Bugára čaká ťažký rok

Pozrite sa na vládu, nedá sa to nevidieť. Smer má zmysel existencie už v tom, že je členom vlády a že bez neho momentálne nemôže vzniknúť žiadna stabilná vláda. SNS od volieb rastie, vo voľbách bola štvrtá s 8,6 percentami, v decembri jej Focus nameral o vyše päť percentuálnych bodov viac a je druhou najpopulárnejšou stranou. Rozpad Siete nateraz vládu nijako nepoškodil (skôr naopak), trochu neisto pôsobí len Most-Híd.

Bugárova strana síce nestratila podporu, vo voľbách mala 6,5 percenta, v posledných dvoch prieskumoch Focusu 6,7 a 6,8 percenta, aj SMK je stále pod piatimi percentami a Zsolt Simon sa nateraz nijako nepresadil. Rovnako ako ostatné strany aj Most ťaží z účasti na vláde, má dva silné rezorty (doprava a životné prostredie), s ktorými sa dokáže starať o svoju klientelu, rozpad Siete bol pre Bugára v podstate darček, keďže vďaka tomu má jeho strana podstatne silnejšie mocenské zastúpenie, ako zodpovedá výsledku vo voľbách aj verejnej podpore.

Ale problém tu je. A bude narastať.

SNS aj Smer majú svoj raison d´être, v užšom aj širšom zmysle slova. Vláda im sedí, dominujú jej, SNS navyše preferenčne silnie. Ale čo Most? Peniaze nesmrdia, iste, ale nevysychá trochu ideologická podstata tejto strany?

Most čelil po voľbách tvrdej kritike zo strany svojich liberálnych voličov, mal ale šťastie, že „zradcom číslo jeden“ sa stal v ich očiach Radoslav Procházka. Navyše, Most nevolí toľko liberálov, ako by sa zdalo podľa mediálneho šramotu. Strana ich však potrebuje. Preto ich Bugár neuráža. Oni však chcú viac. Lucia Žitňanská je „ich“ človekom vo vláde, všetky iniciatívy voči sudcom alebo Kotlebovi majú automaticky ich lajky. Lenže Žitňanská hovorí skôr potichu, často nevýrazne. A niekedy sa neozve vôbec. Bugár premeškal obrovskú príležitosť, keď mal po prepuknutí Kaliňákovej kauzy žiadať jeho okamžitý odchod z vlády. Bol by ukázal, že dokáže byť účinnejší ako opozícia aj nahnevaná ulica. Nestalo sa.

Tento rok ho navyše začne pomaly znervózňovať aj Budapešť. Skončilo sa naše predsedníctvo, Orbán sa cíti byť víťazom imigračnej témy, kde pred očami celej Európy porazil Merkelovú a Európsku komisiu, ale aj ideologicky – po zvolení Donalda Trumpa. Jeho zvolenie vraj vo Fidesze oslavovali, akoby išlo o ich človeka.

Orbánovi praje aj domáci vývoj, tým, že stranou číslo dva sa stáva Jobbik, bude Orbán nevyhnutne prijateľnejší aj pre liberálnejších a možno aj socialistickejších voličov. Fidesz bude teda odvážnejší. Napokon, predseda maďarského parlamentu koncom minulého roka opäť nazval Bugára zradcom a viacerí slovenskí diplomati, s ktorými som nedávno o téme hovoril, naznačujú, že z maďarskej strany cítia opäť nárast nacionalizmu.

Zsolt Németh, predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu, koncom minulého roka na slovensko-maďarskom podujatí otvorene vyhlásil, že vzájomné vzťahy sú dobré preto, že maďarská strana neotvára problematické otázky. Celkom jasný odkaz.

A napokon je tu ešte jeden precedens a blížiace sa výročie.

Koncom minulého roka, keď si Rumuni pripomínali štátny sviatok, zakázal maďarský minister zahraničných vecí všetkým maďarským diplomatom (doma aj vo svete) účasť na akciách, ktoré pri tejto príležitosti organizovali rumunské ambasády. Iste, Maďari majú v posledných rokoch s Rumunmi väčšie spory ako s nami, už kvôli Sikulsku, ale aj tak. Výročie Októbra 1918 sa blíži. A naši diplomati upozorňujú, že slovenské a české diplomatické a kultúrne podujatia sa v Budapešti stretali s prekvapivou ignoranciou maďarských vládnych politikov. A to sme boli predsedajúca krajina EÚ. Čím bližšie bude výročie vzniku Československa a čím bližšie bude veľké výročie Trianonu, tým viac sa naše vzťahy pokazia.

Bugár to vie. Na nadávku zradca sa nedá privyknúť.

Preto ho bude čakať väčší tlak, Budapešť začne nafukovať niektoré témy, akúkoľvek chybu SNS využije na stodesať percent a SMK sa bude tešiť väčšiemu záujmu a pozornosti Budapešti. Bugár bude musieť zareagovať.

Bélu Bugára teda čaká rok, keď bude musieť bodovať pred domácimi liberálnymi voličmi aj etnickými Maďarmi na juhu.

Ťažký rok.

Najmä ak sedíte vo vláde so stranami, ktoré Bugárove zisky vnímajú ako svoje straty.

Foto: Martin Baumann/TASR