem výšky daní a odvodov je to aj to, ako sa vypočítava základ, ktorý sa zdaňuje. Na ten vplývajú najmä odpočítateľné položky. Ich výpočet však legislatíva nastavuje tak, že rastú oveľa pomalšie ako mzdy. To znamená, že sa stále viac zvyšuje tá časť mzdy, ktorá sa zdaňuje, a teda sa zvyšuje celkové efektívne zdanenie práce – hoci sa sadzby nemenia a málokto si to tak všimne okrem tých, čo vypočítavajú, aký má byť príjem do rozpočtu verejných financií. Preto sa tomu hovorí nárast tichého zdanenia.

Ak by celkový efekt rastu tichého zdanenia pocítili len vysokopríjmové skupiny a, naopak, nízkopríjmové skupiny by z toho profitovali, dalo by sa aspoň povedať, že je to v súlade s cieľmi, ktoré hlása vláda. Lenže by to nebola pravda. Rast efektívnej dane dopadá na všetky príjmové skupiny. A najviac práve na nízkopríjmové skupiny.

Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nedávno publikovala v odbornom časopise Národnej banky Slovenska Biatec viaceré prepočty, ako sa toto tiché zdanenie prejavuje na konkrétnych príjmoch. 

Pozrime sa na najvýznamnejší ukazovateľ: ako toto tiché zdaňovanie dopadá na slovenské domácnosti.

 

 

Hoci legislatívou stanovená daň sa za šesť rokov takmer nezmenila, efektívna daňová sadzba pre domácnosti kvôli tichému zdaneniu výrazne stúpla a tento trend bude pokračovať aj počas nasledujúcich rokov, ak sa nezmení legislatíva.

Tento nárast efektívneho zdanenia nie je nijako vykompenzovaný inými úľavami, napríklad na odvodoch, to znamená, že toto zvýšenie daní sa priamo premietne do celkového zaťaženia domácností, ktoré tak zaplatia viac.

Trik s minimálnou mzdou

Efekt tichého zdanenia sa ukáže aj pri zvýšení minimálnej mzdy, ktorú práve teraz rieši vláda. Najväčším paradoxom je, že pri zvýšení minimálnej mzdy podľa návrhu najviac zarobí štát.

 

Robert Fico ohlásil, že minimálna mzda sa zákonom zvýši o 50 eur od budúceho roka. Ak sa k tomu pripočítajú všetky odvody, ktoré sa k tomu musia platiť, znamená to, že náklady minimálnej mzdy sa zvýšia o 77 eur. No samotná čistá minimálna mzda sa zvýši len o 32 eur. Zvyšok, teda viac ako polovica zo zvýšenia nákladov minimálnej mzdy, poputuje do verejných zdrojov. Štát síce o niečo zvýši minimálnu mzdu, ale zároveň ešte viac zvýši svoj príjem z nej (viac v blogu Jozefa Mihála).

Hoci vrcholoví politici dokážu intenzívne hovoriť o tom, ako by mali rásť platy, v skutočnosti z rastu miezd stále viac profitujú verejné financie.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0