Prečo Smer stále žije

Prečo Smer stále žije

Robert Fico, Erik Tomáš a Robert Kaliňák prichádzajú na zasadnutie vlády, 3. jún 2015. FOTO TASR - Pavel Neubauer

Robert Fico pripravuje seba a svoju stranu na postkaliňákovskú éru.

Premiér Robert Fico mal včera politicky aj mediálne vydarený 1. máj.

Na mítingu v Nitre rečnil pred davmi svojich priaznivcov (sám Fico tvrdí, že ich tam bolo až 10-tisíc), kde predstavil svoj balík sociálnych opatrení. Sľúbil, že presadí zvýšenie príplatku za prácu v noci, cez víkend a vo sviatok, minimálna mzda má čoskoro prekročiť hranicu 500 eur – nič z toho nie je prevratné, to prvé navrhovala už pred ním opozícia, to druhé je starou mantrou.

Robert Fico však 1. mája potreboval demonštrovať, že drobných ľudí práce v tejto krajine reprezentuje len on, v tomto zmysle mu masový májový míting v Nitre bohato stačil.  

Ficovi síce chýba silný nový moment, niečo podobné, čo predviedol nový rakúsky kancelár Christian Kern, ktorý svojich na smrť vyčerpaných sociálnych demokratov v priebehu pár mesiacov vyviedol z mentálnej krízy.

Pred rokom bolo dno

Lenže kým Ficov rovesník Kern je v politike neopozeraná tvár, ktorej sa ľahko vyvolávajú nové nádeje, Fico potreboval zastaviť úpadok, ktorý sa javil ako úplne nezvratný.

To je možno nesplniteľná misia. Ale keď sa pozrieme na situáciu spred roka, treba uznať, že líder Smeru po druhýkrát od trpkej porážky v prezidentských voľbách predviedol politické zmŕtvychvstanie.

Presne o takomto čase pred rokom sa Robert Fico vrátil z nemocnice po náročnej operácii. Bolo to krátko po voľbách, v ktorých sa predtým obrí Smer prepadol pod 30 percent a v strane prepukla kvôli Ficovmu zdravotnému stavu panika – k nej prispievali aj signály z premiérovho okolia, podľa ktorých Fico v tom čase uvažoval o odchode z politiky.

Len o pár týždňov však naplno prepukol škandál s veľmi pochybným podnikateľom Bašternákom, s ktorým podľa nových dôkazov obchodoval minister vnútra Kaliňák a u ktorého býva v podnájme sám Fico.

Celé leto tak Smer prežil v úplnej depresii – argumentmi proti Kaliňákovi vyzbrojená opozícia (OĽaNO, SaS) vyšla do ulíc, niekdajší korunný princ Smeru Kaliňák sa stal chromou kačkou slovenskej politiky, čo sa už nedá rozchodiť.    

O paralyzovanom Ficovi, ktorý mal navyše kalendár preplnený akciami slovenského predsedníctva EÚ, nebolo vtedy celé mesiace takmer počuť, Smer ešte nikdy od svojho vzniku nebol v takejto kríze.

Médiá boli plné Kaliňákovej megakauzy a čoraz sebavedomejší Andrej Danko síce tajuplne, ale vždy veľmi rád odpovedal na otázku, či sa cíti ako budúci premiér.

Zasvätení pozorovatelia slovenskej politiky uzatvárali facebookové stávky, či vyčerpaný a demotivovaný Fico odstúpi hneď po konci predsedníctva alebo neskôr.  

A vnútri paralyzovaného Smeru sa hovorilo o dvoch veciach: že Kaliňáka treba udržať, hoci je už jasné, že na pozícii dvojky definitívne skončil, ale aj o tom, že treba myslieť na to, čo bude po Ficovi.

Smer tak definitívne vstúpil do postkaliňákovskej éry.

Comeback, ktorý sa len tak nevidí

V strane súčasne prebehli dva sebazáchovné procesy.

V prvom rade, podarilo sa politicky vzkriesiť Roberta Fica.

Na tom, že Fico, utopený v problémoch a bez vnútornej iskry, nepadal ešte hlbšie, čo sa zdalo takmer ako zákonitosť, ale sa už koncom minulého roka dostal do novej premiérskej formy, má leví podiel jeden muž – Erik Tomáš.

Ten bol prvé povolebné mesiace štátnym tajomníkom na ministerstve školstva, kde sa cítil celkom odstavený SNS. Koncom leta sa však vrátil do parlamentu, ale oveľa viac času začal tráviť pri premiérovi ako jeho poradca.

V Smere vám aj tí, ktorí Tomáša nevedia vystáť, potvrdia, že jeho návrat na Úrad vlády bol úplne kľúčový. Bol to jednoducho Tomáš, ktorý Roberta Fica opätovne naštartoval. Erik Tomáš nie je totiž len jeho marketingovým poradcom, premiér sa s ním radí vo všetkom, aj v obsahových otázkach.

Tomáš bol pri Ficovi aj počas jeho druhej vlády, no tentoraz jeho zásluha na politickom vzkriesení Fica z neho robí jedného z najvplyvnejších ľudí v Smere.

Tomáša preto v Smere berú ako pozoruhodný politický talent, o ktorom nielen medzi novinármi, ale aj v strane kolujú rôzne ťažko overiteľné legendy.

Nie je ani dôležité, do akej miery sú pravdivé, dôležité je, že aj v Smere mnohí veria, že Andrej Danko, ktorého zvalcovala kapitánska aféra (na jej začiatku bol únik informácie), je výsledkom Tomášovej práce – najmä tomu verí sám Andrej Danko.

Za týmto tajomným závojom sa stal Erik Tomáš neoceniteľnou pravou rukou Roberta Fica, témou v Smere je aktuálne to, kam až siahajú jeho ambície.

V4 nie je len Vyšehrad

Robert Fico zatiaľ nedáva najavo, či s Tomášom ráta aj na vyššie pozície v strane. Problémom Tomáša je navyše jeho značná neobľúbenosť medzi straníkmi – a to nielen pre žiarlenie, že ako jediný má stále otvorené dvere k Ficovi.

Popri skokanovi roka Erikovi Tomášovi však prebieha ešte jeden proces, ktorý priamo súvisí s postkaliňákovskou érou.

V strane sa totiž vyformovala štvorica ľudí, ktorým sa hovorí aj V4. Táto štvorica sa pravidelne stretáva, zaujímavá je jej zostava – vicepremiér Peter Pellegrini, minister financií Peter Kažimír, minister hospodárstva Peter Žiga a šéf poslaneckého klubu Smeru Martin Glváč.

Táto zostava má svoju politickú, generačnú aj regionálnu logiku – pokrýva západ, stred aj východ, obchodnícke aj neobchodnícke krídlo, staré tváre (Glváč) aj novšie tváre Smeru.

Práve 41-ročného Pellegriniho v Smere považujú za najpravdepodobnejšieho nástupcu Roberta Fica. Dokonca aj Fico v úzkom kruhu naznačuje, že to tak vníma aj on sám.

Pellegrini má pre túto pozíciu isté predpoklady, dokáže spájať prúdy, má sympatické vyžarovanie, vie dobre vystupovať. Problém je, že nemá žiadne silné témy, iba technokratické leitmotívy, ako lepšie manažovanie čerpania eurofondov.

Aj problém s Pellegrinim ukazuje, že Fico zďaleka nemá v strane nástupcu, ktorý by ho vedel celostne nahradiť, obsahom aj formou.

Nesporne zaujímavou postavou je Peter Kažimír, ktorý požíva rešpekt aj mimo prostredia Smeru. Lenže Kažimír nijako netúži po najvyššej exekutívnej funkcii. Sám seba by radšej videl na čele Národnej banky Slovenska alebo na kariérne atraktívnej pozícii v štruktúrach EÚ.

Kažimír tak svojimi ambíciami v politike veľmi pripomína Ivana Mikloša – ani ten nechcel byť nikdy jednotkou v strane ani vo vláde, a vnútorne trpel, keď po Dzurindovom odstúpení z kandidátky SDKÚ musel kandidovať na volebného lídra strany.

Zvyšní dvaja z V4, Žiga a Glváč, zas nemajú na to, aby sa vypracovali na ťahúňov, zato ich zákulisný vplyv v strane môže ešte rásť.

Maďarič hrá sólo 
 

Prekvapujúce je, že v tejto úzkej skupine V4 nie je Marek Maďarič, ktorý bol minulý rok v Smere najmenším fanúšikom myšlienky, že Kaliňáka ako ministra treba udržať.

Maďarič a pragmatici z V4 si nie celkom rozumejú, minister kultúry mal s touto skupinou napätie, keď presadzoval svojho spojenca Jána Podmanického za krajského predsedu v Žilinskom kraji.

Marek Maďarič sa preto ocitá vo zvláštnej situácii, hoci dokáže byť politicky úspešný aj svojimi sólojazdami – napríklad keď ako prvý v Smere a bez dohody s vedením strany vyhlásil, že Mečiarove amnestie by mali byť zrušené, čím vnútri strany celkom zmenil priebeh diskusie. 

Mimochodom, hneď druhý za ním sa tak s citom pre situáciu vyjadril Erik Tomáš.

A V4, ktorá chce byť lídrovskou gardou postkaliňákovskej éry, sa opäť všetkým len premlčala.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo