Sheep_and_wolf-text22.jpg

Ohlasovaný kolaps gréckej a dnes už aj talianskej ekonomiky bol ešte možno pred niekoľkými rokmi chápaný ako maľovanie čerta na stenu. Ako to však populárny vtip hovorí, Gréci si dnes vyberajú od nás diéty za misiu Cyrila a Metoda. Prišli totiž na to, že vlk im už roztrhal skoro celé stádo, zatiaľ čo oni neverili, že vlk vôbec existuje. Podobne je v Taliansku čím ďalej, tým menej vidno povestný Berlusconiho úsmev, ktorým s istotou veľkého suveréna odbíjal akékoľvek reči o talianskych problémoch. Ak si vezmeme realitu ekonomickej krízy v Grécku a Taliansku ako varovný prst nielen pre našu spoločnosť ale aj ako podobenstvo pre náš osobný život, vyvstane otázka: Čo nás čaká a čo s tým zmôžeme? Budeme akceptovať existenciu vlka a urobíme, čo je v našich silách, aby sme sa naňho pripravili, alebo budeme žiť v ilúzii, že neexistuje, resp. že sa nasýti cudzími ovcami a naše nechá na pokoji?

 „The rapture“ vs. príchod „Pánovho dňa“

Príbeh o vlkovi má rovnako vážne dôsledky aj pre život kresťana, ktorý často počúva o tom, aby sa pripravil na koniec sveta. Počúva o tom v kostole, ale oveľa častejšie už aj z médií. Čo rok, to nový koniec sveta... Človek si už zvykol otvoriť noviny a s prekvapením zistiť, že sme (opäť!) prežili pád meteoritu, fundamentalistami presne vypočítaný príchod Kristovej tisícročnej vlády (naposledy, tzv. „the rapture“ teória) či iné zaujímavé verzie Apokalypsy. Pekne sa nad tým pousmial Chesterton: „A aj keď Sv. Ján videl mnohé zvláštne monštrá vo svojej vízii, nevidel ani jedno stvorenie tak divoké ako jedného zo svojich komentátorov“ (Ortodoxia).

„Pánov príchod nebude taký tragický ako príchod vlka či ekonomickej krízy.“

Zdieľať

Vďaka týmto planým správam o konci sveta, mnohí už prestávajú očakávať, že „Pánov deň príde ako zlodej v noci.“ (1 Sol 5, 2) Ale on príde a to tak nečakane ako vlk z bájky. Treba ale rozhodne povedať, že Pánov príchod nebude rovnako tragický ako príchod vlka či ekonomickej krízy.

Radostné a aktívne čakanie

To, že by azda Pán spôsobil svojím príchodom škodu, si myslel iba tretí sluha v dnešnom evanjeliu. Čím to bolo spôsobené? Sluha mal skreslenú predstavu o svojom pánovi a na jej základe si vytvoril voči pánovi vzťah strachu. Strach mu následne zviazal ruky a nebol schopný aktívne sa pripraviť na pánov návrat. Jediným riešením pre neho by bolo zmeniť pokrivený obraz o Pánovi a tak si uzdraviť svoj úsudok. Naopak, príkladmi dobrého obrazu o Pánovi a zdravého životného postoja sú žena z prvého čítania a prví dvaja sluhovia z evanjelia. Žena je plná horlivosti za úlohy, ktoré jej boli zverené, je oporou mužovi a okrem toho je aj štedrá k biednym. Je jednoducho krásna zvnútra a vždy pripravená na čokoľvek dobré. Svojou aktivitou stojí v protiklade k pasívnemu sluhovi, paralyzovanému strachom. Podobne aj dvaja sluhovia, ktorí sa múdro pripravujú, že ich Pán sa raz vráti a odmení ich, lebo majú skúsenosť, že je spravodlivý.

Môžeme povedať, že napriek tomu, že boli sluhami, boli vo vzťahu k svojmu pánovi skutočne slobodnými. Aj my sa môžeme takto oslobodiť vo vzťahu k nášmu Pánovi a k jeho príchodu, lebo „sme synmi svetla a synmi dňa“ (1 Sol 5, 5). Nemusíme byť paralyzovaní a báť sa, lebo dobrota nášho Pána sa už neraz ukázala. Naopak, aktívne sa pripravujme skrze verné plnenie svojich úloh. A tak nás napokon Pán neprekvapí až tak veľmi ako ten vlk.

Pavol Hrabovecký
Autor je kňaz Košickej arcidiecézy, momentálne na štúdiách v Ríme.

Ilustračné foto: flickr.com