GLÓBUS: Somálsko dúfa v dážď

V októbri by malo prísť obdobie dažďov. Ak sa tak nestane, hladomor v krajine nadobudne ešte obludnejšie rozmery.

Hlavné správy v televíziách či titulné strany novín posledné týždne zapĺňali spomienky na tragický 11. september 2001, alebo letecké nešťastie v Rusku. Tieto udalosti však zatienili iný príbeh, ktorý môže skončiť ešte horšie. V najbližších týždňoch sa rozhodne, koľko ľudí prežije a koľko naopak podľahne v našich končinách neznámej „chorobe“ s názvom hladomor. Somálčania čakajú, či v októbri konečne zaprší. Predchádzajúce obdobia dažďov sa vyznačovali minimom zrážok, čo malo za následok hladomor. Humanitárni pracovníci nechcú ani pomyslieť, čo sa stane, ak poriadny dážď nepríde ani tentokrát. No aj ten môže spôsobiť problémy v podobe malárie a cholery.

Stovka ľudí denne

Deti s nafúknutými bruškami, ľudia na ktorých je doslova vidieť iba kosť a koža. A všade okolo nich iba púšť, sucho, prach. To je obraz, ktorý ponúka dnešné Somálsko. Čísla hovoria jasne. Ak sa situácia v tejto krajine nezlepší, v najbližších mesiacoch zomrie na podviživenie približne 750-tisíc ľudí. Podľa OSN viac ako 12 miliónov ľudí v tomto regióne potrebuje jedlo a vodu. Najhoršia situácia je v regióne Bay. Pracovník OSN Grainne Moloney pre britskú televíziu BBC povedal, že vyše polovica tunajších detí je podviživených. Podľa talianského denníka La Repubblica každý deň zomrie stovka ľudí, pričom polovicu z nich tvoria deti. A situácia sa stále zhoršuje. Podľa denníka iba 59 percent prisľúbenej pomoci v skutočnosti do krajiny aj príde. Dodávky potravín niekedy končia v rukách rebelov, ktorí ich neskôr predávajú na trhu za vysoké ceny. Tisíce ľudí utekajú do susedných štátov. Tie sa obávajú humanitárnej krízy pre nekontrolovaný počet utečencov.

Rodičia pochovávajú svoje deti

Otrasnú situáciu umocňujú aj príbehy tunajších obyvateľov. „Videla som bolesť otca, ktorý musel vykopať hrob pre svojich dvoch synov, ktorí zomreli na podviživenie. Spoznala som dramatický príbeh ženy, ktorá sa musela rozhodnúť, ktoré zo svojich detí opustí a nezoberie do utečeneckého tábora. Nebola totiž schopná zaplatiť transport celej svojej rodiny,“ hovorí o svojich skúsenostiach humanitárna pracovníčka organizácie Save the children Rachel Palmer. Pre taliansky denník Corriere della Sera spomína, že situácia v tejto krajine sa dá opísať dvoma slovami. Hnev a zúfalstvo. „Hovorím to preto, lebo situácia sa zhoršuje a je počuť len slová a nič sa nekoná,“ reaguje humanitárna pracovníčka, ktorá posledné týždne strávila v utečeneckom tábore. Aj na tomto mieste sa však dokážu ľudia podeliť o to málo, čo im zostalo. „Každý deň prichádzajú do tábora rodiny z hlavného mesta Mogadisho a z oblasti centrálneho Somálska a prví, ktorí sa ich ujmu, sú utečenci z tábora. Sú dokonca ochotní podeliť sa s nimi o bývanie či o jedlo,“ vysvetľuje Rachel Palmer.

Medzinárodná pomoc

Podobných príbehov sú stovky. Či ich bude viac, ukáže budúcnosť. Somálsko nateraz potrebuje stovky miliónov dolárov. Nie každý je však v čase hospodárskej krízy a záchrany nezodpovedných krajín ochotný uvolniť finančné prostriedky. „Svet, v ktorom je množstvo medzinárodných inštitúcií je (voči kríze v Somálsku) bezmocný, pretože chýba skutočná ochota skoncovať s týmto problémom,“ reaguje komentátor Corriere della Sera Giullio Sapelli.

Marek Mačica
Foto: Flickr.com