Slabosť Ameriky v priamom prenose

Slabosť Ameriky v priamom prenose

Rex Tillerson počas vypočúvania pred senátnym výborom pre zahraničné vzťahy v sídle Kapitolu vo Washingtone 11. januára 2017. Foto: TASR/AP

Senátny híring Rexa Tillersona, kandidáta na ministra zahraničných vecí, povedal o súčasnej Amerike dve dôležité veci.

Po prvé je dobre, že sa americkým prezidentom nestal Marco Rubio, republikánsky senátor z Floridy. Jeho otázky na Tillersona mu môžu zvýšiť popularitu medzi liberálnymi a protiruskými novinármi, to áno, ale dôležitejšie a smutnejšie je, že jeho otázky ukazujú, že Rubiovo poňatie zahraničnej politiky je... nuž trochu kampaňovité a povrchné (podrobnosti neskôr).

Druhá správa sa týka samotného Rexa Tillersona. Pôsobil pokojne, nenechal sa dotlačiť k niektorým výrokom, zároveň sa pod tlakom posunul a povedal výroky, ktoré doteraz nepovedal (najmä k Rusku). Ale pointa bola opäť inde. Tillerson je skúsený výkonný typ, riadil jednu z najväčších firiem na svete, precestoval svet, pozná svetových lídrov, ale niečo podstatné mu chýba. Nevedel totiž reagovať s autoritou a potrebným nadhľadom, nebol schopný zvrátiť vývoj diskusie, nedokázal senátorom ukázať, že má svoju predstavu o zahraničnej politike a amerických záujmoch a presvedčivo argumentovať. Povedané jeho jazykom – ukázať know-how.

Bolo to vidieť pri viacerých otázkach, ale dvakrát to vyšlo najavo výrazne.

Keď sa republikánsky senátor Rubio pýtal, či je Vladimír Putin vojnový zločinec, a keď sa dožadoval sankcií voči ľuďom a štátom, ktorí podnikli kybernetické útoky na inštitúcie USA. Tillerson sa dostal do úzkych, držal líniu, že vo veci Putina nemá dosť informácií, a pokiaľ ide o hackerov a podobné útoky, americká vláda musí byť schopná flexibilne reagovať.

Pritom stačilo málo.

Keby sa bol Marca Rubia spýtal, či by podľa rovnakej logiky (civilné ciele, použité zbrane) nazval napríklad vojnovým zločincom Winstona Churchilla. Alebo Saudov, amerických spojencov, ktorí sú súčasťou nielen vojny v Sýrii, ale aj Jemene. Príkladov je viacero.

 

Záznam z híringu Rexa Tillersona, otázky kladie senátor Marco Rubio (R,FL). Zdroj: YouTube.com

Nuž a keď ide o hackovanie amerických inštitúcií, ako sa má vláda USA správať voči – povedzme – Izraelu, ktorého špionáž v Amerike je povestná? A ako sa má budúci americký minister zahraničných vecí USA vysporiadať s kritikou svojich spojencov z NATO, napríklad Nemecka či Francúzska, za odpočúvanie ich čelných politikov, kancelárky Merkelovej a prezidenta Hollanda? A to ide o zmluvných spojencov, čo je predsa len iná úroveň vzťahov ako s Ruskom.

Svet je skrátka komplikovanejší ako život na Floride. Žiaľ, Tillerson ponuku na to, aby si vydobyl rešpekt, odmietol. Nie je preto náhoda, že niektoré kruhy špekulujú, že by Tillersona počas hlasovania zablokovali. Demokrati k tomu budú náchylní automaticky a medzi republikánmi je dosť senátorov, ktorí sa  k Trumpovi nemienia správať ako k svojmu prezidentovi, prípadne sa radi pomstia.

Bol to zaujímavý pohľad. Híring prebiehal na pohľad kultivovane, na úrovni. Rečníci ani ich okolie, všetci poradcovia ani asistenti negestikulovali (súhlasne či nesúhlasne), nevrčali ani netlieskali, v sále bola zjavne atmosféra ako na súde (čo je sympatické), škoda len, že úroveň americkej politiky tak klesá.

V sále nebolo vidieť ťažkú politickú váhu ani medzi senátormi zahraničného výboru, ani na stoličke (možno) budúceho ministra.

Reč je o globálnej veľmoci. Smutné.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo