Učiteľka: Pohľad do minulosti Slováci zvládli. Na dvojku

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Učiteľka: Pohľad do minulosti Slováci zvládli. Na dvojku

Nový slovensko-český film stojí za pozretie. Najmä kvôli jeho pointe a nádeji, ktorá z neho plynie.

V slovenskej kinematografii, na rozdiel od českej, dlhodobo chýbajú kvalitné filmy, ktoré by sa vyrovnávali s komunizmom. Kto túto absenciu pociťuje, by preto nemal zmeškať film Učiteľka. Určite je príspevkom pri prekonávaní tohto hendikepu. Ale aby bol kruh uzavretý, veľmi zásadne k jeho vzniku prispela česká kultúrna obec: réžia Jan Hřebejk, scenár Petr Jarchovský, koprodukcia PubRes zo Slovenska s českou Offsidemen a spolupráca českej a slovenskej verejnoprávnej televízie.

Keď som na film kupoval lístky, bol som zvedavý na tri veci – spracovanie komunizmu, témy školstva a výkon Zuzany Mauréry. Napriek tomu, že film moje očakávania otočil trochu inak, je to kvalitný film.

Príbeh je zasadený do rokov 1983-1984, ale nie je o komunizme ako skôr o téme „zapadnúť, nevyčnievať, službičkovať“. Iste, niekoľko scén rieši tému režimu, súdružkuje a súdruhuje sa často, nechýbajú ideologické šplechy, emigrácia, odpočúvanie ŠtB a dokonca ani historka o partizánoch. Nie sú však vonkoncom podstatné, resp. autorom sa nepodarilo zdôvodniť, prečo sa tento príbeh mohol odohrať len v komunizme. S malými úpravami ho totiž pokojne mohli zasadiť do súčasnosti, napríklad do ktoréhokoľvek okresného slovenského mesta.

Film nie je ani kritikou školstva a nemá ambíciu vyrovnávať sa s témou kvality vzdelávania za komunizmu (ani dnes). Dotkne sa toho až posledná scéna, ale divákovi ponechá slobodu interpretácie.

 

Zuzana Mauréry bola za herecký výkon v tomto filme ocenená na festivale v Karlových Varoch. Zo svojho pohľadu tomu rozhodnutiu nerozumiem – robila síce maximum a vyčnieva z celého filmu – najmä však vďaka showtimu a tomu, že v drvivej väčšine scén jej sekundujú deti. Scenáristi jej však nepomohli a režisér jej potenciál skôr obmedzil. Počas celého filmu nie sú zrejmé jej motivácie.

Pár náznakových odvolávok na jej vdovecký stav po vojakovi to nenapravilo a v jedinej scéne, kde sa schyľuje k tomu, aby sme zistili, kým skutočne je, jej to práve herecky nevyšlo. Či už kvôli scenáru, alebo kvôli nevyhnutným zásahom v strižni, sa už asi nedozvieme. A jej úloha šéfky KSS na škole bola úplne nezvládnutá. Očakával som teda podstatne viac – životná rola to teda určite nebude.

Oveľa viac si budem pamätať výkony Csongora Kassaia (otec hlavnej detskej hrdinky) a Petra Bebjaka (otec ďalšieho žiaka, vedec a manžel emigrantky). Aj psychológia epizodických postáv rodičov detí z triedy bola často lepšie vystavaná ako u Mauréry (primár, sudca, predavačka v zelovoci, invalidný dôchodca, šéf školského odboru na dôchodku). Napriek tomu je to film hlboký a dobrý. Pamätníkov obdobia komunizmu navyše určite potešia kostýmy, exteriéry i rekvizity (pamätáme si ešte veľkú červenú cukorničku s obrovskou guľkou na vrchnáku? – tróni celej jednej scéne), ktoré vierohodne dokumentujú dobu. Len s interiérmi bytov si mohli dať trochu (menej) práce.

O deji nebudem prezrádzať viac, ako je nutné – ale odohráva sa v škole v Bratislave, vo vzťahoch medzi triednou učiteľkou, jej deťmi a ich rodičmi. Ukazuje snahu riaditeľky školy a malej skupiny rodičov zbaviť sa učiteľky, ktorá všetkým okolo seba škodí, ale je šéfkou KSS v škole a má sestru v Moskve, „vydatú za Rusáka“.  

 

Poznámka pre tých, ktorí by chceli na film zobrať svoje deti: treba rátať s tromi scénami, ktoré trvajú asi 60 sekúnd, a sú zbytočne explicitné a rušivé. Svojím prostredím a aj celkovou výpoveďou mohol byť film kvalitnejším vzdelávacím materiálom pre základné aj stredné školy. Ako atraktívne médium by dokázal povedať viac a rýchlejšie ako čítanie zle spracovaných učebníc o tomto období.

Škoda, kvalitný autorský tím mohol na to myslieť a nepodľahnúť zaužívaným klišé o potrebnosti vulgarizmov a sexu pre film.

Počas filmu sa neubránite ani smiechu. Ide ale najmä o veľmi hlbokú štúdiu charakterov – rodičov, riaditeľky, zástupkyne, detí (kopírujúcich svojich rodičov). Uvidíte v ňom pravdu obviňovanú zo snahy škodiť. Uvidíte v ňom ľudí s funkciami, ktorí radšej podržia tých, ktorí im môžu v niečom pomôcť, akoby skutočne sledovali všeobecný záujem. Spoznáte v ňom strach z pozície mimo kolektívu aj oslobodzujúcu bezprostrednosť zásadovosti.

Uvidíte v ňom to, že k správnemu rozhodnutiu radšej pristupujeme osamote alebo dokonca až inkognito a takmer neskoro. A nevedú nás k nemu prioritne etické, ale pragmatické kalkuly. Je to rok 1983 alebo je to náš dnešný slovenský svet? Svet ospalosti, snahy neriešiť to, čo nás priamo nepáli, svet zahľadený do vlastných humien a spální, krajina bez lídrov, ktorých by sme chceli nasledovať a s morálnymi vzormi bez nasledovníkov.

Nepoznanými vzormi, ktorých prvé myšlienky pri problémoch smerujú k úniku a od začiatku neveria na úspech, hoci pravda stojí na ich strane.

Učiteľka je film o tom, že charaktery a motivácie ľudí sa nemenia, menia sa len scény a režimy, v ktorých sa manifestujú. V tom je film poučný. Ale takisto o tom, že občas nám život aj prehratú bitku, o ktorej to všetci vedia už dopredu, zmení na nepoznanie. Len sa aspoň niekoľko ľudí nesmie vzdať. V tom je film plný nádeje.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo