KOMENTÁR: Euro neprežije

Téma eurovalu a eura má niekoľko rozmerov, ktoré veľmi vyrušujú. Z rôznych dôvodov a s nerovnakou intenzitou pretláčajú misky váh na stranu, kde neriešime podstatu, ale len symptómy. Tento prístup nakoniec musí zlyhať, pretože sa snaží poraziť prírodné a ekonomické zákony. Tu je niekoľko bodov na zamyslenie.

1. Jedným z možných scenárov je záchrana eura Čínou. Je to akceptovateľné aj z hľadiska geopolitického a civilizačného? Tu by sa zišiel komentár europodporovateľov.

2. Zo strany obhajcov aktivít na záchranu eura je tu zrazu minimum ekonomických argumentov – prečo sa v tomto momente zrazu menia na idealistov? Ak je euro ekonomický projekt, prečo ho zrazu obhajovať morálnymi polohami? Ak je to politický projekt (čo je v dnešnej perspektíve takmer jasné), tak potom treba priznať, že politické projekty proste nie sú večné a zomierajú. V takom prípade sa ale väčšinou stanoví cena za udržanie; ale takýto prístup idealisti odmietajú práve snahou stále zvyšovať cenu (euroval I navýšiť a euroval II vybudovať s vyššou kapacitou).

3. Absolútne nikto a nikde nespomína možnosť zarobiť na dlhy radikálnym okresaním množstva aktivít štátov a celých medzinárodných a nadnárodných organizácií. Čo tak zrušiť ILO, OBSE, veľkú časť OSN, FAO a ďalších inštitúcií. Hneď by odľahlo aj jednotlivým národným vládam, ktoré by nemuseli neustále vypracúvať a prekladať tony dokumentov, ktoré aj tak upadnú do zabudnutia. Toľko úradníkov by zrazu ukázalo, že vedia tvoriť aj hodnoty v ekonomickom procese...

„Otázkou ostáva nie to, koľko bude stáť pád eura, ale koľko nás bude stáť to, kým sa k tomu bodu dostaneme.“ Zdieľať

4. Kresťanské strany rezignovali na to, aby ľuďom opakovali, že existuje jediná garancia budúcnosti – tvrdá a poctivá práca. Preto je dnes ich identita doničená a lavírujú medzi rôznymi prístupmi podľa potreby. Preto nie sú čitateľné a vierohodné ani ich mimoeurové ekonomické prístupy.

5. Klamstvo, zavádzanie a škandalózne správanie ostávajú nepotrestané (keď nič iné, tak falšovanie štatistík) a európski politici si zvykli, že tak môžu pokojne robiť a nič im z toho nevyplýva. Tým ničia genetickú výbavu Západu. Je degenerovaný subjekt dobrou cenou za ekonomický blahobyt?

K téme:
Treba znovu požičať Grécku?
Sudánci, Gréci a morálne nároky
Zdieľať

6. Zaujímavá je aj argumentácia Rada Procházku, v ktorej však chýba odpoveď na otázku, čo sa stane, keď dôjdu peniaze (ktorými si istý čas budeme platiť sociálny zmier) aj nám. Čo potom? Analógiou môže byť stav veľkej infekcie, pri ktorej by zdraví ľudia sústavne odmietali vylúčiť zo svojho stredu nakazených, aby neriskovali ich aktívny odpor. Výsledok si domyslíme všetci sami.

Autor tohto textu sa domnieva, že euro neprežije. Z dvoch príčin: a) Európa stratila hodnoty, ktoré by jej pomohli žiť udržateľne a prekonať takúto krízu, a odmieta ich obnoviť; b) euro nie je ekonomický projekt a podľahne ekonomickým zákonom, ktoré sa jeho podporovatelia snažia ignorovať.

Otázkou preto ostáva nie to, koľko bude stáť pád eura, ale koľko nás bude stáť to, kým sa k tomu bodu dostaneme. O tom je celá dnešná diskusia: niektorí hovoria, že sú ochotní zaplatiť čokoľvek, niektorí, že cena už bola stanovená a nechcú ju navyšovať (euroval I) a napríklad Sulík, že nechce zaplatiť ani cent.

V tomto zmysle sme všetci hráčmi v kasíne – niektorí konzervatívnejšie ladení, iní celkom slušní gambleri.

Michal Dyttert
Autor je bývalým hovorcom predsedu NR SR, v súčasnosti pracuje v súkromnom sektore.

Ilustračné foto: Flickr.com (Creative Commons)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo