Reakcia Ľubomíra M. Ondráška na článok Ústav pre vzťahy štátu a cirkví nečakane končí

V súčasnosti všetko nasvedčuje tomu, že zánik ÚVŠC je ireverzibilný a táto inštitúcia prestane o necelé dva mesiace existovať. Ak sa tak naozaj stane, úprimne sa nádejam, že nová vízia a koncepcia Ministerstva kultúry SR bude budovať na výsledkoch činnosti ÚVŠC za posledných štrnásť rokov.

So záujmom som si prečítal článok, ktorý sa venoval téme zrušenia Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví ako i zmysluplnú reakciu riaditeľky Michaely Moravčíkovej na tento článok. Viacerí domáci odborníci a politickí predstavitelia počas posledných týždňov prostredníctvom médií vyjadrili svoje sklamanie nad rozhodnutím ministra kultúry Daniela Krajcera k 30. júnu 2011 zrušiť spomenutú inštitúciu. Keďže vplyv a pôsobenie Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví (ÚVŠC) presahuje hranice Slovenskej republiky, rád by som sa z pohľadu zahraničného spolupracovníka krátko podelil so svojou niekoľkoročnou skúsenosťou s uvedenou inštitúciou.

Môj prvý kontakt s ÚVŠC sa datuje do roku 2008, keď som ako doktorand na University of Chicago získal v rámci Programu pre ľudské práva štipendium, ktoré mi umožnilo vykonať na ktorejkoľvek rešpektovanej inštitúcii a kdekoľvek na svete desaťtýždňovú stáž, počas ktorej som mal možnosť sa venovať mnou zvolenému projektu. Po konzultácii s koordinátorkou programu a súhlasnej reakcii Michaely Moravčíkovej, som letné mesiace roku 2008 strávil na Slovensku, kde som sa zastrešený ÚVŠC venoval otázke náboženskej slobody, najmä v súvislosti so zákonom o registrácii cirkví a náboženských spoločností.

Bol som si dobre vedomý, že sa dotýkam citlivej problematiky, a preto som obzvlášť ocenil ústretovosť riaditeľky ÚVŠC, ktorá mi v rámci vyššie zmieneného programu umožnila túto tému nezávisle skúmať a vždy mi bola ochotná poskytnúť konzultačnú podporu. Jej erudícia, spojená s intelektuálnou pokorou a ľudským prístupom boli evidentné od nášho prvého pracovného stretnutia. Pri výkone mojej stáže som sa okrem iného mal možnosť lepšie oboznámiť so širokospektrálnou činnosťou ÚVŠC, čo následne viedlo k formovaniu môjho pozitívneho vzťahu k tejto inštitúcii.

V dôsledku mojej pozitívnej skúsenosti z letnej stáže a otvorenosti zo strany ÚVŠC, naša spolupráca ďalej pokračovala pozvaním prispieť do niekoľkých odborných publikácií vydávaných ÚVŠC, participovať na medzinárodnej konferencii, ktorá sa venovala v súčasnosti veľmi aktuálnej téme financovania cirkví a náboženských spoločností a naposledy zapojiť sa do výskumu novej religiozity, v rámci ktorého som pracoval na konkrétnom projekte na Slovensku doposiaľ málo preskúmanej, ale relevantnej problematiky neocharizmatického hnutia. Ako zahraničný spolupracovník ÚVŠC som považoval za svoju česť a privilégium spolupracovať s touto inštitúciou. Keď som v roku 2009 v Chicagu spoluzakladal neziskovú organizáciu Acta Sanctorum a zvažovali sme, koho prizvať za člena poradného výboru novovznikajúcej organizácie, meno Dr. Moravčíkovej mi napadlo ako jedno z prvých, a to nielen kvôli jej exemplárnej domácej i zahraničnej publikačnej a prednáškovej činnosti, ale aj morálnej integrite a ďalším charakterovým vlastnostiam.

Nečakané rozhodnutie o zrušení ÚVŠC považujem za smutnú správu a citeľnú stratu tak pre štát, ako i cirkvi. V súčasnosti neexistuje na Slovensku žiadna inštitúcia, ktorá by dokázala adekvátne nahradiť poslanie a činnosť ÚVŠC, zahŕňajúce výskum religiozity, analýzu vzťahov štátu a cirkví, poradenskú službu a v neposlednom rade rozvoj odbornej spolupráce s expertmi a inštitúciami zastúpenými v rôznych krajinách sveta. Šetrenie finančných prostriedkov v kontexte zodpovedného zaobchádzania s verejnými zdrojmi nepochybne reprezentuje sympatickú snahu zo strany súčasného ministra kultúry. Napriek tomu som však presvedčený, že kvantitatívno-kvalitatívny rozmer práce ÚVŠC, ako aj jeho celospoločenský význam, značne prekračoval rozpočet, ktorý mal ÚVŠC k dispozícii. V súčasnosti všetko nasvedčuje tomu, že zánik ÚVŠC je ireverzibilný a táto inštitúcia prestane o necelé dva mesiace existovať. Ak sa tak naozaj stane, úprimne sa nádejam, že nová vízia a koncepcia Ministerstva kultúry SR bude budovať na výsledkoch činnosti ÚVŠC za posledných štrnásť rokov.

Ľubomír Martin Ondrášek
Ľubomír Martin Ondrášek, B.B. (Zion Bible Institute), M.Div. (Gordon-Conwell Theological Seminary), Th.M. (Harvard University) je v súčasnosti interným doktorandom na University of Chicago a externým prednášajúcim na Gordon-Conwell Theological Seminary v Bostone. Od roku 2009 je tiež prezidentom a spoluzakladateľom neziskovej organizácie Acta Sanctorum, Inc. so sídlom v Chicagu, IL, USA.