GLÓBUS: Odpad, ktorý by nakŕmil svet

Zvykli sme si na to, že v obchodoch môžeme vyberať a nakupovať 24 hodín denne. A ak náhodou zistíme, že chlieb už nie je dostatočne mäkký, jednoducho ho vyhodíme do koša. Asi takto to dnes vyzerá v Európe a vo vyspelom svete, ktorý sa topí v odpade nepotrebných potravín.

Na tento aspekt spoločnosti poukazuje dokument nemeckého režiséra Valentina Thurna s príznačným názvom Taste the Waste (Ochutnajte odpad). „Žijeme v nadbytku a ten nás naučil byť vyberavými. Na skládke skončí príliš dlhý banán, neforemný zemiak, paradajka inej farby ako tmavo červenej, alebo mlieko tesne pred uplynutím minimálnej doby trvanlivosti,” píše portál ceskapozice.cz, ktorý na dokument upozornil. 

Autor dokumentu ukazuje, ako sa plytvá potravinami v obchodných reťazcoch či domácnostiach. Prichádza pritom k zaujímavým číslam. V Európskej únii končí na skládkach odpadu ročne 90 miliónov ton potravín. Európske domácnosti vyhodia jedlo v hodnote vyše 100 miliárd eur. A nakoniec, jedlo, ktoré sa za rok vyhodí v Severnej Amerike a Európe, by trikrát nakŕmilo zem. Felicitas Schneiderová z viedenského Inštitútu pre manažment odpadu v dokumente poznamenala, že na skládkach skončia najmä potraviny, ktoré sa ľudom jednoducho nehodia.

Kilogramy jedla v odpade

Na európskej pôde sa o plytvaní potravinami hovorí už dlhšiu dobu. Koncom mája sa v nemeckom meste Düsseldorf uskutočnila konferencia na tému boja proti plytvaniu potravinami, ktorú zorganizovala Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Na konferencii odznela štúdia, ktorá ponúka ešte tvrdší pohľad na to, ako sa hospodári s potravinami vo vyspelom svete. „Množstvo jedla, ktoré v priemere vyhodí spotrebiteľ v Európe a Severnej Amerike, sa pohybuje okolo čísla 95 až 115 kilogramov za rok,” píše sa v dokumente. Pre porovnanie, v Afrike je to 6 až 11 kilogramov za rok. Ešte zaujímavejšie vyznieva informácia o tom, že spotrebitelia vo vyspelých krajinách vyhodia ročne 222 miliónov ton potravín. To je približne toľko, koľko ročne vyprodukujú v celej subsaharskej Afrike.

Aby sa mrkva lepšie čistila

Podľa nemeckého dokumentu sa časť vyhodených potravín dá pokojne konzumovať, lebo ešte neuplynula ich doba trvanlivosti. To potvrdzuje aj hnutie, ktoré sa nazýva Dumspter diving (potápači v kontajneroch). Jeho členovia každý večer prichádzajú ku kontejnerom obchodných reťazcov, kde nachádzajú vyhodené potraviny. Ako ukazuje reportáž kanadskej televízie CBC news, mladí nájdu v kontajneroch zemiaky, vajcia, či polotovary, ktoré sú stále v záruke. Prečo z obchodov vyhadzujú potraviny, ktoré su s blízkym dátumom spotreby? „Viac ako polovica nášho jedla končí na skládke. Keby sme nemali plné regály, ľudia by odišli ku konkurencii. Všetkých sto druhov jogurtov musíme mať v ponuke až do konca prevádzkovej doby a akonáhle príde čerstvý tovar, staršie potraviny sa musia nahradiť,” povedal v dokumente nemenovaný manažér supermarketu. Niečo podobné sa deje aj pri samotnom výbere potravín pre obchodné reťazce. Štúdia hovorí o tom, akým spôsobom sa vyberá mrkva pre obchodné reťazce. „V baliarni všetka mrkva prejde cez senzor, ktorý sleduje estetické chyby. Mrkva, ktorá nebola dostatočne oranžová, či nejak poškodená, išla rovno do kontajnera pre dobytok, čo predstavovalo takmer 30 percent produkcie farmy“. Dôvod? Obchodný reťazec vyžadoval rovné mrkvy preto, aby ju zákazníci mohli očistiť súvislím ťahom.

Ako takúto situáciu riešiť? Členovia hnutia Dumspter diving distribuujú nepoužité potraviny medzi chudobných. Jeden z bruselských obchodov potraviny s blízkym dátumom spotreby zlacňuje o polovicu, aby ich zbytočne nevyhodili. Plytvanie potravinami však takéto riešenia úplne neobmedzia.

Marek Mačica
Foto: Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo