KULTUREVUE: Peter Seewald o Benediktovi XVI. a knihe Svetlo sveta

Castel Gandolfo, horúci letný deň. Cesta k pápežskej rezidencii vedie typickými uličkami tohto kraja. Obilie na poliach sa kolíše pod ľahkým vánkom a v hoteli, kde som si objednal izbu, sa zabávajú svadobní hostia. Jazero na dne údolia je pokojné, veľké a modré ako more.

Ako prefekt Kongregácie pre náuku viery mi Joseph Ratzinger dvakrát ponúkol možnosť klásť mu otázky v priebehu viacerých dní. Cirkev sa nesmie skrývať – to bol jeho postoj – vieru treba vysvetľovať; a vysvetliť ju možno, lebo má rozumné dôvody. Zapôsobil na mňa dojmom mladého a moderného človeka – nie úzkoprsého, ale odvážneho, ktorý naďalej zostáva človekom tohto sveta. Učiteľ, ktorý je sám sebou, no nemôže sa spokojne prizerať, ako strácame to, čoho sa v skutočnosti nemožno vzdať.

V Castel Gandolfe pôsobili niektoré veci trochu inak. Kardinál je kardinál a pápež je pápež. V doterajšej histórii Cirkvi nikdy nijaký pápež neposkytol osobný a priamy rozhovor. Už samotný fakt, že sa tento rozhovor uskutočnil, je novotou a dôležitým znakom. Benedikt XVI. prisľúbil, že mi počas letných prázdnin bude k dispozícii hodinu denne od pondelka do soboty posledného júlového týždňa. Nakoľko otvorené budú môcť byť jeho odpovede, uvažoval som. Ako bude hodnotiť svoju doterajšiu prácu? Čo ešte plánuje uskutočniť?

Nad Katolíckou cirkvou sa zbehli temné mraky. Škandály sexuálneho zneužívania vrhli svoje tiene aj na Benediktov pontifikát. Zaujímali ma príčiny týchto udalostí, postoj, aký k nim zaujať, ale aj pálčivé starosti pápeža v desaťročí, o ktorom si vedci myslia, že bude absolútne rozhodujúce pre celú planétu.

Kríza Cirkvi je jedna vec, kríza spoločnosti druhá. Navzájom sa však podmieňujú. Kresťanom sa vyhadzuje na oči, že ich náboženstvo je len iluzórny svet. Nevidíme však dnes celkom iné a skutočne imaginárne svety? Falošný svet finančných trhov, médií, luxusu a módy? Vari bolestne nezakúšame, ako súčasnosť, ktorá stratila kritériá hodnôt, stráca pôdu pod nohami a padá do bezodnej priepasti? Ukazuje sa, že je tu bankový systém, ktorý zničil bohatstvo celých národov. Žijeme vysokým tempom, z ktorého sme doslova chorí. Svet internetu nás stavia pred množstvo otázok, na ktoré zatiaľ nemáme odpoveď. Kam vlastne kráčame? Máme dovolené robiť naozaj všetko, čo sme schopní urobiť?

Pri pohľade do budúcnosti sa vynárajú nové otázky: Ako sa nasledujúce generácie vyrovnajú s problémami, ktoré im zanechávame? Pripravili sme ich dostatočne a sú dosť silné? Majú základ, ktorý im dá istotu a silu prekonať aj búrlivé časy?

A je tu aj iná otázka: Keď kresťanstvo na Západe stráca silu, ktorá utvára spoločnosť, kto alebo čo preberie jeho miesto? „Civilná“, nenáboženská spoločnosť, ktorá vo svojej ústave nestrpí nijakú zmienku o Bohu? Bude to radikálny ateizmus, ktorý vehementne bojuje proti hodnotám židokresťanskej kultúry?

K téme:
Peter Seewald: Kdo seje vítr, sklidí bouři
Benediktove priznania vo Svetle sveta a športovci vo Vatikáne
Keď sa pápež nebojí odpovedať a Simpsonovci veriť
Zdieľať

V každej epoche boli snahy dokázať, že Boh je mŕtvy, a obrátiť sa na to, čo možno konkrétne uchopiť, aj keď je to len zlaté teľa. Biblia je plná podobných udalostí. Nejde pritom ani tak o menšiu príťažlivosť viery, ako skôr o silu pokušenia. Kam však potom smeruje spoločnosť, ktorá sa vzdialila od Boha, ktorá je bezbožná? Neprešiel si už v 20. storočí Západ i Východ týmto experimentom s hroznými dôsledkami pre zničené národy, s komínmi nad koncentračnými tábormi a s vražednými gulagmi?

Správca pápežskej rezidencie, prívetivý starší pán, ma vedie nekončiacimi miestnosťami. Poznal vraj už Jána XXIII. a všetkých jeho nástupcov, šepká mi, a tento pápež je veľmi príjemný – a nesmierne pracovitý.

Čakáme v predsieni veľkej ako jazdecká hala. O chvíľu sa otvoria dvere. Objaví sa v nich pápež skromnej postavy a podáva mi ruku. Ubudli mu sily, hovorí pri pozdrave, takmer akoby sa chcel ospravedlniť. No potom nebadám stopy námah spojených s úradom, stratu húževnatosti či nebodaj charizmy. Práve naopak.

Ako kardinál Joseph Ratzinger poukazoval na stratu identity, orientácie a pravdy vždy, keď sa nejaká nová forma pohanstva zmocňovala myslenia a konania ľudí. Kritizoval krátkozrakosť mamonárskej spoločnosti, ktorá má čoraz menej odvahy veriť a dúfať. Bolo potrebné rozvíjať novú citlivosť pre ohrozené stvorenstvo a rozhodne sa stavať proti silám ničenia.

Na tejto línii sa nič nezmenilo. Od svojej Cirkvi súčasný pápež očakáva, že po hrozných prípadoch sexuálneho zneužívania a mnohých zmätkoch prejde istým druhom hlbokej očisty. Po toľkých neplodných diskusiách a paralyzujúcom zaoberaní sa sebou samými je absolútne nevyhnutné znova spoznať tajomstvo evanjelia, Ježiša Krista v celej jeho kozmickej veľkosti. Kríza Cirkvi totiž ponúka obrovskú príležitosť znovuobjaviť, čo je autenticky katolícke. Naša úloha znie: ukázať ľuďom Boha a povedať im pravdu. Pravdu o tajomstvách stvorenia, pravdu o ľudskej existencii. A pravdu o našej nádeji, ktorá presahuje všetko výlučne pozemské.

Necítime už dlhšie hrôzu z toho, čo sme si pripravili? Ekologická katastrofa sa nezadržateľne blíži. Úpadok kultúry nadobúda znepokojujúce rozmery. Medicínsko-technickou manipuláciou života, ktorý sa považoval za posvätný, padli posledné zábrany.

Radi by ste čítali viac podobných článkov, ktoré nenájdete v iných médiách? Zdieľať

No zároveň stále túžime po svete, ktorý by bol dôveryhodný, ľudsky blízky, ktorý by nás chránil v našom malom svete a sprístupňoval nám veľké veci. Nenúti nás vari situácia s hroznými dôsledkami vrátiť sa a uvažovať o základných veciach? Odkiaľ prichádzame? Kam ideme? Musíme si klásť naoko banálne otázky, ktoré však neuhasiteľne horia v srdci každého človeka a ktorým sa nemôže vyhnúť ani jedna generácia. Sú to otázky o zmysle života. O konci sveta. O Kristovom druhom príchode, ako ho predpovedá evanjelium.

Šesťhodinové interview s pápežom znamená množstvo času, no na druhej strane je šesť hodín aj veľmi málo. V rámci týchto rozhovorov bolo možné zodpovedať len niektoré otázky a mnohé nešlo hlbšie rozvinúť. Keď pápež autorizoval text, nemenil hovorové slovo a vniesol len drobné korektúry, ktoré považoval za potrebné kvôli presnosti.

Posolstvo Benedikta XVI. vyznieva napokon ako dramatická výzva Cirkvi, svetu a každému z nás. Pápež volá: „Nedá sa kráčať doterajšou cestou. Ľudstvo sa nachádza na rázcestí. Je čas vstúpiť do seba. Je čas na zmenu. Čas na obrátenie.“ A s neochvejnou pevnosťou uisťuje: „Je tu tak veľa problémov a treba riešiť každý z nich. No nevyriešia sa, ak nebude v strede stáť Boh a nestane sa vo svete znova viditeľným.“

V tejto otázke – či tu je Boh, Boh Ježiša Krista, či ho uznávame, alebo sa stráca – sa dnes „v tejto dramatickej situácii rozhoduje osud sveta“.

V dnešnom životnom štýle sa postoje, ktoré zastáva Katolícka cirkev, stali neslýchanou provokáciou. Privykli sme si zanechávať overené a tradičné názory a postoje v prospech lacných tendencií. Pápež však tvrdí, že epocha relativizmu, ideológie, „ktorá nič neuznáva za definitívne a za poslednú mieru považuje vlastné ja a jeho chute“, sa chýli ku koncu. V každom prípade dnes rastie počet tých, čo si na tejto Cirkvi vážia nielen jej liturgiu, ale aj schopnosť ísť proti prúdu. Po toľkých „tvárme sa akoby“ prichádza čoraz výraznejšia zmena zmýšľania, ktoré berie opäť vážne kresťanské svedectvo a prežíva autentickejšie svoje náboženstvo.

Mnohí sa ma pýtali na samotného pápeža: „Aký je, keď zrazu človek sedí bezprostredne pred ním?“ Pomyslel som si na Emila Zolu, ktorý v jednom zo svojich románov opisuje istého kňaza, ako sa hrozne trasie pred audienciou u Leva XIII. Pred Benediktom XVI. sa nikto nemusí triasť. Uľahčuje návštevníkovi, aby sa uňho cítil dobre. Nie je to knieža Cirkvi, ale jej služobník, veľký darca, ktorý sa vo svojom dávaní úplne stravuje.

Chvíľami na človeka pozerá trochu skepticky. Tak ponad okuliare. Spočiatku je opatrný. Keď však človek sedí oproti nemu a počúva ho, vtedy žiari nielen presnosť jeho myslenia a z viery pochádzajúca nádej, ale vyžaruje z neho osobitným spôsobom lúč toho svetla sveta, Kristovho pohľadu, ktorý chce stretnúť každého človeka a nikoho nevylučuje.

Peter Seewald, Mníchov 15. októbra 2010

Text je predslovom ku knihe Svetlo sveta, ktorá vyšla aj v slovenskom preklade vo Vydavateľstve Don Bosco. Zakúpiť si ju môžete tu. Publikované so súhlasom vydavateľa.

Ilustračné foto: theo-magazin.de, remnantnewspaper.com, dici.org

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo